Interview s Lotharom Hirneisom
Rakovina je jednou z najobávanejších chorôb modernej spoločnosti považovaná väčšinou za rozsudok smrti. Toto je pozoruhodné interview s Lotharom Hirneisom známym odborníkom, ktorý precestoval celý svet v úsilí nájsť úspešné metódy jej liečby.
Fakt, že Hirneis nie je lekárom, mu umožnil zachovať si dostatočne otvorenú myseľ, aby mohol urobiť dôležitý objav: každý môže nájsť nejaké riešenie v prípade rakoviny…. avšak pevná dôvera, je podstatnou podmienkou.
Rozprávali sme sa asi hodinu, keď sa Lothar Hirneise nahne ku mne, ako by mi chcel povedať niečo dôverné. Smrteľne vážnym hlasom mi hovorí: „Nádor je riešenie, ktorým telo rieši problém. Tumor vzniká preto, lebo niekto nie je už schopný produkovať adrenalín potrebný na štiepenie cukru. Nadbytok cukru je nebezpečný, takže telo tvorí tumory. Fermenty z tumorov spaľujú cukor. Ony tiež spotrebujú mnoho energie – cukru – v dôsledku rýchleho delenia buniek. Preto niektoré tumory rastú tak rýchlo. Rakovinové bunky fungujú ako pečeňové bunky, avšak oveľa efektívnejšie. Takto tumor pomáha telu zbaviť sa jedov. Bez tumoru by ste boli skutočne chorý. Vždy hovorím ľuďom: Tumor nie je Váš problém. Tumor je geniálnym riešením zo strany organizmu. Keď vyzdraviete, tumor sa stratí sám. Toto je dôvod, prečo by nemal byť hneď operovaný a odstránený. Najprv sa musíte detoxikovať. Ak bude tumor naďalej rásť – čo sa stáva zriedka – môžete ho ešte vždy operovať neskôr.“
„RAKOVINA NIE JE PROBLÉM. RAKOVINA JE RIEŠENIE.“
Toto je provokatívna a nádejná vízia Lothara Hirneisa.Nazdáva sa, že v priebehu nášho vývoja naše organizmy tvorili tumory, aby prežili: „Napríklad, priveľa cukru v bunkách spôsobuje slepotu – čo je prípad cukrovky. Vznik tumoru je riešením. Infekcia vo Vašom zažívacom trakte je tiež potenciálnou hrozbou. Ak sa priveľmi rozšíri, zažívacie ústrojenstvo sa zablokuje. Aj v tomto prípade je tumor riešením, produkuje enzýmy, ktoré zastavia šírenie infekcie a vylúčia ju. Aktuálny tumor sa potom stratí sám. Väčšina chorých na rakovinu je veľmi prekvapená, že má nádor. Boli zdraví roky, nikdy nemali horúčku, nikdy nepotrebovali lekára a zrazu majú nádor. Kde sa vzal? Tumor im pomáhal ostať zdravým, až jedného dňa sa rozpadol!“
Lothar Hirneise nie je lekár, avšak urobil pioniersku prácu – predstavil novú víziu o rakovine, podporovanú dôslednosťou a dôkladnosťou prirodzenou v nemeckej kultúre. Jeho argumentácia je silnou stránkou. Hirneise je mužom výskumu a solidných dôkazov. Muž, ktorý sa vybral neobyčajnou cestou, aby sa stal vplyvným, aj keď kontroverzným, odborníkom na rakovinu v Nemecku.
