Mlieko, jedlo Bohov alebo koreň chorôb?

Vlády, potravinársky priemysel a zástupcovia mliekarenského priemyslu odvádzajú vynikajúcu marketingovú prácu. Napriek tomu, že zhruba 75% obyvateľov Zeme nie je schopná tráviť laktózu, reklamnými kampaniami sa darí presvedčať veľkú väčšinu ľudí o tom, že kravské mlieko je jedlo bohov a musí sa konzumovať denne, a to najmä deťmi a mladými ľuďmi.
Ak je niekto teliatkom, samozrejme, v tom prípade je to naozaj pokrm bohov. Avšak pre ľudské bytosti vo veku nad 5 rokov môže byť mlieko koreňom zlého zdravotného stavu, aj keď je to len zriedka uznané inštitúciami a hlavnoprúdovými médiami.

Hlavné skutočnosti

Dve tretiny svetového obyvateľstva nie je schopná tráviť mliečne výrobky po ukončení obdobia kojenia
Pocit stavu blaženosti z mliečnej „závislosti“ súvisí so silnými opioidnými kazomorfínmi (z angl. casomorphin opioids)
Mliekarenský priemyselpodporuje týranie zvierat a získava mlieko z vysoko napätých, stresovaných a namáhaných kráv
Kravské mlieko je hocičo iné, len nie zdravé jedlo!

Úspešný marketing (trhovníctvo)

Úspech marketingových kampaní mliekarenského priemyslu sa stal takým veľkým, že akákoľvek snaha o odtrhnutie ľudí od kravského mlieka je ako snaha zmeniť ich zaužívaný svetonázor alebo doterajší pohľad na svet. Avšak, nie všetko sa dá pripísať len marketingovým (trhovníckym) schopnostiam.
Ďalším dôvodom, kvôli ktorému je ťažké odhovoriť ľudí od mlieka, môže byť vyššie spomínaný silný prírodný opiát z rodiny morfínov, ktorý sa v mlieku nachádza. Kazomorfíny sú peptidy, bielkovinové častice, uvoľnené pri trávení kazeínu, bielkovinovej zložky v mlieku. Kazomorfíny sú opiáty a môžu mať návykový charakter prostredníctvom napodobňovania účinkov opiátových drôg ako heroín a morfín. Akonáhle sú tieto neúplne strávené peptidy prijaté do tela, viažu sa na opiátové receptory v mozgu a majú moc meniť správanie a fyziologické reakcie. Takže, ak ste sa niekedy divili nad tým, prečo syr, zmrzlina a mliečna čokoláda sú také príťažlivé potraviny, už asi viete prečo. Nie je to len cukor a soľ, ktoré sú návykové. Nedovolíme deťom užívať heroín, ale mnohí rodičia si myslia, že ak svojím potomkom nedajú aspoň pohár mlieka denne, zlyhajú vo svojich rodičovských povinnostiach. Nie je to však tak, lebo aj keď sa mlieko môže zdať ako bezpečná a priateľská potravina na vyvolanie pocitu stavu blaženosti, jeho požívanie môže vaše dieťa stáť zdravie.

Materské mlieko

Rozhodne mlieko – jedlo bohov pre kojencov a dokonca aj opiátové zložky v ňom majú svoj význam a hrajú svoju úlohu. Kazomorfíny (casomorphins) nielenže spomaľujú pohyby čriev a majú tak proti-hnačkový účinok, ale zároveň upokojujú dieťa a pomáhajú pri vytvárani vzťahu medzi matkou a dieťaťom (tzv bonding). To je jeden z dôvodov, prečo deti po nakojení spia tak pokojne a tvrdo. Žalúdok kojenca taktiež vytvára laktázu, enzým potrebný pre rozklad laktózy (mliečneho cukru). Avšak tvorba laktázy prudko klesá po ukončení kojenia, čo robí laktózovú neznášanlivosť (intoleranciu) najbežnejšou a tiež veľmi dobre študovanou sacharidovou neznášanlivosťou na svete. Je tiež prakticky neliečiteľná bez podávania externých enzýmov laktázy.

