Onkologickí lekári svojich pacientov vábia na chemoterapiu presviedčaním, že tá má veľký úspech a že nádej na vyliečenie je vysoká. Veda však hovorí niečo úplne iné. Výsledky 14-ročného výskumu odhalili šokujúce závery, ktoré uvádzajú, že: “Celkový prínos liečebnej a adjuvantnej cytotoxickej chemoterapie na 5-ročnom prežití dospelých s rakovinou je 2,3% v Austrálii a 2,1% v USA.” Ako to teda je?
Len naša “liečba”, nič iné
obrázok so súhlasom amenic181 / FreeDigitalPhotos.net
V prípade, že vám diagnostikujú rakovinu, bezpochyby vám v krátkom čase lekári oznámia, že musíte podstúpiť operáciu, chemoterapiu, rádioterapiu, hormonálnu terapiu a pod. Tieto sú podľa ortodoxnej onkológie jedinými “potvrdenými” možnosťami a jedinou možnou cestou. Všetky ostatné cesty (Metabolická medicína, Ortomolekulárna medicína, Tradičná čínska medicína, Indická medicína alebo inak Ayurvéda, spolu s tisíckami protirakovinových bylín a pod.) sú podľa nich “nepotvrdené gebuziny” (toto je len jedno autentické vyjadrenie slovenského odborníka – onkológa), šarlatánstvo a hókusy-pókusy. Podobnými informáciami nás občas (a v súčasnosti viac než len občas) bombardujú aj mnohé médiá, ktoré sú za šírenie takýchto správ bohato odmeňované.
Tieto myšlienky sú šírené, propagované a vštepované ľuďom po celom svete, vrátane rozvojových krajín (a v mnohých týchto krajinách je omnoho menší výskyt rakoviny, ktorá je úspešne liečená prírodnou cestou). Dr. David Brownstein vo svojej knihe: “Ako sa vyhnúť rakovine prsníka”, napísal: “Farmaceutické spoločnosti sa nás silou-mocou snažia presvedčiť, že liek na rakovinu je v jedinej “magickej guľôčke”, ktorú sa len oni všemožne snažia nájsť. To sa ale nikdy nestane.”
Čítajúc nespočetné knihy, žurnály a výskumné práce o liečbe rakoviny ostávam nič viac a nič menej ako sklamaný. Veľa sa píše o nebezpečnej kombinácii chemoterapeutických látok a o tom, že jedna je trochu menej toxická ako tá druhá alebo tá predošlá. Nakoniec sú vykrikované výsledky typu “štatisticky vyznamné”, výsledky, ktoré nemajú nič na svete spoločné s uzdravením z rakoviny, prežitia alebo skvalitnenia života. Žiaľ, aj napriek tomu väčšina z tých, na farmaceuticko-sponzorovaných prednáškach vysoko “vzdelaných”(??) odborníkov, ktorým sa v zúfalstve a so smrťou pred očami dávame do rúk, nevybočuje z tej starej ortodoxnej cesty, čím nám berú všetku našu nádej, v prospech splnenia ich záujmov (finančných, kariérnych, akademických, osobných…). Ich názory a vidiny sú tak dogmatické a tvrdo usadené ako betón. Rozlišné názory iných (lekárov i nelekárov) nie sú tolerované a sú valcované trestajúcou a pomstychtivou päsťou onkológie tak, že takíto lekári sú diskreditovaní a pacienti odmietaní a vysmievaní.
Chvalabohu, aj napriek tomu nebo nie je zatiahnuté stále. Občas sa možno až kdesi na kraji sveta nájdu odvážni individuáli či skupiny, ktoré sa opovážia vzoprieť systému a urobiť veci, ktoré iní vo svojej zbabelosti nikdy nedokážu. Opýtajte sa týchto zbabelcov, svojich doktorov na rovinu: “Pán doktor, ako chemoterapia prispeje k môjmu vyliečeniu?” Akú odpoveď dostanete?
“Ó, máte 50% nádej. Ak nepôjdete na chemoterapiu, o tri-štyri mesiace umriete.”
Alebo dokonca, “S chemoterapiou máte 90% nádej.”
Zodpovední budú nielen tí, ktorí zlo konali, ale aj tí, ktorí to vedeli a mlčali.
Kampaň na pravdu v medicíne
Nedajte sa oklamať a zavádzať. Opýtajte sa, čo presne znamená nádej? Nádej vyliečenia sa z rakoviny alebo nádej na umretie z liečby? Nestráňte sa to opýtať aj keby ste mali riskovať, že vás doktor vynesie von z ordinácie. Je lepšie byť vyneseným z ordinácie, ako byť vyneseným z tohto sveta.
Ak čakáte pozitívnu, dávno pripravenú a v peknom balíku zabalenú odpoveď, onkológ vám ju s radosťou poskytne. Avšak, takáto odpoveď môže skôr, či neskôr znamenať veľké sklamanie. V živote nič neprichádza len tak ľahko, samo od seba, bez snaženia. Ak chcete veci robiť správne, musíte na tom popracovať, aby ste vedeli, ao ich správne robiť. Hodiť sa do rúk starej a podvodnej onkológie, je nič iné, ako fatálna nezodpovednosť, a určite nie snaha robiť veci správne.
Takže, chcete vedieť vedecký fakt o tom, ako presne a skutočne prispieva chemoterapia k vyliečeniu rakoviny???
Ak chcete vedieť pravdu, prečítajte si odborný článok “The contribution of cytotoxic chemotherapy to 5-year survival in adult malignancies.” (Podiel cytotoxickej chemoterapie na 5-ročnom prežití dospelých s rakovinou) Závery tejto štúdie sú odpoveďou na otázku, ktorú pacienti s rakovinou hľadali už od čias, kedy bola chemoterapia uvedená na medicínsky trh. Čakali odpoveď presne na otázku, “Aký má chemoterapia podiel na prežití pacienta.
Tromi autormi práce sú: (1) Graeme Morgan, asociovaný profesor rádioterapie v Royal North Shore Hospital v Sydney; (2) Robyn Ward, špecialistka klinickej onkológie a asociovaná profesorka medicíny v St Vincent’s Hospital v Sydney. Je tiež členkou poradného tímu pre úžitky farmakologických liekov; (3) Michael Barton, riaditeľ tímu pre výskum rakoviny v inštitúte Liverpool Health Service v Sydney.
Bezpochyby, títo výskumníci sú profesionálmi značnej reputácie. Vedia, čo hovoria. Ich názor je omnoho cennejší ako názor akéhokoľvek zaujatého lekára, ktorého stretnete na chodbách farmaceutizmom sponzorovanej onkológie. Svoju prácu zverejnili v Journal of Clinical Oncology Volume 16, Issue 8, December 2004, pages 549-560, ktorý je známym a značne rešpektovaným odborným žurnálom. Nejestvuje najmenší dôvod, prečo by sme (ja, vy a aj lekári) mohli mať pochybnosti o kredibilite a platnosti záverov ich výskumu.
Prečo vlastne publikovali takúto prácu?
Profesor Morgan v austrálskej televízii povedal: “Boli sme chorí a unavení z neustáleho vychvaľovania nových sľubných chemoterapií, ktoré sa nakoniec ukázali byť nanič. Môj osobný dôvod, prečo som s výskumom začal, bolo ukázať svetu, že počas toľkých rokov onkológia nedospela k žiadnym pokrokom v prežití, a ak áno, tak tie pokroky boli absolútne mizerné, a to aj napriek novej chémii, novým kombináciám, transplantáciám kostnej drene a podobne.”
Albert Einsten raz povedal: “Svet je nebezpečným miestom nie preto, že máme ľudí, ktorí páchajú zlo, ale preto, lebo máme ľudí, ktorí sa tomu nečinne prizerajú.” Svet má ale šťastie, že má ľudí, ako je profesor Morgan a jeho kolegovia, ktorí sa neboja prehovoriť. Patrí im všetka česť.
Je na tejto štúdii niečo zlé?
Nie je nič, čo by bolo chybné na metodológii výskumu, na analýze a na vyvodzovaní záverov. Práca sa zakladala na dátach z náhodne kontrolovaných výskumov (RCT – randomised-controlled trials, čo je zlatým štandardom výskumu) publikovaných od 1. januára 1990 do 1. januára 2004. Boli tiež použité dáta z austrálskeho a amerického registeru rakovinových ochorení. Sledovaný bol prínos chemoterapie na prežití rakovinových pacientov starších ako 20 rokov, ktorí trpeli 22 hlavnými druhmi rakoviny.
Teda, ak je niečo zlé na spomínanej práci, tak je to akurát to, že vyťahuje na svetlo pravdu o chemoterapii. A pravda veľmi bolí. Autori “nespievali” na tradičnú nôtu onkológie. A to je ten rozdiel (a zlo!).
Čo vlastne výskum ukázal?
Najviac šokujúce sú závery, ktoré uvádzajú, že: “Celkový prínos liečebnej a adjuvantnej cytotoxickej chemoterapie na 5-ročnom prežití dospelých s rakovinou je 2,3% v Austrálii a 2,1% v USA.” Nech vám ani na um nezíde, žeby na Slovensku mohlo byť to percento vyššie. Sedliacky povedané, chemoterapie prispievajú k 5-ročnému prežitiu v priemere nie viac ako troma percentami.
Každý pacient by iste rád vedel skutočný fakt ohľadom účinku chemoterapie predtým, ako na ňu dá súhlas (často vynútený, znásilnený súhlas). Žiaľ, pravdivú odpoveď od lekára NIKDY nedostane. A ak sa pacient priveľa pýta, je vynesený z ordinácie von.
Iný profesor onkológie Michael Boyer sa vyjadril, že: “2,3% prínos chemoterapie je diskutabilný. Osobne si myslím, že sa to číslo môže pohybovať až okolo 5-6%. Tak či tak, klamať do očí ťažko chorým ľuďom o 50-60% úspešnosti chemoterapie je neľudské.”
Aj keby podľa profesora Boyera bola úspešnosť 6%, aký rozdiel je to pre pacienta? Ak poviete pacientom, že chemoterapia mu dá 3 alebo 6-percentnú nádej na prežitie, väčšina bez meškania utečie z ordinácie a nikdy viac sa neukáže.
Avšak pre MÚDrych entuziastov, štatistov a výskumníkov, 2,3% a 6% je štatistický rozdiel. Dáta si predsa môžu prispôsobiť tak, aby lahodili pacientovi. “Ak pôjdete na chemoterapiu X, máte 2% nádej, ak pôjdete na chemoterapiu Y, máte 4% nádej. Chemoterapia Y je 100% úspešnejšia.” A biedny pacient sa teší. To je presne spôsob, akým nám múdri a vzdelaní mažú med na ústa.
Aký je teda verdikt?
Životne dôležitou otázkou teda je, či podstúpite vysokotoxickú chemoterapiu vediac, že máte 3 alebo 6-percentnú nádej? Ak si vážite život, azda sa rozhodnete správne.
A čo robíme na Slovensku s touto novou (2004) pravdou?
Aj keď v Austrálii, odkiaľ štúdia pochádza, bolo kvôli výsledkom veľký rozruch, zdá sa, že pánov doktorov na Slovensku a v Čechách veci nijako obzvlášť netrápia a naďalej s navonok čistým svedomím lejú do ľudí chemoterapie a klamú o ich vysokej úspešnosti. Vedecká pravda o chemoterapii (a napríklad aj o nebezpečí mamografie) je známa už najmenej štyry roky. Napriek tomu žiadny z onkologických zdriadení, ako NOÚ sa nijako neunúva národu tú pravdu predstaviť. O to sa nesnažia ani takzvané charity, ako Liga proti rakovine, ktoré rok čo rok vábia od ľudí peniažky, ktoré vraj majú pomôcť pacientom s rakovinou. Kam idú všetky tie naše peniaze, si neopovážime ani len pomyslieť. Čo si však nielen myslíme, ale sa priamo aj pýtame, je, prečo nepovedia pacientom úplnú pravdu, na základe ktorej by sa mohli slobodne a uvedomelo rozhodnúť, ako ďalej. Prečo musí byť pravda skrývaná za múrmi ich ustanovizní a opakovane pochovávaná, a spolu s pravdou pochovavané zástupy pacientov, ktorých nevedomosť pripravila o nádej na vyliečenie a o život?
zdroj: badatel.sk so súhlasom Damiana, ktorý už nie je súčasťou badatel.sk