Pred desiatimi rokmi bol Hirneise majstrom východného bojového umenia a učiteľom Kung Fu. Vlastnil tiež úspešný obchod so športovými potrebami. V roku 1996 predal tento obchod so slušným ziskom a svojej žene Chris sľúbil, že po rokoch tvrdej práce a intenzívnom cestovaní sa jej a ich dvom synom bude venovať oveľa viacej.Potom bola jeho dobrému priateľovi diagnostikovaná rakovina. Hirneise: „Skôr ako som mal športový obchod, pracoval som 10 rokov v nemocnici. Bol som vyškoleným terapeutickým ošetrovateľom a štyri roky som študoval psychoterapiu. Takže nebolo nelogické, že mi môj priateľ zavolal, aby som mu pomohol, avšak o rakovine som toho veľa nevedel. Začal som zbierať informácie a narazil som na Lynne McTaggart, zakladateľku anglického časopisu ´Čo Vám doktori nehovoria´ a autorku knihy s rovnakým názvom. Zúčastnil som sa na konferencii venovanej alternatívnym metódam liečby rakoviny, ktorú zorganizovala v Londýne. Niekoľkí rečníci predniesli nejaké ezoterické historky, no bol som ovplyvnený prezentovanými výsledkami výskumu. Konferencia ´Čo Vám lekári nehovoria´ v Londýne znamenala začiatok intenzívneho hľadania potenciálnych postupov liečby rakoviny.“
Mal čas a peniaze – čo je unikátna kombinácia, ktorú nemajú mnohí! Prečítal všetko, čo mu prišlo pod ruky. „Chris sa z toho skoro zbláznila. Vždy keď som natrafil na inú potenciálnu kúru, nasadol som do lietadla a letel som tam – Mexiko, Rusko, Čína, Bahamy, USA, celá Európa…. Kde som vlastne nebol?“
Toto hľadanie viedlo v r. 1997 zákonite k založeniu združenia „Menschen gegen Krebs“ (Ľudia proti rakovine), čo bolo čiastočne inšpirované združením „People Against Cancer“, ktoré založil Frank Wiewel, ktorého stretol Hirneise na konferencii v Londýne.
Menschen gegen Krebs teraz publikuje novinky, organizuje prednášky, workshopy a konferencie a poskytuje tiež telefonickú a e-mailovú asistenciu. Môžete sa stať jeho členom a využívať výhody tohto združenia za 60 Є ročne. Ďalšie poplatky Hirneise za svoje poradenstvo nepožaduje.
Medzi pacientami s rakovinovým ochorením je veľký záujem o nezávislé informácie. Tieto chýbajú vo svete medicíny. Hirneise: „Väčšina lekárov sú dobrí profesionáli, ktorí skutočne chcú pomôcť svojim pacientom. Ale …. pracujú v zlom systéme. Napokon, skade by mali dostať tieto informácie? Predovšetkým od univerzitných profesorov. A ako ich dostávajú profesori? Pracujúc svojím spôsobom v systéme, opakujúc to, čo hovorí každý. Nejestvuje iný spôsob, ako sa stať profesorom vo vedeckej komunite. Potom každý lekár pravideľne navštevuje konferencie zo svojho odboru. Za posledné tri roky som nebol ani na jednej konferencii, ktorá by nebola sponzorovaná farmaceutickým priemyslom.
Ďalej sú to časopisy a inzertné žurnály. Sú plné inzerátov farmaceutických firiem. A to sme sa ešte neopýtali, komu patria tieto časopisy. Záver je jediný: v konvenčnej medicíne je nezávislosť minulosťou!“
Hirneise je veľkým podporovateľom integrálneho prístupu k liečbe rakoviny, ktorý zahŕňa aj metódy mimo západného sveta. „Za všetky roky čo som pracoval v nemocnici, som nepočul nikoho hovoriť o alternatívnom spôsobe liečby rakoviny. Priemerný lekár nevie nič o liečbe rakoviny napr. v Rusku, Indii, Číne alebo v Južnej Amerike. Ak sa opýtam lekára o takejto liečbe, povie: ´Ak by to fungovalo, už by som o tom počul´. Pointa je ale v tom, že v časopisoch, ktoré číta, nie je o takýchto metódach liečenia nič. Takto sa tento systém udržuje sám. Onkológovia nevedia o tom nič.Úprimne si myslím, že pojem ´onkológ´ nie je pre väčšinu lekárov v oblasti liečby rakoviny ani vhodný. ´Chemoterapeut´ alebo ´rádioterapeut´ by sa hodil lepšie. To je činnosť, ktorú často robia.“
Je skoro ráno 8:30. Sedíme v Hirneisovej pracovni na hornom poschodí jeho milého domu obráteného smerom na vlniace sa pahorky neďaleko Stuttgartu a raňajkujeme. Začali sme tému CHEMOTERAPIA.