Laktázová trvácnosť znamená schopnosť zachovať tvorbu enzýmu laktázy až do, a čiastočne aj počas dospelosti, a je pomerne nová z hľadiska vývoja (evolúcie) človeka. Antropologické údaje ukazujú súvis (koreláciu) medzi počiatkom chovu zvierat za účelom využitia mlieka, a laktázovej trvácnosti v severnej Európe, ako aj Afrických spoločenstvách (kultúrach), pred zhruba 10 000 rokmi.

Kravské mlieko – jeden zo spúšťačov súčasných ochorení?

Predaj mlieka je rozšírený, silne propagovaný a jeho denno-denná konzumácia nabrala obrovské rozmery. To však ešte neznamená, že je zdravé. Laktázová trvácnosť je v súčasnosti považovaná za genetické prispôsobenie sa vývoju (evolučná adaptácia) a dokonca bol odhalený aj gén, ktorý je za to zodpovedný. Laktázová trvácnosť je najrozšírenejšia v Severnej Európe, ale vo všeobecnosti len okolo 25 % svetového obyvateľstva má laktázovú trvácnosť (t.j. schopnosť organizmu tvoriť enzým laktázu, ktorá dokáže rozkladať mliečny cukor, laktózu). Vývoj (evolúcia) je o prežití a reprodukcii (obnove), a nie nevyhnutne o zdraví. Pokiaľ nehladujete kvôli dlhodobému nedostatku potravín a nie ste kvôli tomu podvýživený, nie je žiadnou výživovou potrebou piť mlieko po ukončení obdobia kojenia. Navyše, vysoké množstvo kravského mlieka alebo mliečnych výrobkov vo vašej strave môže byť pre vaše zdravie obzvlášť nebezpečné.

Je čas spraviť si vlastný úsudok. Tu sú niektoré dôvody, prečo:

Mlieko môže zvýšiť riziko zlomenín – podľa výskumu Nurses Health Study, spotreba mliečnych výrobkov môže zvýšiť riziko zlomenín až o 50%
Mlieko nepredchádza osteoporóze (rednutiu kostí) – je zaujímavé, že krajiny s najnižšou spotrebou mliečnych výrobkov a vápnika (Afrika a Ázia) majú najnižší výskyt osteoporózy a s tým spojené nižšie riziko zlomenín. Menej ako 32% vápnika z kravského mlieka je vstrebateľné a vstrebávané (absorbované), oproti 40-64% vstrebávania vápnika z rastlinnej výživy. Vápnik taktiež nie je ani zďaleka jediným hráčom pri stavbe silných kostí a zubov
Jestvuje súvis medzi príjmom mliečnych výrobkov a rakovinou prostaty
Taktiež jestvuje súvis medzi príjmom mliečnych výrobkov a rakovinou prsníka, v dôsledku vysokej hladiny IGF-1 (insulin-like growth factor 1 – inzulínu podobný rastový faktor 1) a estrogénmi. Estrogény nielenže zvyšujú riziko rakoviny prsníka, ale takisto stimulujú tvorbu IGF-1, čo vytvára bludný kruh.
Kravské mlieko môže tiež obsahovať pridaný hovädzí rastový hormón a estrogény podporujúce rýchly rast zvieraťa z dôvodov snahy o zvýšenie predaja mieka a mäsa.
Už aj malý príjem mliečnych výrobkov spôsobuje tráviace ťažkosti u 75% obyvateľov sveta, ktorí sa narodili s vrodeným nedostatkom laktázy. Tieto tráviace ťažkosti potom spúšťajú chronické zápaly, ktoré sú zásadné v dnešnom svete epidémie chronických ochorení.
Mlieko zhoršuje stav syndrómu dráždiveho čreva (IBS – Irritable Bowel Syndrome), no napriek tomu je často zahrnuté ako jedna z hlavných zložiek v jedálníčku (diéte) pacientov so syndrómom dráždiveho čreva (IBS), Crohnovou chorobou (Crohns Disease) a vredovými ochoreniami (Ulcerative Colitis)
Spotreba mlieka je v epidemiologických výskumoch spájaná s rakovinou vaječníkov, zvýšeným rizikom vzniku autoimúnnych ochorení, cukrovky typu 1, roztrúsenej skleróze (MS) , obezite (nadváhe) a ochoreniami srdca. (AJCN – Americký žurnál klinickej výživy)

