obrázok so súhlasom Ambro / FreeDigitalPhotos.net
Univerzálne vnímanie sveta neexistuje, závisí od úrovne vývoja každého človeka. Napríklad snaha vysvetliť niekomu svoj uhol pohľadu, to nie je nič iné, ako snaha posunúť bod spojenia toho druhého čo najbližšie k svojmu. Inými slovami – pozvať niekoho iného do svojho sveta.
Ciele takéhoto pozvania bývajú rôzne. Niekedy sa tak robí na základe práv majiteľa, pozývajúceho hostí (hostiteľ‘ pritom zostáva hlavnou postavou) – takýto mechanizmus má miesto v sektách. Niekedy dokonca nepozývajú, ale násilne strkajú do cudzieho sveta. Avšak častejšie pozývajú, aby sa necítili byť vo svojom svete osamelí. Alebo z dôvodu, že svet ešte nie je celkom osvojený a samostatne si ho osvojiť sa zdá byť pre človeka nemožné.
V zásade svety bývajú rôzne, ako aj I’udia, a každý zo svetov môže ašpirovať na to, aby sa prejavil v každodennom živote.
Svet muža a svet ženy
Najzjavnejším príkladom, ktorému sa z nejakého dôvodu venuje málo pozornosti, je svet muža a ženy. Ich vnímanie sveta a jeho formovanie má väčšinou opačný charakter. Ženy a muži vidia ten istý svet natoľko rozdielne, že prakticky neexistuje žiadna oblasť života, kde by tieto rozdiely neboli zrejmé. Dom, rodina, deti, práca, sex – pre muža a pre ženu je to často úplne rozdielne vnímanie. Obaja môžu mať spolu sex, ale to, čo je v sexe dôležité pre muža, je žene v lepšom prípade jedno, v horšom nepríjemné. A naopak.
Ak máme vysvetliť rozdielnosť mužského a ženského pohľadu na svet z pohľadu bodu spojenia (šošovky), môžeme povedať, že ich šošovky sú na začiatku obrátené na opačné strany. Rovnako „lúče“, vychádzajúce z protiľahlej strany, dopadajú na šošovku iba úkosom. Výsledkom je, že sa na okrajoch obrazu sveta vytvoria ne ostrosti – neznáme oblasti. A čo sú ne ostrosti v obraze sveta?
Pre mužov je to zdroj neistoty a nepokoja, pretože muži majú radi všetko pod kontrolou. Ženy sa s ne ostrosťami vyrovnajú jednoduchšie, kontrolovať realitu sa nesnažia, pre ne je jednoduchšie „zachytiť vlnu“, než ju vytvárať. Ale vzdať sa úplne kontroly je tiež nebezpečné. Je to pre ženy charakteristický „rozptyl myšlienok“. Ženská živelná pohroma. Tento fenomén je asi mnohým známy: neveľký problém, ktorý často ani nevyzerá ako problém, môže vyvolať hotovú lavínu myšlienok a emócií.
Ženu to proste „zanáša“ do takých otázok, ktoré s pôvodným problémom nemajú žiadnu súvislosť a vôbec nie je jednoduché pochopiť, kde sa táto „živelná pohroma“ začala, najjednoduchšie je nazvať to hystériou.
Tak teda ne ostrosti v obraze sveta muža prijímajú ženy ako presný obraz, v ktorom je všetko prosté a jasné (a naopak). Každý sa trápi pre neúplnosť svojho obrazu sveta. Preto je celkom prirodzené nájsť svoju „druhú polovicu“ – dáva to aspoň nejakú perspektívu „dotvoriť“ obraz sveta do konečnej plnosti.
Napríklad ženský „rozptyl myšlienok“ spravidla Ľahko zastaví gramotný muž. Ak „rozptyl“ dosahuje nekontrolovateľné rozmery, a žena sa rozbehla natoľko, že „zrazí muža z nôh“, tak muž skôr utečie, než aby takú ženu skúmal.
Prípad feministiek
A to je jasný prípad feministiek, pre ktoré je „rozptyl myšlienok“ už bežným pravidlom. Muži sa spravidla takých žien boja, keďže sa ich emócie spravidla vôbec nedajú kontrolovať. Hoci samy feministky pokladajú ich útek za slabosť, lebo uprednostňujú ženy, ktoré sú slabšie alebo „nižšie“, než sú oni. Ale v niečom majú feministky pravdu – aby ste sa s nimi spojili, potrebujete odvahu. Reálne si feministky sami podvedome želajú, aby niekto postavil seba „vyššie“ a rozmotal klbko ich emócií.
Je to neľahká úloha, ale je možné, že to stojí za to. Ak nejaký muž rozmotá a usporiada klbko ich emócií a myšlienok, môže vzniknúť veľmi silný pár. Výsledkom je, že sa vyplní „závetné“ právo každého muža – získať kontrolu – a to dokonca aj v takom zdanlivo neperspektívnom prípade ženy – feministky. Táto kontrola je oveľa reálnejšia než vo „verejne prijatých“ vzťahoch – tam, kde sa muž domnieva, že on o všetkom rozhoduje a žena všetko postaví tak, aby on „rozhodol“, ako potrebuje ona.
Vzťahy s feministkou môžu vo veľmi krátkom čase urobiť muža mužným, alebo naopak, premenia ho na hotovú „handru“. Rozhodnúť sa, či stoji za to spájať sa s feministkou na vedomej úrovni – málokedy sa to darí. Hlavné „husle“ tu hrajú city. Vedomie bude pravdepodobne vnímať ako absurditu všetko prebiehajúce.
Ak uvážime, že panovačné ženy priťahujú slabých mužov, tak na taký variant sa dá pozerať ako na možnosť rýchleho rastu … alebo pádu.
A čo muži?
Muži spravidla dostávajú od ženy novú skúsenosť, odhaľujúcu „ne ostrosti“ v neprebádanej časti ich obrazu sveta a to sú spravidla ich nové poznanie a perspektívy. Dôležité je, že muž potrebuje od ženy len chýbajúce časti obrazu sveta. V žiadnom prípade to nie je sex. Druhá vec je, že počas sexu sa bod spojenia ženy ukazuje ako schopný najlepšie sa naladiť na túto úlohu. Ale ak sa chce, je možné ho naladiť aj bez sexu.
Druhou krajnosťou je nenávisť voči ženám. Ne ostrosti a neurčitostí v obraze sveta muža (v súvislosti so ženou) sa dajú rozoznať len s pomocou ženy. Muž, ktorý nenávidí ženy, jednoducho ignoruje ne ostrosti svojho obrazu sveta a žije v tom úseku reality, v ktorom je mu všetko viac – menej jasné. Vo všeobecnosti teda ide o to isté ako feminizmus, iba s opačným znamienkom. Snaha „schovať sa“ pred ženou najčastejšie vedie k priamočiarosti a nezmieriteľnej ideológii. Ale takí muži nemajú čo postaviť proti rafinovanosti, zákernosti a zrade, teda práve tým slabým miestam, na ktoré môže udrieť žena.
Nejde o symetriu
Úplnosť obrazu sveta sa môže dosiahnuť len v tom prípade, ak sa „ne ostrosti“ obrazu sveta na mužskej strane budú prekrývať s obrazom sveta zo ženskej strany a naopak. A to znamená, že body spojenia partnerov musia byť asymetrické. To sa vo svojej podstate odlišuje od toho, čo si želajú romantici. Romantici sa snažia dosiahnuť zhodu obrazu sveta oboch partnerov. V našom prípade sa obraz sveta dobudovává a spoločné elementy v ňom vôbec nie sú nevyhnutné.
Je jasné, že nájsť človeka, ktorý by chcel a mohol naladiť svoj bod spojenia svietiac na druhého – to nie je také jednoduché. A nie každý človek sa rozhodne odhaliť svoj obraz sveta do podrobností. Existuje riziko, že nebude „pasovať fókus“ a obraz sveta (t.j. sám človek) bude odvrhnutý, a to je prinajmenšom i nepríjemné. A ak zapasuje, kde je garancia, že vás nezneužijú a potom o vás stratia záujem?
Preto odhaľovať svoj obraz sveta detailne, to je veľké riziko. A tak ho obyčajne odhaľujú čiastočne, a to už nedovoľuje vytvoriť celostný obraz sveta ani jednému z partnerov. Okrem toho, že partner môže pomôcť dotvoriť obraz sveta, môže to aj odmietnuť urobiť. Preto sa prijíma najrozšírenejší variant „harmonizácie“ naladenia – s partnerom sa manipuluje (nie je dôležité, či vedome alebo nie), a jeho bod spojenia sa používa ako predmet, ako zrkadlo na odstránenie ne ostrostí vo vlastnom obraze sveta. Vyhráva ten, ktorý vie lepšie využiť situáciu.
V takých vzťahoch často „má navrch“ jeden z nich, druhý je nútený sa prispôsobovať jeho (jej) podmienkam. Ale býva aj remíza, a vtedy sa spoločný život mení na miesto vojnových udalostí.
Takéto začlenenie partnera do svojho obrazu sveta síce vo väčšej či menšej miere odhaľuje ne ostrosti, ale úplne ich nikdy neodstráni. Teoreticky je to možné, ale prakticky je ťažké predstaviť si to.
Úlohy sú relatívne
V skutočnosti je rozdelenie na mužský a ženský svet relatívne. Rozdelenie úloh muža a ženy zo sociálneho a psychologického hľadiska nemusí byť rovnaké, ako sú objektívne pohlavné znaky. Naša príslušnosť k určitému pohlaviu udržuje náš bod spojenia v „mužskom“ a „ženskom“ svete. Ale prečo sa nepokúsiť posunúť bod spojenia na stranu opačného pohlavia, ľubovoľným dostupným spôsobom (meditácie, transpersonálne techniky a pod.).
Je jasné, že je to dosť riskantné. Jedným z príkladov sú napríklad transvestiti a krajným prípadom hormóny a operácie. Sociálne a psychologické následky takéhoto posunu bodu spojenia (vzťahy ľudí, známi, blízki, a pod.) bývajú nepríjemné, tiež môžu vzniknúť rôzne sexuálne odchýlky, alebo doplníte armádu sexuálnych menšín… Posun bodu spojenia je vždy sprevádzaný odchýlkami (to znamená narúša sa obvyklý obraz sveta), naoko vyzerajúci ako ľahká strata rozumu (napríklad zaľúbenosť, narkotiká, alkohol, meditácia, silný strach alebo stres, depresia a pod.). Avšak rozdiel je v tom, že zdravým ľuďom sa môže bod spojenia vrátiť na miesto (samozrejme aj obvyklý obraz sveta a s ním adekvátne správanie) a oni, keď je to potrebné, sa môžu stať „normálnymi“, naopak, u chorých je tento posun bodu spojenia nenávratný.
Sebapoznanie cez partnera
Teraz vám je, dúfam, jasné, prečo je nevyhnutné mať partnera. Na vlastné sebapoznanie. Aby ste poznali seba (svoje možnosti, ohraničenia, kvality, komplexy) v rôznych situáciách: láska, sex, vzťahy, rodina atď. V začiatkoch vzťahov sa vždy snažíme maximálne naladiť jeden na druhého (dobroprajnosť, rôzne prejavy pozornosti, zhovievavosť, otvorenosť a pod.) snažiac sa vytvoriť bezpečnú atmosféru.
Ako náhle pocit bezpečia vznikol, každý začína skúšať: čo si môžem dovoliť v týchto vzťahoch, ako hlboko môžem preniknúť do obrazu sveta partnera, aké veľké miesto tam môže zaujať moje „Ja“. To všetko nám potom otvára neobmedzené možnosti na konštruktívnu, hoci najčastejšie deštruktívnu manipuláciu s partnerom.
Konštruktívna manipulácia umožňuje partnerom najväčšie sebapoznanie, a tým zvyšuje ich vzájomnú atraktívnosť. Po vzájomnom naladení bodov spojenia sa tieto body posúvajú tak, že ne ostrosti jedného sa prekrývajú s ucelenou časťou druhého. To pôsobí voči ne ostrostiam ako zrkadlo, čo umožňuje partnerom spoznávať samých seba. Čim ďalej sa ucelená časť jedného posúva na perifériu druhého, tým je väčšia možnosť sebapoznania.
MUDr. Vladimír Savčenko
S MUDr. Savčenkom sa môžete stretnúť na EZOfest – Deň zdravia v Košiciach
Prednášky na CD od MUDr. Savčenka