Hirneise napísal nedávno knihu s provokatívnym názvom: “Chemoterapiou sa lieči rakovina a Zem je plochá.“ Hirneisova vízia nedáva veľký priestor na predstavy: chemoterapia – liečba, ktorú postupujú mnohí pacienti každý deň, nefunguje. „Viem si predstaviť, že v určitých prípadoch môže byť chemoterapia dočasným riešením, no potom to musí byť v rámci celkového protokolu, ktorý obsahuje detoxikáciu, správnu výživu a mentálnu/duševnú podporu. Avšak v zásade som proti spôsobu, v ktorom sa často používajú jedy.“
„Pri používaní súčasných protokolov sú ľudia často zabíjaní. Treba to zastaviť. Naviac lekári hovoria pacientom, keď sa tumor stratí, že sú zdraví. To nie je len nepravda, je to aj hlúposť. Mimochodom poznám mnoho lekárov a mám medzi nimi veľa priateľov. Dôverne mi povedali, že na sebe alebo svojich príbuzných by nedovolili aplikovať chemoterapiu. Títo lekári posielajú pacientov ku mne, lebo vedia, že konvenčná liečba nefunguje. Pacientom hovoria: ´Musím Vám dať toto, ale to nefunguje. Choďte za pánom Hirneisom.´ Napriek tomu ale stále pracujú v tomto systéme. To je schizofrenické, no nie? Avšak lekár by mohol v prípade, že by opustil tento systém, stratiť veľa: peniaze, kariéru, profesionálne postavenie keď ste lekárom, každý na to hľadí. Naviac, ak sa postavíte proti, pustíte sa do tvrdého boja. Musíte byť schopný ustáť to.“
Hirnese je tiež veľmi diskutovanou figúrou. Lekári hovoria, že je bláznivý alebo aj horšie. „No nestretol som ani jedného človeka, ktorý by povedal: ´Pán Hirneise, to čo ste napísali na strane 235, nedáva zmysel, lebo…´ Neexistuje tu žiadna vedecká diskusia. To ale neprekvapuje. Keď sa ich pýtam napríklad na pacientov, v neskorom štádiu, ktorí boli liečení ich spôsobom, mlčia. Na druhej strane môžem citovať tisíce pacientov a prípadov, kedy došlo k zlepšeniu ich stavu, hoci tí istí lekári to s nimi už vzdali. Poznám ich, podávam si s nimi ruku každý deň.“
Hirneise veľa cestoval, veľa čítal a rozprával sa s lekármi a pacientami po celom svete. Na základe svojich skúseností a výskumov vypracoval impozantné štatistiky. Jeho závery sú jasné: každé úspešné liečenie rakoviny obsahuje tri zložky:
DÔKLADNÚ DETOXIKÁCIU, ZMENU STRAVY A MENTÁLNU ALEBO DUŠEVNÚ PRÁCU.