Klamstvo o mlieku

Mliekarenský priemysel založený na týraní teliatok

Ak vás predchádzajúce odseky nepodnietili k prehodnoteniu konzumácie mliečnych výrobkov, dajme posledné slovo producentkám mlieka – kravičkám. Azda sa zľutujete aspoň nad nimi, ak už nie nad sebou.

Zvieratá majú rovnako dobre vyvinuté materské pudy, ako ľudia, ba možno ešte viac, veď ich prežitie od toho predsa závisí. Rovnako ako u ľudí, vynosenie a zrodenie teliatka trvá 9 mesiacov. Avšak v zariadeniach intenzívneho chovu dobytka, odkiaľ väčšina mlieka pochádza, a predáva sa v supermarketoch, je novorodené teliatko odtrhnuté od svojej matky už po jednom dni z dôvodu, aby matka krava dodávala mlieko ľuďom a nie jemu.

Vysoké napätie a stres medzi kravami a medzi teliatkami je jasne citeľné a počuteľné pre hocikoho, kto má možnosť a nervy pozorovať to. Je to spôsobené medzi iným aj snahami o zastavenie klesajúcej plodnosti, ako aj farmaceutickými liekmi na zvýšenie tvorby mlieka, napätiam z teplotných zmien, mechanickým dojením a inými praktikámi. Napätie (stres) je merateľné fyziologicky cez stresové hormóny.

To celé je umocnené tempom a intenzitou tvorby mlieka, mechanickým dojením a obdobiami umelého oplodnenia. Táto ohromná (extrémna) úroveň napätia zvyšuje záťaž imunitného systému kráv, čo spôsobuje chronické zápaly, čo vedie k celej rade infekcií, opakovaným záchvatom kvôli obrovskej bolesti zápalu vemien (mastitíde), ktoré môžu zasiahnuť aj 70% z celého stáda dojníc!

Táto zvýšená záťaž imunitného systému v intenzívnom chove dobytka ohromne zvyšuje zaťaženie neutrofilov, zápalových imunitných buniek, ktoré spôsobujú hnis – a veľké množstvo tohto hnisu skončí v mlieku (aj keď podľa zodpovedných úradov, „v prijateľných hladinách“!), ktoré ľudia vypijú. „Múdrosť“, ktorú počúvame je, že sa nemáme strachovať, pretože hnis sa uvarí počas procesu pasterizácie. To je tiež dôvod, prečo farmári nepasterizovaného (surového, živého) mlieka nepoužívajú postupy intenzívnej výroby.

Regulačné úrady zaviedli hraničné hodnoty pre hladiny somatických (telových) buniek (SCC – Somatic Cell Counts), ktorými sú prevažne, až 90%, neutrofily (bunky hnisu). V USA je maximálna povolená hladina SCC v súčasnej dobe 750 tisíc na mililiter, zatiaľ čo v Európe, Kanade a Švajčiarsku to je 400 tisíc. Úroveň SCC 200 tisíc a menej odráža stádo dojníc viac menej bez zápalu vemena (mastitídy). Vzhľadom k tomu, že 90% SCC predstavujú bunky hnisu, normy USA a EÚ teda povoľuju 675 miliónov resp. 360 miliónov buniek hnisu na liter mlieka!