Praktické rady, ako zatočiť s rakovinou

obrázok so súhlasom renjith krishnan / FreeDigitalPhotos.net

Každým rokom sa na Slovensku objaví vyše 24 tisíc zistených nových prípadov rakoviny. Denne na ňu len u nás zomiera vyše 30 ľudí. Čísla sú o to desivejšie, že desaťročia výskumu v danej oblasti vôbec nepriniesli požadované výsledky a uzdravenie ľudí je akosi v nedohľadne. Je veľmi ťažké kvantifikovať prístup ľudí, pospolitého ľudu k danej chorobe, ale u štandardných pacientov platí pri oznámení diagnózy psychologické „desatoro“: Odmietanie, strach a panika, hnev, snaha o vyjednávanie, zmier so situáciou, následná snaha o proaktivitu k riešeniu.

Príznačným prístupom dnešnej akademickej medicíny k nádorom, nádorovým ochoreniam spočíva na koncepte včasného varovania vďaka neustálej motivácii verejnosti k preventívnym prehliadkam, následnej biopsii, strachového intervalu, že aká bude histológia nálezu, následné rozhodnutie o možnej operácii, následnej chemoterapii, radioterapii, prípadnej hormonálnej liečbe.

Tento prístup školskej medicíny sa zaklincuje vačšinou vyhlásením: „Milý pacient, spravíme všetko, čo je v naších silách, sprístupníme najnovšie vedecké objavy a Vám prajeme predovšetkým silnú vôľu a výdrž.“ Pri snahe samotného pacienta o akúsi zorientovanosť v problematike úspešnosti plánovanej terapie, lekár kontruje pozitívnym názvoslovím: „Viem Vám ponúknúť len čísla zo štatistiky, nič viac.“ Následne začína exekutívna časť. Buď sa pacient plnohodnotne vrhne do dôverných rúk medikov, prípadne ju kombinuje s bádaním po vlastnej línii, alebo si volí cestu mimo štandardného postupu.

Cieľom tohto článku je poukázať na základné momenty, ktoré by každý pacient mal zvážiť pri svojom rozhodovaní sa v kontexte dnes známych vedeckých, pseudovedeckých, filozoficko-laických prístupov k rakovine. Voľba každého jedinca by mala byť slobodná, mala by reflektovať úroveň uvedomelosti príslušného človeka.

1.Rozhodovanie:

Jedným z kľúčových momentov, ktoré sa v takejto situácii objavia, je forma prvotnej reakcie pacienta. Zažitý model je nasledovný: ako bezmocná obeť sa ponúkam do náručia lekára, ktorý to vie lepšie ako ja. Je odborníkom, pozná ma lepšie ako ja samotný, mám rešpekt pred bielym plášťom. Úlohou pacienta má byť primárne snaha nájsť toho „správneho“ odborníka, pretože vystrašený pacient (primárne jeho príbuzní) môže mať pocit, že sa mu nedostáva zo zákona všetko. Viac-menej celý súčasný systém (vzťah lekár-pacient nevynímajúc) je založený na delegovaní zodpovednosti mimo (seba) dotknutej osoby. Kým lekár sa riadi výhradne protokolom, tak bezmocný pacient vzdajúc sa svojej svojprávnosti sa nádejá v dobré výsledky, motivovaný strachom zo smrti kriticky dohliada na možné pochybenia lekárov, ktoré sa v jeho prípade nemajú stať!