„Na každej klinike, ktorú som navštívil, to bola vždy tá istá história. Toto robili ľudia, ktorí prekonali rakovinu. Videl som ľudí na smrteľnej posteli, u ktorých rakovina zasiahla ich kosti, mozog, pľúca a kostnú dreň … a ich stav sa zlepšil. Vo finálnom štádiu rakoviny nejestvuje liek, či už konvenčný alebo alternatívny, ktorý by Vás zachránil.“
Keď je to také jednoduché a jednoznačné, prečo sa nevylieči viacej ľudí? „Lebo úspech si vyžaduje disciplínu a úsilie. Vyžaduje si, aby sa pacient začal hýbať, aby sa stal aktívnym, aby vyvinul v sebe konštruktívny postoj a snahu bojovať s chorobou. Väčšina ľudí si zvolí ľahkú cestu, chemoterapiu, ožarovanie alebo operáciu. Ľudia hovoria: ´Čo rozumiete pod tým ľahká cesta? Viete, aká strašná je chemoterapia?´ Samozrejme že chemoterapia nie je žart, no radikálna zmena vášho stravovania a životného štýlu je ťažšia. Preto tak málo ľudí prekoná rakovinu.“
„Najskôr detoxikovať, potom dobrá strava a zostať šťastným, povedzte ľuďom.“ „Čo?,“ skríknu, „zostať šťastným? Ste normálny pán Hirneise? Mám nádory všade, nemôžem ani chodiť a vy mi hovoríte, že mám byť veselý?“
„Potom im poviem, že sa stane jedna z dvoch vecí: buď čoskoro zomriete, alebo prežijete. Ak máte zomrieť čoskoro, potom bude lepšie, keď budete mať veľa zábavy teraz, no nie? Ak nezomriete, tiež je lepšie, keď sa budete baviť, lebo neexistuje nič lepšie pre imunitný systém. Znie to bláznivo, no ja mám s ľudmi, ktorí ku mne prichádzajú, veľa zábavy. Nedávno som urobil s pacientami vo finálnom štádiu rakoviny seminár. Málokedy som sa tak veľa nasmial. Osobné uspokojenie, peniaze a sex vládnu svetom. Ľudia trpiaci rakovinou sú jedinými ľudmi, ktorý tieto veci nezaujímajú. Je to ako keby ste rozprávali s pápežom alebo matkou Terezou. Veľa som sa od nich naučil. Žijú konkrétnym dňom. Žijú úplne rozdielne ako zbytok ľudstva.“
Ak je zábava a zmysluplný život dôležitým prínosom pri liečbe rakoviny, ponúka sa otázka, či ich absencia podporuje chorobu. Podľa Lothara Hirneisa začína rakovina stresom: „Rakovina nemôže existovať bez stresu. Je to 100% nemožné. Je veľa diskusií o tom, o aký stres ide, či psychický alebo fyzický, avšak bunke je jedno, čo je príčinou stresu. Každý pacient s rakovinou má problém s cukrom. Na jeho odbúravaní sa podieľa adrenalín a v menšej miere kortizol a glukagón. Každý si myslí, že keď ste pod veľkým stresom, že máte prebytok adrenalínu. Je to pravda, ale to platí len na začiatku. Dlhodobý stres vyústi do nedostatku adrenalínu. Toto pozorujete u pacientov s rakovinou. Ich bunky sú plné cukru, ktorý sa neštiepi. Tieto bunky zomierajú. Cukor je jed, ak je ho priveľa, ničí vaše cievy, obličky a kosti. Telo sa bráni proti tomuto nebezpečenstvu tvorbou tumorov – je to posledný pokus o zbavenie sa nadbytku cukru.“
„Pre niektorých ľudí je riešením stresu, ktorý viedol k problému s cukrom, zmena ich stravovania, lebo sa stravovali zle. Pre iných je to psychologická, duchovná oblasť, pretože oni majú napr. vážny problém v nejakom vzťahu. To je dôvod, prečo každému nepomôže dobrá diéta, čo vedie často k skepse, že ani vhodná diéta nepomáha. Záleží to len od toho, z čoho pochádza stres. Preto je tak dôležité, aby sa brala do úvahy celá osobnosť, takpovediac treba rozprávať s ´celým človekom´.“
Frank Wienvel zo združenia „People Against Cancer“ hovorí:„Dajte mi pol hodiny s pacientom trpiacim na rakovinu a ja zistím príčinu. Moje skúsenosti sú rovnaké. Niekedy je treba zhovárať sa celé hodiny, no nakoniec vždy zistíme v čom je problém. Problémom lekárov je, že nie sú platení za to, aby sa s pacientami rozprávali. Ak prídu dve rôzne ženy s rakovinou prsníka k lekárovi, pre neho je problém jasný, rakovina prsníka. Moja skúsenosť je taká, že dva prípady rakoviny prsníka môžu byť dve rozdielne ochorenia. Ak ochorie niekto, kto stratil syna, na rakovinu prostaty šesť mesiacov po tejto príhode, použijete na jeho vyliečenie chemoterapiu?“
Podľa skúseností Hirneisa ak pacienti dokážu vysledovať príčinu svojho ochorenia a chcú skutočne zmenu, dokonca aj tí, ktorí sú už na smrteľnej posteli, môžu sa vyliečiť. Paradoxne, tvorba adrenalínu sa znormalizuje, keď sa ľudia vyrovnajú s problémom.
