Pravdivé dejiny Slovienov a Slovanov

Rozhovory, prednášky a úryvky z kníh Oskára Cvengroscha sme už na tejto stránke uverejňovali TU.

Jeho najnovšia kniha Pravdivé dejiny Slovienov a Slovanov prináša úplne novú koncepciu našich najstarších dejín. Vyše 310 originálnych, doteraz nepublikovaných farebných máp a ilustrácií. Prekvapivá interpretácia nových poznatkov z oblasti genetiky, DNA, jazykovedy, heraldiky, toponýmie, geografie, astronómie, ako aj starovekej gréckej a slovanskej mytológie. Nová koncepcia dejín vypovedá pravdivo o pôvode Slovanov vo vnútrokarpatskom priestore už v období pred 9 000 rokmi. Popisuje dôležité udalosti a okolnosti našich slovanských dejín za posledné tisícročia. Ide o neznáme, alebo v oficiálnych dejinách úplne ignorované udalosti. Dejinný príbeh končí úmyselným korporátnym rozbitím slovanského Uhorska. Pochopíte kolosálny informačný podvod, ktorý na nás spáchali a naďalej páchajú oficiálni historici… viac v prednáške:

Vyberáme z knihy:

Úvod alebo prečo nie je možné veriť oficiálnej historiografii

Pôvod Slovanov je záhadný a tajuplný. Záhada nášho pôvodu však nie je skutočnou záhadou v pravom zmysle slova. Je to výsledok politickej a ideologickej doktríny, ktorá sa tu presadzuje minimálne už 200 rokov. Základným prvkom tejto doktríny je tvrdenie, že Slovania sa objavujú na historickej scéne v 6. storočí. Objavujú sa náhle a tajomne, z ničoho nič, odrazu na teritóriu polovice Európy. Napriek tomu, že dovtedy v podstate neexistovali, slovenský jazyk, vrátane jeho bohatých nárečí, nesie so sebou všetky prvky indoeurópskeho protojazyka. V kontexte oficiálnej historickej doktríny je to ďalší čriepok smerujúci k „tajomnosti“ pôvodu Slovanov.

Na počudovanie, ani obdobie socializmu nebolo v tomto smere výnimkou. Aj v tomto období bolo 6. storočie červenou čiarou, za ktorou nikto nesmel hľadať Slovanov. No a napriek údajnej demokratizácii po roku 1989 sa slovanská oficiálna historiografia aj naďalej drží tejto červenej línie. Dokonca sa voči iným pohľadom na dejiny Slovanov, smerujúcim hlboko do minulosti, oficiálne slovenské inštitúcie ostro vyhraňujú a bádanie v tomto smere je odsudzované. Vyvrcholením tohto procesu bolo vedecké kolokvium, ktoré 15. mája 2015 v Bratislave zorganizovali Slovenský historický ústav a Historický odbor Matice slovenskej pod názvom „Neodborná historiografia na Slovensku – problém, alebo výzva?“. Výsledkom kolokvia za zatvorenými dverami bolo, že je potrebné „zabrániť ďalšiemu rozširovaniu takejto tvorby a zvyšovaniu významu dezinterpretátorov v histórii. Tento cieľ je možné dosiahnuť najmä úzkou spoluprácou historikov zo všetkých vedeckých pracovísk, recenzovaním pseudohistorických prác a upozorneniami odbornej aj laickej verejnosti na škodlivosť dezinterpretácií našich dejín.“ Skutočným výsledkom bol fakt, že akademici týmto akoby vyhlásili informačnú vojnu vlastnému národu, ktorý cíti a vníma dejiny inak ako oni. Nie diskusia, nie výmena názorov a postojov, ale „zabrániť“!

Podivuhodné na celom tomto procese je, že niektorí účastníci spomínaného kolokvia sami vo svojich prácach prekročili spomínanú červenú čiaru. Prekročenie bolo síce nenápadné a citlivé, avšak dostatočne čitateľné. Tento jav len potvrdzuje, že v skutočnosti nejde o dejiny, ale téma Slovania je ideologickou a politickou agendou a Slováci a ich dejiny sú v súčasnosti v otrockej pozícii.

