Hluchavka biela, latinsky Lamium album, je nenáročná bylina. Nikto ju nepestuje, a napriek tomu je u nás dosť rozšírená, doslova ako plevel. Rod hluchavka – Lamium (latinsky pysk – podľa pyskatých kvietkov) obsahuje približne 40 druhov rastlín, ktoré rastú takmer v celej Európe, Ázii a zanesené boli aj za more na ostatné kontinenty. U nás ju nájdeme najčastejšie na tienistých rumoviskách, v krovinách, príkopoch, a podobne.
Hluchavka je trvalka s rozsiahlym systémom koreňov, ktorá dorastá do výšky až 50 cm. Stonka je štvorhranná, listy pílkovité a mierne chlpaté. Od mája do septembra za nimi vykvitajú malé biele dvojpyskaté kvietky, ktoré lákajú množstvo hmyzu. Iné hluchavky, ktoré kvitnú žlto alebo fialovo, sú v liečiteľstve bezcenné. Deti si môžu hluchavku zmýliť so žihľavou, čoskoro však zistia, že hluchavka nemá pŕhlivé chĺpky, že to je “tá žihľava, čo nepáli”.
Liečivé časti, najmä kvety (celá rastlina sa používa len na kúpele), sa dajú zbierať od mája do septembra, kedy hluchavky kvitnú. Hluchavka patrí medzi najchúlostivejšie liečivé byliny – dá sa zbierať len za suchého počasia, aby kvety počas sušenia ani po ňom nenavlhli a nepokrčili sa. Inak zhnednú a strácajú účinné látky. Dobre usušené kvety majú bielu alebo žltkastú farbu, nahorklú chuť a sú bez zápachu. Zber kvetov hluchavky vyžaduje dávku trpezlivosti, získanie 1 kg drogy trvá až sto hodín. Aj preto je hluchavka taká cenná.
Hluchavka obsahuje najmä sliz, triesloviny, saponíny, glykozidy, cholín, silice, minerály a stopové prvky. V ľudovom liečiteľstve je oddávna obľúbená. Už prvé novoveké záznamy o bylinách (vtedy ju nazývali hluchá či planá žihľava, mŕtva žihľava alebo planá bazilika) odporúčajú hluchavku napríklad na liečbu úplavice, pri bolestiach uší, omrzlinách, alebo ako prostriedok na farbenie vlasov na blond (jej vňať obsahuje žlté farbivo). Bylina má protizápalové účinky, obsiahnuté saponíny pomáhajú pri uvoľňovaní hlienov. Preto sa používa najmä pri chorobách dýchacích ciest ako je kašeľ, nádcha, bronchitída, chrípka či angína. Protizápalové a močopudné pôsobenie hluchavky sa využíva aj pri liečbe zápalu močových ciest, obličiek a ochorení prostaty. Hluchavka podporuje činnosť čriev a upravuje stolicu, a preto sa pridáva aj do zmesí na detoxikáciu organizmu a čistenie krvi.
Aj z kvetov hluchavky má aj upokojujúci účinok – odporúča sa pri nervozite a nespavosti alebo pre ženy v čase menštruácie a menopauzy. Preto je dôležitou zložkou tzv. nervových čajových zmesí. Vonkajšie užívanie hluchavky (vo forme kúpeľov alebo obkladov) spočíva najmä v starostlivosti o kožu. Vďaka protizápalovým účinkom, zvýšenému prekrveniu kože a zníženej miestnej dráždivosti je výborným prostriedkom na ošetrenie drobných poranení kože a zle sa hojacich a hnisavých rán, na liečbu akné a ekzémov. Výborné výsledky (vo forme sedacích kúpeľov) má hluchavka aj pri liečbe gynekologických problémov (mykózy, a pod.) a menštruačných ťažkostí. Rovnako úspešne lieči aj hemoroidy.
Hluchavkový čaj má veľmi príjemnú chuť a vôňu – preto chutí aj deťom. Príprava je jednoduchá: dve lyžičky sušených kvetov zalejeme 1/4 litrom vriacej vody, necháme 10 minút odstáť, scedíme a popíjame 2–3 x denne. Na prípravu kúpeľa použijeme 20 až 30 celých sušených rastlín hluchavky, prelejeme 3 litrami vriacej vody, necháme 10 min odstáť, scedíme, vlejeme do kúpeľa a necháme pôsobiť asi 1/4 hodiny. Mladé, ešte nekvitnúce rastlinky sú okrem toho výborné aj do šalátov a polievok.
Pre vysoký obsah saponínov v hluchavke opäť platí univerzálne pravidlo: všetkého s mierou. Hluchavky práve teraz rozkvitajú – keď pôjdete na prechádzku, nezabudnite na ne. Potrebujete len košík, slniečko a trpezlivosť.
Autor: Mgr. Vladimír Vonásek