„Mám fotografiu ženy z roku 1994 z Karlsruhe. V tom čase mala rakovinu takmer v každej kosti a kostnej dreni. Nemohla vstať z postele, lebo jej kosti by sa boli zlomili. Dostávala veľa morfia a skoro zomrela. Ale stále žije. Nedávno som ju navštívil. Žije normálnym životom. Môžete byť ešte viacej chorý?“„Poznám inú ženu, ktorá zomrela dva razy a dva razy bola oživovaná. Kňaz bol pri nej, aby jej poskytol posledné pomazanie. Má sa veľmi dobre. Má okolo 70 rokov, lyžuje vo Švajčiarsku a má milenca mladšieho o 20 rokov.“
Hirneise si je veľmi dobre vedomý toho, že to, čo hovorí, nie je len pohŕdaním s prevládajúcim názorom, ale že nie je ľahké porozumieť o čo vlastne ide, keď bola stanovená diagnóza „rakovina.“ „Najprv som musel cestovať okolo sveta a až po niekoľkých rokoch som to pochopil. Ako teda môžem očakávať, že to niekto pochopí po jednohodinovej lekcii?“
Hirneise teraz trénuje 30 ľudí, ktorí sa môžu – ako on sám – rozprávať s pacientami bezprostredne potom, ako im bol odovzdaný ich „rozsudok smrti“.„Potrebujete niekoho objektívneho kto môže myslieť racionálne. V tom momente sú vaši priatelia a príbuzní rovnako pod vplyvom emócií, ako aj vy. Mnoho ľudí si myslí, že práve lekár je touto objektívnou osobou. Avšak on nie je. Pochopíte, že nie ste len pacientom, ale aj zákazníkom. Má niečo, čo predáva, či už je to ´klasický´ alebo ´alternatívny´ lekár. Mnoho životov by sa zachránilo, keby sa s pacientami poriadne porozprávali objektívni nezávislí experti. Kvôli tomuto sme založili školiace kurzy, pričom každý účastník sľúbi, že nebude praktizovať psychoterapiu alebo žiadnu inú liečbu rakoviny na vlastnú päsť.“
Druhou prekážkou na ceste k uzdraveniu je tzv. doliečovacia starostlivosť. „Po liečbe očakáva mnoho pacientov návrat po troch mesiacoch. Väčšina z nich nemôže spať dva týždne pred uplynutím týchto troch mesiacov. Je to vlastne stres! Potom im zoberú krv na testy a čakajú týždeň na výsledky. Toto robí týchto ľudí veľmi neistými. Je to veľká príležitosť na ďalší deštruktívny stres a na nedorozumenia. Mnoho lekárov používa reč, ktorej pacient nerozumie. Doporučujem pacientom, aby sa vyhli tejto doliečovacej starostlivosti. Je príliš nebezpečná.“
Jeden príklad: „Pred nejakým časom som prednášal a po prednáške prišiel za mnou muž, objal ma a povedal: ´Zachránili ste mi život.´ O niekoľko mesiacov neskôr mi zavolala jeho dcéra a oznámila mi, že zomrel. Čo sa stalo? Deti presvedčili otca, aby predsa len navštívil lekára. Napokon išiel. To bolo v pondelok. Vo štvrtok nato zomrel. Stres spôsobený strachom a úzkosťou v dôsledku nejasnej lekárovej diagnózy ho dorazili. Keď sa ma ľudia pýtajú, ktoré diagnostické testy by mali, alebo nemali podstúpiť, poviem im: ´Dokážete spať bez tej diagnózy?