Významná osobnosť historického ústavu SAV profesor Marsina s kolektívom autorov v roku 1999 vydal knihu Slovensko očami cudzincov, kde hneď v úvode uvádza nasledovné: „Odhliadnuc od správ antických spisovateľov o Podunajsku a jeho obyvateľoch v posledných storočiach pred Kristom a v prvých storočiach po Kristovi, začínajú sa historické písomné pramene o dejinách Slovenska a jeho už slovanských obyvateľoch objavovať od 6. storočia a prvé najstaršie správy o nich sú od gréckych spisovateľov.“Marsinova správa Slovákom je veľavravná. Napriek tomu, že antické písomné zdroje spomínajú našu prítomnosť v Podunajsku pred naším letopočtom, naše dejiny začínajú až 6. storočím. Profesor Homza v knihe Svätopluk v európskom písomníctve sa neostýchal uviesť Svätoplukov gótsky pôvod a jeho príslušnosť k legendárnej gótskej kráľovskej dynastii. Zároveň poukázal na slovanský pôvod mnohých mien v zozname gótskych kráľov. Pavol Mačala v roku 1995 vo svojej knihe Etnogenéza Slovanov v archeológii ide ešte ďalej a kladie náš pôvod na území Slovenska do doby bronzovej.

K týmto nenápadným avšak významným posolstvám v posledných rokoch pribudol ďalší nemenej významný prvok – genetika a archeogenetika. Genetika priniesla informáciu, že medzi Slovanmi dominuje v prevažnej miere mužská génová mutácia, ktorá je označovaná ako Y- DNA R1a. Je to dôkaz o spoločnom pôvode, ktorý na európskom kontinente siaha zhruba do obdobia 8000 pred n. l.. Porovnaním zvykov a obyčajov medzi Slovanmi a Védickou Indiou (nositelia R1a) môžeme identifikovať našu slovanskú kultúru už pred 5000 rokmi a pomocou archeogenetiky vieme prítomnosť našich priamych predkov v stredoeurópskom priestore jednoznačne doložiť v dobe bronzovej minimálne okolo roku 2100 pred n. l.. Prvé exaktne doložené slovanské písmo sa objavuje okolo roku 1000 pred n. l. (Etruskovia).

Dnes s určitosťou nevieme ako si v tých časoch naši predkovia hovorili. Možno si hovorili Áriji (dnes nesprávne Árijci), ako sa to dochovalo vo védickej literatúre alebo Bohani (Bogani) zo starobylého rodu Deva-Devi, ako je to možné vyčítať z nášho jazyka v konfrontácii s antickými písomnými zdrojmi. V časoch nástupu totalitného krvavého režimu Rímskeho impéria však už boli označovaní ako Skýti, Sarmati, Kelti, Uhri či Germáni. Neskôr boli známi aj ako Huni a Tartari. Je preukázateľné, že so všetkými týmito národmi bol zviazaný genofond mužskej haploskupiny Y-DNA R1a.

Tieto výsledky moderného genetického výskumu však len potvrdzujú to, čo bolo v minulosti všeobecne známe. Súpis činov a mien slovanských národov zdokumentoval ešte v roku 1601 v svojej knihe „Kráľovstvo Slovanov“ Mavro Orbini. Orbini v nej uvádza, že Slovania vládli vo Francúzsku, Anglicku, vytvorili kráľovstvo v Španielsku, vlastnili tie najlepšie provincie v Európe. A z toho slávneho národa pochádzali najsilnejšie národy ako Vandali, Burgunďania, Góti, Ostrogóti, Vizigóti, Gepidi, Geti, Alani, Heruli, Avari, Skiri, Melanchlaini, Bastarni, Peucini, Dáci, Suevi, Normani, Fíni, Ugri, Markomani, Quadi, Tráci, Veneti a mnohí ďalší. Slovenská historická akademická obec Orbiniho dielo ignoruje a jeho samotného radí k romantickým historikom napriek tomu, že v svojej knihe cituje 288 autorov z rôznych období, medzi inými aj antických.