Opačným prístupom pri rozhodovaní môže byť prebranie plnej zodpovednosti za svoj vlastný zdravotný stav. Podotýkam, že tento postup je veľmi zriedkavý. Tento akt môže mať rôzne úrovne v závislosti od toho, nakoľko si človek dôveruje, či je apatický, aká miera strachu sa v ňom prebúdza. Všeobecne tento prístup vystihuje nasledovná veta: „ochorenie je môj výtvor, moja vlastná zodpovednosť, so svojim výtvorom sa musím na prvom mieste zmieriť a prijať ho, musím sa v ďalšej línii oboznámiť so súvislosťami a rozhodnúť sa samostatne, čo mienim podniknúť. Tento prístup je proaktívny, dáva osobe najvačšiu vnútornú silu, jej nevýhodou je plná odkázanosť človeka len na seba a strach, ktorý sa môže z daného rozhodnutia v človeku vyplaviť. Dnešný človek je totiž slabo ukotvený v sebe samotnom, má slabú sebaúctu, zvykol si, že veci sa mu dejú akosi „zvonka“, resp. niečo mimo neho to snáď vyrieši lepšie…

2. Kto som?

Rozhodovanie človeka aj v oblasti zdravia do značnej miery ovplyvňuje skutočnosť, že za koho, za akú bytosť sa vo svojom vnútri považuje. Tradičný medicínsky prístup je v ponímaní človeka ako nejakého mechanického konceptu, ako klbka chemických procesov s vyvinutou mentálnou schopnosťou vnímať seba samého. Ide o skutočne degradujúci prístup k „vrcholu tvorstva“. Zároveň je človek vnímaný ako súbor myšlienok, podvedomých túžob a automatizovaného konania, ktoré je buď výplodom determinizmu genetiky alebo výchovného procesu, ktorým jedinec prešiel.
Iný prístup môže pristupovať k človeku ako k skutočnému tvorcovi svojho jedinečného života. A to ku kreatívnej bytosti, ktorá zatiaľ nepozná skutočnú svoju tvár, veľkú vačšinu svojej skutočnej povahy má pred sebou ešte ukrytú. Jeho úloha je v odkrývaní svôjho neobjaveného potenciálu, v jeho implementácii v praxi a postupnom vykoreňovaní častí pozostatkov zvieraťa v nás. Len človek, ako jediný tvor v univerze, má tú schopnosť ašpirovať po niečom, kde sa ešte nanáchádza. Práve vnútorná ašpirácia je kľúčom k objavenie toho, kým naozaj sme. Sme duchovné bytosti vo fyzickom tele. Takto by mohla znieť alternatívna definíca vlastnej vnútornej identity. Nie sme zvieratá odkázané na nemilosrdný boj o status najsilnejšieho. Životu sa po novom prisudzuje hlbší zmysel, ktorý môže presahovať súčasné naše uvedomelostné rozpoloženie. Tento prístup diametrálne mení i prístup človeka k svojim vlastným rozhodnutiam ohľadom svoj zdravotného stavu. Je odlišné pristupovať k ochoreniu ako bezmocná ovca a iné ako neobmedzená, tvorivá, bezhraničná bytosť. Je to rozhodnutie ohľadom vlastnej identity.

Čo je rakovina?

Akademická definícia je v podobe zhluku nekontrolovatelne sa deliacich buniek, ktoré sú histologicky inej povahy ako normálne bunky, delia a šíria sa podľa zatiaľ neznámeho kľúča. Jedinou formou ich zastavenia je mechanický prístup akademickej medicíny v podobe vyrezania „tam nepatriaceho“, vypálenia „tam nechceného“, otrávenie a zastavenie deľby buniek chemickou cestou, a to aj v prípade, že sa tým ovplyvní kompletný mechanizmus fungovania celého tela. Zároveň sa verí v predpoklad, že sa lokálne zvrhnutá deľba buniek zastaví, prípadne sa už neobnoví. Je to strkanie hlavy do piesku, lebo čo oko nevídí, tak snáď srdce ani nebolí. K vysvetleniu rakoviny sa pristupuje mechanicky, štatisticky, snahou o dedukovanie z interakcie dnes známych vplyvov a pochodov v tele. Problém je vo viacerých rovinách: mechanické riešenia vačšinou rezultuje zo zistení, kde štatistika vychádza z preddefinovaných parametrov (tie a žiadne iné) aj s nejakou tou štatistickou „odchýlkou“. Laicky povedané, konanie nevychádza z poznania, ale z dohadov, preto jeho úspešnosť je viac než pochybná, závislá od klbka nepredvídatelných faktorov, ktoré sa berú do úvahy.
Odlišný prístup vychádza z nových predpokladov a zistení. Rakovina je buď nepochopením niečoho v mechanickom nahliadnutí na naše telo, alebo má dokonca nejaký zmysel. Pri prvej verzii je princíp v rovine rozširovania nášho pohľadu a hľadania iných, doteraz neodkrytých, súvislostí. Sem sa zaraďujú liečebné prístupy na báze zmeny stravy (gerson, breuss a iné), ničenie choboplodných vírusov, mikróbov (zapper a iné), vyvažovanie energetickej zásobenosti orgánov (reiki a iné), očista orgánov, detoxikácia (Jonáš a iné), cielená netoxická forma boja proti faktorom, ktoré majú prispievať, dokonca byť príčinou rakoviny (aplikácia B17 a iné). O krok ďalej ide spirituálno-bio-logický prístup. Ten nebojácne nazýva príčiny danej choroby. Časť z neho ju vidí v tzv. karmických dlhoch, emocionálnych blokoch, neodpúšťaní iným, poučeniach pre život atď. Aj v tejto oblasti je bohatá rôznorodosť, čo pre vystrašeného pacienta len sťažuje rozhodovanie. AKO teda ĎALEJ?

Praktické kroky:

Na báze dôkazového bremena objavu germánskej novej medicíny je možné konštatovať, že za vznikom tzv. ochorení vo všeobecnosti jestvujú štyri príčiny:

konkrétny emočný spúšťač
otrava a degenerácia organizmu spôsobená kontamináciou, nevhodnou stravou atď.
sekundárne negatívne vplyvy na orgáne spôsobené prebiehajúcimi zmenami na inom orgáne
vývojové, mechanické vady

Vzhľadom na rakovinu je možné pre diagnostizovaných a tých v dileme definovať isté mílniky pre ich rozhodovanie:

rakovina je zmysluplný biologický program, nie roztopašné správanie zbláznených buniek, spúšťaný konkrétnym emocionálnym konfliktom, ktorý je možné odstrániť a tým regeneráciu organizmu podľa 5 biologických zákonov prognózovať.

jestvujú prírodné národy a spoločenstvá, kde sa dané ochorenie vôbec nevyskytuje, preto je možné z ich života brať príklad pre svoje vlastné praktické kroky.

existujú princípy stravovania a výživy, ktoré síce nezabraňujú vzniku rakovine, ale uľahčia telu prácu a tým zmiernia symptómy telesných dejov počas regenerácie.

Aké by teda mali byť prvé kroky zainteresovanej osoby s diagnózou rakoviny?

odkryť duševný konflikt ako spúšťač ochorenia, odstrániť ho zo života, prípadne ho maximálne emocionálne neutralizovať.

vzhľadom na veľkosť a uloženie bunečného zhluku zvážiť operačný zákrok, a to aby sa osoba vyvarovala možných nepríjemných prejavov regenerácie organizmu.

prírodné národy, kde sa rakovina vyskytuje len sporadicky, sú známe vysokým príjmom vitamínu D, C, K denným vytrvalostným pohybom, životom v súlade so svojim okolím, slabou, ak vôbec, úrovňou zápalových faktorov v tele.

strava sa zameriava na vylúčenie alergénov, počas evolúcie nekonzumovaných plodín, upriamuje sa na chemicky neošetrované jedlá.

cielená detoxikácia organizmu smeruje k uľahčeniu práce tela ako celku a tým k zmierneniu sprievodných prejavov regeneračnej fázy v organizme.

Zásadnou chybou, aj v alternatívnych kruhoch, býva upriamenie sa len na 1 z horeuvedených zložiek práce s ochorením. Len komplexný pristúp totiž prinesie očakávané výsledky v podobe neoblomného zdravia.

Mgr. František Nagy, MBA

Ak sa Vám článok páčil, vopred ďakujeme za jeho zdieľanie: