Mnohí ľudia sú sklamaní, keď sú odhováraní od obľúbených jedál. Keď však máme zo zdravotných dôvodov diétu, musíme sa vyhýbať nezdravý potravinám. Chorému človeku škodia nezdravé potraviny viac ako zdravému.
Vitamíny, vitamíny…
Už nemôžem dookola stále počúvať slová. „Vitamíny, minerálne látky, stopové prvky, balastné látky“. Ľudia tomu veria ako desiatemu Božiemu prikázaniu. V skutočnosti je toto učenie o správnom stravovaní už dávno prekonané. Ukazujú to najnovšie výsledky výskumov ortomolekulárnej medicíny. Toto relatívne nové odvetvie výskumu ide novou cestou. Skúma, čo určité produkty spôsobujú v tele človeka. A presne o to ide – o účinok jednotlivých produktov na ľudský organizmus. Je to presne cesta, ktorou sa najlepšie a najskôr dá potvrdiť Hildegardino učenie. Hildegarda nám so svojou Physicou dáva do rúk nástroj, ktorým možno oddeliť zrno od pliev. A to bez poznatkov o vitamínoch, podiele minerálnych látok a stopových prvkoch. Jednotlivé látky, ktoré sú obsiahnuté v potravinách, sú u Hildegardy viditeľne sekundárne. Primárne musí byť produkt znášanlivý s biochémiou nášho tela. To je jej učenie o potravinách. Môžeme napäto čakať na to, kým sa aj veda dopracuje k tomuto názoru.
Lož o cholesterole
Už viac rokov nás sprevádza téma cholesterolu. Hovorí sa o „dobrom“ a „zlom“ cholesterole. Nezriedka robíme cholesterol zodpovedným za najhoršie choroby, aj keď vedecké dôkazy pre to chýbajú. Treba sa zmieniť aj o tom, že jednotlivé priemyselné odvetvia majú veľký záujem na tom, aby cholesterol predstavili negatívne. Kvôli strachu konzumentov pred vysokými krvnými hodnotami stúpa objem výroby niektorých produktov. Dôkaz o tom, že veľa cholesterolu v jedle vedie k srdcovému infarktu a vápenateniu ciev dodnes chýba. Inak povedané: Nekonzumovanie maškŕt obsahujúcich cholesterol a tuky, neurobilo uvedomelých konzumentov zdravšími (aspoň čo sa týka hladiny cholesterolu). Len jedno môžeme povedať s určitosťou: Pri téme cholesterol sa názory expertov viac a viac rozchádzajú. Nad tým všetkým panuje jednotný názor: Lipoproteíny HDL a LDL sú látky, potrebné pre život. Cholesterol sa vyskytuje vo všetkých orgánoch ľudského tela. Je potrebný napr. pre funkciu nervových buniek a je dôležitý pre tvorbu steroidných hormónov, ktoré sa zúčastňujú na regulácii obsahu vody a soli. Z cholesterolu sa ďalej vytvára vitamín D, ktorý podporuje príjem kalcia cez tenké črevo. A vápnik je nezastupiteľný ako minerálna látka, pri tvorbe kostí a tiež svalov, chrupaviek, šliach a cievnych stien.
Pomocník v núdzi…
Ak sa v priebehu ľudského života odoberie vápnik v stenách ciev, z tela na neutralizáciu kyselín, potom zaskočí cholesterol ako „pomocník v núdzi“. Pri tom sa ukladá LDL – cholesterol (low density lypoprotein) do cievnych stien a ochraňuje tak telo pred účinkami telesných jedov, respektíve pred poškodzovaním ciev. Táto funkcia je nevyhnutná pre život človeka, aj keď predstavuje oproti kalciu horší variant na ochranu krvných tkanív. Znásobeným uskladňovaním cholesterolu vzniká pre napadnuté produkty látkovej výmeny ľahšie možnosť nájsť si miesto naviazania, čím následne môže vzniknúť artérioskleróza. Cholesterol sa tvorí v pečeni. Jeho potreba pre ľudské telo sa týmto takmer úplne pokryje. Cholesterol HDL (high density lypopretein) má za úlohu odviesť z krvného obehu prebytočný cholesterol LDL v tele cez pečeň. V pečeni sa nakoniec zakomponuje do žlčových solí, ktorými sa môže bez problémov vylúčiť.
Len polovica pravdy
Predstava, že konzumácia potravín obsahujúcich cholesterol, zapríčiňuje zvýšenie obsahu cholesterolu v krvnom sére je v zásade zlá a mylná. Viedla k tomu, že potraviny sa začali triediť podľa obsahu cholesterolu. Pritom radi zabúdame na to, že prevažnú časť cholesterolu si vytvára telo samé. Konzumované potraviny tu hrajú zanedbateľnú úlohu. Príčiny vápenatenia ciev a ich následky nájdeme v chybnom fungovaní látkovej výmeny. Tieto môžu byť prirodzene pozitívne ovplyvnené správnou výživou. Za choroby pacientov sú v skutočnosti zodpovedné priemyselne vyrábané potraviny – so všetkými svojimi chemickými prísadami. Tým človek prijíma látky, ako napr. prísady, ktoré ovplyvňujú činnosť žliaz, alebo zvyšky konzervačného poľnohospodárstva. Zdravý organizmus dokáže bez problémov spracovať tuk z potravín a tým aj cholesterol. Presne tak, ako voda obsahujúca vápnik nevedie k zvápenateniu ciev, presne tak málo spôsobuje tuk zvýšenie hladiny cholesterolu. Pre chorých ľudí je slabou útechou, keď na jednej strane dostanú lieky na zníženie cholesterolu, a na druhej strane nie sú poučení o príčinách vzniku ochorenia. Hádzať vinu len na cholesterol v strave je len polovica pravdy. Dôvod nadváhy a chronickej obezity je často v poruchách látkovej výmeny. Zatiaľ čo zdravé telo odbúrava tuk na výsledné produkty látkovej výmeny kyselinu uhličitú a vodu, je táto funkcia v chorom systéme porušená. Tento defekt je zapríčinený nedostatkom vitálnych látok v potrave, ktoré obsahujú prirodzené účinné látky. Tak sa často stáva, že telo premieňa nadbytočné uhľohydráty na tuk. Nie všetci ľudia sú rovnakí, to vieme nie len od Hildegardy. Tak sa môže vyskytovať aj to, že niektorým ľuďom neuškodia ani relatívne vysoké hodnoty cholesterolu. Vysoká hodnota môže byť úplne neškodná, alebo predstavovať sprievodný symptóm na základe konštitúcie. Umelý pokles hladiny cholesterolu je čisto symptomatické ošetrenie. Dôležitejšie by bolo ošetriť skutočné príčiny poruchy látkovej výmeny. Pravdepodobne to ale nie je žiadny lukratívny obchod. Vráťme sa k našim rastlinným pomocníkom, ktoré telo potrebuje aby vykázalo dôležité účinky, ktoré podporujú látkovú výmenu a zbavujú ju záťaže.
Flavonoidy
Flavonoidy sú rastlinné účinné látky, ktoré nemajú žiadnu výživnú hodnotu, ale hrajú podstatnú úlohu napríklad pri prevencii srdcovo – obehových ochorení. Čím viac flavonoidov je k dispozícii, tým menšia je pravdepodobnosť artériosklerózy a infarktu. Tieto relatívne nové poznatky z vedy nájdeme u Hildegardy vyjadrené jednoduchšími slovami, špeciálne pri koreninách. Pri Bertrame hovorí abatiša o rozmnožovaní dobrej krvi, vzniku dobrých štiav a zachovaní zdravia. Podobné slová čítame pri škorici, onom korení, v ktorom boli preukázané veľkolepé účinky na krvný cukor a krvné tuky.
Hildegarda píše: „Škorica je veľmi teplá a má v sebe veľké sily, a kto ju často je, tomu znižuje zlé šťavy a vytvára dobré šťavy v ňom“.
Ako oznamuje spoločnosť pre výživovú medicínu a dietetiku, spočíva pokles hladiny krvného cukru okrem iného v jednej sekundárnej rastlinnej látke, ktorá je obsiahnutá v škorici. Pri tom sa jedná o polyfemolovú väzbu, ktorá môže mať podobný účinok ako inzulín (následkom by bola úspora inzulínu). Práve tak existuje pozitívny vplyv na hodnoty krvných tukov, cholesterolu LDL a triglyceridov, ktoré pomocou škorice môžu klesnúť až o 30%. Tým škorica zmenšuje aj kardiovaskulárne riziko u diabetikov a u tých, ktorí sa nimi nechcú stať.
Dobré staré maslo
Často zatracované, medzitým ale opäť rehabilitované je staré dobré maslo. Tento prírodný tuk bol medzi iným označovaný, ako zodpovedný za zvýšené hodnoty cholesterolu a namiesto neho boli odporúčané náhradné produkty pre výživu. Hildegardiny priatelia si nikdy nenechali vziať maslo z chleba, aj napriek odporúčaniam „výživových poradcov“ pretože vedeli, že maslo je zdravé. Ľudia ukazujú, že maslo vôbec nezvyšuje hodnoty krvných tukov. Maslo obsahuje popri nasýtených mastných kyselinách aj esenciálne, nenasýtené mastné kyseliny, ako kyselina olejová. Popri obsahu nenasýtených mastných kyselín sú to bio – dispozičné vitamíny, ktoré robia naše maslo takým hodnotným. Z väčšej časti sú to v tukoch rozpustné vitamíny skupiny A, D a E.
Medzi vitamínom D a cholesterolom, vyskytujúcim sa aj v mlieku, existuje následná súvislosť: CHOLESTEROL + UV SVETLO = VITAMÍN D.
Maslo obsahuje k tomu ľahko stráviteľný mliečny tuk, lebo ich bod topenia leží pod teplotou ľudského tela. Keby sme chceli rozvádzať celú látkovú výmenu, viedlo by to veľmi ďaleko. Myslime pritom aspoň na slová Hildegardy, keď si s chuťou zahryzneme do chleba s maslom:
„Maslo, ktoré je vylisované z mlieka, má príjemné teplo. Ale kravské maslo je lepšie a liečivejšie ako ovčie alebo kozie. A suchotinársky a telesne chudý človek má jesť akékoľvek maslo, ono ho vnútorne udrží a osvieži ho. Ale pre zdravého človeka, ktorý má primerané svaly, je maslo dobré a zdravé jesť. Keď má človek ale mastné mäso, nech je maslo s mierou, aby nebol ešte tučnejší!“
Dôležitým záchytným bodom vo vzťahu k vzniku artériosklerózy je podľa Hildegardy obličkový systém s jeho očistnou funkciou. Chcem zdôrazniť, že pre zachovanie zdravia tela a funkciu obehu látkovej výmeny sa musí niečo robiť. A začína to vždy pri výžive!
Zdravé koreniny
K tomu patria klasické Hildegardine koreniny ako Galgant, Bertram, škorica, muškátový orech, klinčeky, šalvia, yzop, fenikel a pod.
Uvedené byliny a koreniny sú bohaté na vitálne látky a bioflavonoidy, ponúkajú dobrý základ pre zdravie a slúžia ako podpora pri procesoch látkovej výmeny. Medzi inými pri nakopení „zlých štiav“, ako píše Hildegarda, možno použiť jastrabník zmiešaný s Diptamom, resp. Galgantom. Tým je menej myslené korenie, ale malo by sa to užívať samé (napr. pred a po jedle). Tieto nakopenia sa môžu zviditeľniť cez poruchy prekrvenia ako aj začínajúcim zúžením artérií.
Pripravil: Vladimír Bugoš