Meno Sláv v tvaroch Sclav, Sláv, Suev alebo Sloven sa začal výraznejšie presadzovať práve v období akéhosi obrodenia a vzdoru voči rímskej ideologickej a mocenskej totalite, pár storočí pred počiatkom letopočtu. Pomenovania sú odvodené od pojmu „sláva“ či „sloboda“ a symbolizovali starobylú civilizáciu Slnka, civilizáciu Boganov, ktorá bola už od 3. tisícročia pred n. l. v nekonečných vlnách atakovaná a kontaminovaná mamonom, otroctvom a parazitizmom. V priamej konfrontácii v boji s neľudským systémom sa naši predkovia mysľami obracali na svojich dávnych predkov a pripomínali si svoju starobylosť – teda „slávu“, udržiavali svoj starobylý jazyk – teda „slovo“ a bránili svoju nespútanosť – teda „slobodu“. Vzhľadom na tieto fakty budem v súvislosti s našimi dejinami a predkami používať označenie Slovania, aj keď je to meno pomerne mladé. Anatolij Kľosov sa prikláňa skôr k pomenovaniu Áriji, pretože si myslí, že Slovania sú jednou vetvou Árijov. Ak však vezmeme do úvahy jazyk, zvyky a obyčaje, mytológiu, genetiku a rozsah obývaného územia, prikláňam sa k pomenovaniu Slovania. Používanie pomenovania Slovania aj v súvislosti s tisícročia starými kultúrami našich predkov má ešte jeden vážny dôvod. Každý tomuto pojmu dnes rozumie. Pomenovanie Áriji vytvára rozličné asociácie deformované dobou. Na druhej strane, Slovania sú ľudia slávni, starobylí, sú to ľudia „slova“ s bohatou kultúrou a tradíciami.

Slovania sú starobylá civilizácia, ktorá od čias spupnej agresie Ríma bojuje o svoje prežitie. Tento boj trvá dodnes. Rím zmenil iba svoju formu, taktika ostáva stále rovnaká – rozdeľuj a panuj. V rôznych historických obdobiach boli na starých základoch odrazu vytvorené nové slovanské národy a v prúde času po niekoľkých generáciách s novou ideológiou boli postavené proti sebe. Brat zabíjal brata. A tak sa nečudujme, že dnes Poliaci nemajú v láske Rusov a pod vplyvom staronovej západnej politiky Rusov nemajú radi aj Ukrajinci. Nevraživosť Chorvátov a Srbov je vzájomná a o ďalších slovanských napätiach sa takticky mlčí.

Dnes sa už vôbec nehovorí o slovanských Uhroch, ako boli maďarizáciou rozdelení na dva národy. Toto bola totiž od nepamäti rímska imperiálna politika, ktorú neskôr prevzali Briti. Takýto štýl moci je založený na vytvorení nového štátneho útvaru v susedstve „problémovej“ krajiny alebo priamo z jej časti. Podporovaním a poštuchávaním raz jedného, potom druhého, je daná oblasť ovládaná a ekonomicky žmýkaná s nízkymi nákladmi na zdroje. Nie je potrebná veľká armáda a konflikt je možné udržiavať dlhodobo. Obe krajiny to oslabuje a impérium na tom dobre profituje.

Sila Slovanov je použitá proti sebe navzájom, pretože Slovana môže poraziť len Slovan. Víťazom v takomto konflikte je v skutočnosti niekto tretí, niekto, kto na nás už stovky rokov parazituje, niekto, kto tieto konflikty vytvára, šikovne živí a neustále obnovuje. Niekto nechce, aby Slovania k sebe našli cestu, pretože by sa obnovila staroveká civilizácia – Slovanská dŕžava, kde nebolo miesta pre parazitov a duševné kreatúry.

Nevyhnutnou súčasťou procesu je systematické vykrádanie našich dejín a zahmlievanie príčin a následkov dejinných udalostí. Táto kniha vznikla so zámerom priblížiť dejiny bližšie k pravde. Predostieram v nej ucelenú koncepciu dejín z pohľadu vnútrokarpatských Slovanov. Ako dôkazový materiál som zásadne používal oficiálne historické pramene, ako aj všeobecne známe zdroje z rozličných oblastí. Informácie sú vyberané s dôrazom na preveriteľnosť tak, aby si každý čitateľ mohol ich pravdivosť kedykoľvek overiť.