´ Ak áno, nechoďte na tie testy. Ak potrebujete tú diagnózu, aby ste mohli lepšie spať, tak potom choďte. Je lepšie, ak sa namiesto krvných testov pozriete do zrkadla. Prezrite si celé vaše telo, vašu pokožku a pod. To je lepšia diagnóza. Potom meditujte a načúvajte vášmu telu. Počúvajte, čo vám chce povedať. Objavíte veľa, preniknete do podstaty veci. Potom ešte stále môžete ísť k lekárovi. Nechoďte ale k lekárovi len kvôli tomu, aby vám odobral krv na testy, alebo dal urobiť rentgenový snímok. Viem, že to je veľká obeť. Myslíme si, že lekár by to mal vedieť najlepšie, no nie? Chyba, verte mi. Takto to nefunguje. Tumor nie je vašim napriateľom. Skutočnou príčinou je stres a nikto nezvládne stres príliš mnohých testov.“
obrázok so súhlasom dream designs / FreeDigitalPhotos.net
Asi najdôležitejším odkazom Lothara Hirneisa je, že každý musí nájsť svoju vlastnú cestu k uzdraveniu. Lekár môže v tomto procese pomôcť. No môže tak pomôcť aj priateľ. Každý môže urobiť svoje vlastné kritické vyhodnotenie, či určitá liečba bude pre neho skutočne dobrá. Hirneiseho inšpiráciou je individualita.
Na záver malá rada od muža, ktorý sa rozprával s toľkými ľuďmi, ktorí prekonali svoje choroby: „Vysporiadajte sa so svojim tumorom. Zistil som, že mnohí, ktorí prežili, to urobili. Začali akýsi dialóg so svojim tumorom: ´Milý tumor, toto je situácia, kedy môžu stratiť všetci. Ak sa zväčšíš, zomriem a ty tiež. Zmeňme to tak, aby sme získali všetci. Ty sa zmenšíš, no nezahynieš, iba sa zmenšíš na normálnu veľkosť, takže ja zostanem žiť. Na oplátku ja budem…´ Tu poviem pacientom, aby boli veľmi opatrní, čo sľúbia, lebo tumor vydrží do konca tohoto výhodného obchodu, ak aj vy. Ak to nedodržíte, začne sa nová etapa.“
„Sú ľudia, ktorým nedokážem pomôcť. Bola jedna žena, ktorej syn sa neúspešne pokúsil o samovraždu. Pri jeho smrteľnej posteli prosila Pána Boha, aby si vzal jej život namiesto jeho. Syn prežil. O niekoľko týždňov neskôr dostala rakovinu. Povedal som jej, aby urobila s Bohom novú dohodu, aby sa s ním znovu porozprávala. Avšak ona sa bála, že Boh si zoberie život jej syna. Krátko nato zomrela. V takejto situácii nemôže nikto pomôcť. To je sila dohody. Každá osoba a každá choroba je jedinečná a má právo na rešpekt a veľmi osobný prístup.“
zdroj: http://mikroriasy-darbohov.meu.zoznam.sk (originál: http://www.odemagazine.com/)
Kniha Rakovina – prečo stále umierame bez spoznania pravdy – Phillip Day.
Ďalšia literatúra zaoberajúca sa prirodzenou liečbou rakoviny.
Protirakovinové výživové doplnky a príčiny ochorenia