Obsah knihy

Úvod alebo prečo nie je možné veriť oficiálnej historiografii 13
Pôvod Slovanov – Slovania najstarší národ sveta? 16
Pôvod Slovanov z pohľadu genetiky. 18
„Biblický“ výklad pôvodu Slovanov. 19
Vnútrokarpatské more – Veľká Morava – pravlasť Slovanov. 21
Kde sa podelo more?. 26
Slovanská mytológia zaznamenaná v karpatskej toponýmii 28
Kedy došlo ku kataklizmickej udalosti vyliatia Veľkej Moravy?. 29
Akým jazykom rozprávali obyvatelia Veľkej Moravy pred 8000 rokmi?. 31
Moravania vystupujú v histórii pod menami Jazerania, Vodani a Bariňania. 34
More a Moravania. 36
Jazero a Jazerania. 39
Vodani a Bariňania. 40
Osídľovanie pradávnej Veľkej Moravy. 42
Pred 5000 rokmi došlo v severných Karpatoch k rozdeleniu Slovanov na tri rody. 43
Rozvodie – zhmotnená mytológia a zároveň doposiaľ chýbajúci prvok odhaľujúci skutočné dejiny 49
Dedovizeň Slovanov v severokarpatskom rozvodí 54
Zvyky a obyčaje Boganov dokladajú 5000 ročnú etnicitu Slovanov. 58
Tajomná kultúra mohýl východoslovenského typu. 63
Pradávny kult draka – jaštera. 70
Jašter v slovanskej mytológii 71
Jašter – drak v západnej Európe – pozostatok osídlenia slovanských Boganov. 74
Tri slovanské rody pochádzajúce zo severných Karpát 79
Skýti – najmladší rod Slovanov, ale najstarší národ sveta. 79
Postup Skýtov v priestore Eurázie. 79
Melanchlaini – Skýti či Sarmati?. 82
Pôvod Skýtov zaznamenaný Herodotom.. 84
Najstarší rod Boganov (Agathyrsi) zotrval v severokarpatskej krajine dedov. 85
Stredný rod Vodanov zvaný Budíni nazývali Gréci aj menom Geloni 89
Vetva Boganov v povodí rieky Narew v Mazovsku. 91
Konflikt s neznámym etnikom – Európou sa šíria Erbíni (nositelia R1b) 93
Západná časť vnútrokarpatského priestoru obnovuje svoj pôvodný boganský charakter – lokálne spolužitie s Erbínmi 95
Potisie (Vyšná Morava) – život vo východnej časti vnútrokarpatského priestoru. 97
Ozbrojený stret dvoch civilizácií 99
Vnútrokarpatská revolúcia. 99
Prastarý slnečný kult Slovanov. 103
Karpatský kult Slnka-Boga, počiatok éry Sarmatov. 108
Bitka pri Tollense. 119
Karpatská invázna vlna do krajín Stredomoria. 121
Epiróti – Bogani zo severných Karpát 126
Druhá invázna vlna karpatských spoločenstiev – zrod Etruskov. 127
Etruskovia – Raseni – národ vnútrokarpatských Slovanov. 130
Invázia karpatských Boganov na Balkán a do malej Ázie, zrod Trákov. 137
Kréta a palác kniežat – palác Knó(ss)os. 140
Vpád Boganov – Moravanov do Egypta a Blízky východ. 144
Sarmati – slovanskí bojovníci draka. 149
Slovanské mená sarmatských kmeňov. 152
Srbi – sarmatská elita. 156
Záhadný, zatiaľ uspokojivo nevysvetlený, vzťah Srbov a Chorvátov. 160
Drak – gryf symbol Sarmatov. 161
Územie Sarmatov v toku času. 163
Alani – najvznešenejší sarmatský rod urodzeného pôvodu. 167
Urodzený pôvod Alanov. 167
Pôvod mena Alanov. 168
Vnútrokarpatskí Alani – Uhri, Osi alebo Jasi 169
Sarmatské tamgy v tieni karpastkej symboliky. 170
Genetický vývoj Sarmatov a Alanov. 171
Alani na Kaukaze. 172
Galia a Kelti 174
Kaukaz – kohútie vrchy rozvodia. 174
Galia bol geografický názov. Všetky Galie ležali na rozvodí 177
Pôvod Galov – Keltov. 183
Vnútrokarpatské slovné zrkadlenie. 184
Valasi alebo Slávi?. 184
Boli Rusi Sarmati?. 186
Gali -Valasi 187
Invázne vlny stredoeurópskych karpatských Kelto – Volosov. 188
Boji – slovanskí branci – bojovníci, ktorých profesia sa stala ich menom.. 192
Ako sa z hornouhorských Galo-Valachov stali Valasi rumunskí. 193
Historickí Germáni boli Slovania. 198
Germáni – najkeltskejší spomedzi všetkých Keltov. 198
Pôvod Germánov bol v severných Karpatoch. 199
Suevi – Suov(ac)i alebo pôvod Slávov – Slovákov podľa Hájeka z Libočan. 204
Kde sa vzalo meno Germán?. 207
Boli Tungri – Germáni Moravania?. 209
Germáni obývajúci Magna Germániu nebol jeden národ. 211
Vnútrokarpatskí králi Slávov (Suevov) 213
Slovenskí Moravania boli pred 6. storočím známi ako Markomani a Quadi 213
Quádi – pôvodne Kelti, neskôr Germáni a v skutočnosti slovanskí Slávi 214
Moravania zvaní Markomani 215
Moravský kráľ Marobud sa obracia proti Rímu. 217
Slovenský kráľ Vannius. 218
Markomanské vojny. Slovenský východ a západ sa opäť spojil v boji proti tyranii 219
Sídla a výpravy slovanských Vandalov. 220
Moravania v Španielsku. 223
Slovania v severnej Afrike. 227
„Zánik“ Germánov v strednej Európe a „vznik Slovanov“. 228
Veneti – konkrétny príklad panického prekrúcania pojmov. V najstarších dobách to boli Trójania, potom Ilýri, tak Kelti, potom Germáni a nakoniec čisto-čistí Slovania. 230
Vnútrokarpatskí potiskí Bogani v písomných záznamoch. 238
Tráci – Sarmati z východokarpatských hôr 239
Sarmatskí Geti, Góti a Gepidi-svetlovlasí, biela pleť, vysoká postava a príjemný výraz 241
Avari – rodová línia boganských otcov – uctievačov Slnka 243
Bieli Uhri – prastarý národ horného Potisia 249
Uhri boli Slovania. 250
Kde sa nachádzalo územie Bielych Uhrov?. 252
Pôvod mena Uhor, Uhri 254
Ryba – úhor v menách európskych kmeňov. 258
Ryba s krídelkami plaziaca sa po súši 259
Úhor – ryba hôr (rozvodia) 263
Európska „uhorská“ toponýmia. 265
Potiské Biele Uhorsko – krajina úhorov. 269
Potiské Uhorsko bolo členené na vojvodstvá, latinsky Ducie (Dácia) 271
Uhor ako synonymum mena Sarmat 272
Huni – spojenecká armáda slovanských dŕžav 275
Meno Huni ako priamy následník starobylého mena Sarmati 275
Bieli Huni mali bielu pleť – boli europoidného pôvodu. 277
Bieli a tmaví Huni v záznamoch rímskych a gréckych autorov. 278
Huni: ”spolok mužov formovaný pre dosiahnutie spoločných zámerov”. 279
Mená Huni a Uhri boli synonymá. 280
Huni boli Slovania. 281
Chazaria – krajina medzi jazerami – stredoázijská biznis zóna vytvorená Bielymi Hunmi 282
Občianska vojna a zánik Chazarie. 285
Konflikt medzi Rímom a slovanským svetom sa opäť vyostruje 288
Na scéne sa objavuje karpatská domobrana nazývaná Sclavi 292
Karpatskí bieli Avari a ázijskí Avari 295
Príchod ázijských Avarov do karpatského priestoru v 6. storočí 297
Spojenci: Avari a Sakaliva (Sclavi) na rímskych hraniciach. 298
V politickom svete strednej Európy sa obajvuje franský kupec Samo. 302
Tartaria pod karpatským drobnohľadom 307
Kto boli Tartari?. 308
Pramení pôvod názvu Tartaria v Karpatoch?. 311
Tartari ako Turci v historických zdrojoch. 315
Tartária z pohľadu geografie. 317
Mojmír, Pribina a Svätopluk v svetle faktov ako ich nepoznáme 319
Geograficko – politické pomery v karaptskej kotline začiatkom 9. storočia. 319
Mojmír I. – knieža ”severnej” Moravy. 325
Pribina hynie na bojovom poli Rastislavovou ”rukou”. 325
Pôvod Svätopluka. Bol Svätopluk východniar?. 329
Rastislav a Svätopluk v ohni franských intríg. 330
Svätopluk – kráľ Sclavov. 331
Schyľuje sa ku kolapsu Svätoplukovej Moravy. 334
Karpatskí Uhri preberajú kontrolu nad Moravou. 335
Príchodzie vojenské oddiely (Uhrov) prišli z území obývaných v tom čase Slovanmi (Venedmi) 336
Etul – rieka alebo územie?. 337
Arpádove vojenské družiny pozostávali z viacerých kmeňov z rôznych území 339
Do karpatskej kotliny prišli nositelia prevažne slovanských genofondov R1a a I2a. 341
Arpádovi Uhri sa menom stali Uhrami až príchodom do Bieleho Uhorska. 343
Vojenské pohyby a aktivity Uhrov. 344
Arpádovci – nová dynastia slovanských kráľov. 346
Územná strata Západnej Moravy. 348
Germánski Peucini boli nazývaní aj ako Pečenehi, v dobách mladších ako Rusi-Rusíni 350
Uhorsko pod vládou slovanských Charbatovcov (Karpatovcov) 354
”Stara vira” v Uhorsku. 357
Rímska ríša opäť politicky zasahuje v karpatskej kotline. 359
Ondrej II. – neschopný kráľ manipulovaný cudzincami 360
Krutovláda Belu IV. – nadvláda bezprávia a rozšírenie korupcie v Uhorsku. 363
Umravnenie Belu IV. vošlo do dejín pod názvom ”Tartarský (tatársky) vpád”. 366
Tartarské vojsko – Mangali čiže Tartari, boli indoeurópania. 366
Oslobodenie Uhorska spod rímskeho vplyvu, ”nastal mier, súdy boli spravodlivé, každému bola dopriata spravodlivosť”. 369
Temný koniec slovanskej Charbatovskej (Arpádovskej) dynastie. 375
Dosadenie cudzích vládcov v Uhorsku – nástup Karla Roberta z Anjou. 378
Omodejovci, poslúžili pri upevňovaní moci, potom ako konkurencia nemilosrdne odstránení 380
Dejiny karpatskej kotliny z pohľadu Novej chronológie 385
Fyzický aj informačný zánik Tartarie 389
Husári – karpatská (uhorská) branná sila od doby bronzovej po 17. storočie 394
Okrídlení husári – hmatateľný odkaz bronzového kultu slnečnej bárky. 395
Husársky kúsok – odvážny počin, ktorý preslávil husárov vo svete. 396
Politicko-spoločenská situácia v Európe medzi 14. až 17. storočím 397
Rozvoj obchodu a korporátnej sily v Európe. 398
Uhorsko v období medzi 13. až 19. storočím 401
Uhorsko v čase samostatného kráľovstva. 401
Protihabsburgské stavovské povstania v Uhorsku. 403
Prešovské jatky. 404
Uhorsko za vlády Márie Terézie. 406
Východoslovenské roľnícke povstanie 1831. 408
Maďarstvo ako politické hnutie a zánik Uhorska 410
Uhorský slovanský jazyk a vznik cudzej maďarčiny. 410
Slovenská ľudová hudba ako dôkaz starobylosti slovenského etnika. 417
Uhorská šľachta vidí spásu v maďarizácii 419
Veľkí Maďari s rodným jazykom slovenským.. 420
Háklivý pojem Uhor – Maďar 422
Maďarizácia Uhorska. 425
V polovici 19. storočia Habsburgovci vytvárajú Ukrajincov. 433
Cieľom z cudziny riadenej maďarizácie bolo ujarmenie a následné rozbitie Uhorska. 436
Genocída Slovanov 442
Etnogenéza Slovanov a Slovѣnov – Slovákov 444
Jestvuje riešenie pre strednú Európu?. 446
Literatúra 447

História je ešte viac poprekrucovaná ako je tu uvedené. Napríklad Cyril a Metod násilne pokresťančovali ohňom a mečom o čom sa dozviete viac TU alebo v článkoch:

Ak sa Vám článok páčil, vopred ďakujeme za jeho zdieľanie: