obrázok so súhlasom dream designs / FreeDigitalPhotos.net
Mnohým našim čitateľom sa môže zdať čudné, že všetko, čomu sa v priebehu nášho života učíme, je umenie STRÁCAŤ ENERGIU, nezmyselné a bezcieľne. Ak máme pozorne rozanalyzovať obyčajný deň, nie je zložité uistiť sa v tom, že na reálnu činnosť spotrebujeme v lepšom prípade 10% celej energie a zvyšných 90%, to sú naše starosti, pochybnosti, nespokojnosť – to, čo my vyvoláme svojím duševným svetom a čo je v skutočnosti MATRICA PARAZITA.
Motto: Ničomu never
Posúďte sami – nikdy nemáme dosť síl, t.j. hocikto z nás by sa chcel stať silnejším a energickejším. A spolu s tým strácame veľkú časť svojej energie absolútne bez nejakého zmyslu a najčastejšie – pre nás pomerne bolestivým spôsobom.
Predstavte si človeka, ktorý veľmi potrebuje peniaze, ktorý z času na čas začne rozhadzovať aj to málo, čo má. Je to možné v tom prípade, ak prišiel o rozum alebo ho pravdepodobne ponorili do hypnotického sna a zatiaľ, ten chodí rozumný a zbiera zahodené peniaze.
My strácame energiu vždy, keď sa naša vnútorná aktivita neprejavuje vo vonkajšom svete, keď nemôžeme urobiť to, čo potrebujeme urobiť, alebo robíme to, čo robiť nechceme. Strácame energiu vždy, keď reálnu činnosť nahradzujeme rozhovormi o nej alebo fantáziami o jeho výsledkoch. A náš svet je vytvorený tak, že práve činnosť (nečinnosť) tohto druhu berie veľkú časť nášho času…
Keď nás „mučí“ iný človek (naši milovaní, príbuzní, priatelia a pod.) je všetko viac či menej jasné. On sa proste stravuje našou energiou s „našim súhlasom“, teda robí to hoci pre nás aj bolestivým spôsobom, ale dokážeme to trpieť a časom si na to zvykáme ako na normu našich vzťahov.
A keďže sa každá „prebytočná“ energia človeka niekým využíva (keď sa nevyužije na jeho osobný seba rozvoj, jednoducho sa v ňom nedokáže udržať), zdá sa nám tento proces dokonca plne prirodzeným. Ale oveľa častejšie „mučíme“ my sami seba!!!
Tá energia, ktorú sme stratili napríklad následkom priameho konfliktu s iným človekom je ničím v porovnaní s tou energiou, ktorú strácame, keď donekonečna omieľame v hlave tú istú situáciu. Rozmýšľajúc o uplynulých alebo budúcich nepríjemnostiach sme schopní doviesť seba do úplného vyčerpania, do choroby, dokonca do smrti. Žiadnemu inému živému stvoreniu nie je toto „umenie“ dostupné. Pritom si zreteľne uvedomujeme, že všetko, čo sa deje, má príčinu v nás. Snažíme sa odpútať sa od smutných myšlienok, ťažkých spomienok, ale oni sa vracajú vždy znovu a znovu a niekde na úrovni podvedomia my cítime, ako nejaké chápadlá, nejaké veľké pijavice nás silne obopínajú a vysávajú našu životnú energiu. A tento patologický stav je najreálnejší obraz toho, čo sa s nami deje.
Zaujímavý je ten fakt, že táto temná stránka našej existencie bola v našom živote prítomná vždy. Ale keď človek poznal svoje úlohy a ciele, nachádzal sa v stave sebauvedomenia, riadil svoju energiu, tak sily temnej stránky hrali podriadenú úlohu. A tak nejaké temné stvorenia, parazitujúce na človeku, vznikali a umierali Niekedy dosahovali veľké rozmery a veľký vplyv. Ale v konečnom dôsledku zničili sami seba alebo jeden druhého, lebo človek im nedával dosť energie pre ich samostatnú existenciu. Situácia sa zmenila, keď následkom spolupráce určitých síl dostala temná strana schopnosť na samo rozvitie a nejaké počiatky vedomia.
Nebudeme sa vracať do histórie a hľadať príčinu vzniku (kedy a prečo) daného procesu, nám stačí uvedomiť si jeho dôsledky. A tie sú očividné: vývin ĽUDSKÉHO RODU sa úplne zastavil. Väčšina náboženstiev (vrátane kresťanstva), duchovných smerov, psychologických škôl, ukončili svoj vývoj na úrovni profanácie. Výskum vesmíru prešiel pod kontrolu vojenského priemyslu a veľkého záujmu zo strany teroristických a mafiánskych štruktúr. Rozvoj počítačových technológií je v podstate nasmerovaný na zabezpečenie už sformovanej jedinej siete INTERNETU, v ktorej človek čím ďalej, tým viac stráca svoju osobnosť.
Mobilné telefóny kontrolujú vaše myšlienky, rozhovory, miesto, kde sa nachádzate a pod. Jedným slovom, posledné desaťročia ľudstvo urýchleným spôsobom vytváralo systém, ktorý nie je v stave kontrolovať dokonca principiálne. Pritom je tento systém uzavretý sám v sebe a človek sa stáva jeho energetickým zdrojom.
Je to vrchol ľadovca. A v jeho základe je aktívna a cieľavedomá činnosť ktorá vedie k jeho dobrovoľnému seba zotročeniu. Z JEDNEJ STRANY vzniká viac „agresívno-demokratický“ sociálny systém, s ktorým sa človek musí maximálne (bez zamyslenia sa) stotožniť. A keďže sám o sebe systém nevedie k žiadnemu rozvoju, tak také stotožnenie prebieha u väčšiny ľudí iba v sfére SPOTREBY. Odtiaľto pramení spotrebný mechanický spôsob života. Z DRUHEJ STRANY sa vytvára nespočetné množstvo neužitočných, drahé peniaze stojacích hračiek spolu s povinnosťou ich mať (reklama plus závisť). Teda umelá závislosť od 90% pre nás nepotrebných vecí a tovarov.
Zaujímavé je, že pre každú sociálnu skupinu je súbor hračiek svoj, ale spoločné PRAVIDLO je také, že na používanie týchto hračiek SA OD ČLOVEKA VYŽADUJE PLNÉ ODOVZDANIE SÍL A ENERGIE.
Súčasný človek sa premenil na takmer ideálny zdroj pre sily TEMNEJ STRANY. Úprimne povedané – má len dve možnosti: alebo sa úplne podriadiť vzniknutému poriadku, plne sa stotožniť s tými sociálnymi systémami, ktorých PRVKOM je a prežiť svoj život bez výrazných problémov. Fakticky taký človek už neexistuje, on už umrel, ale TO, čo z neho ostalo, vedie spokojnú existenciu v dostatku. Z odstupu taký variant života vyzerá dokonca príťažlivo a mnohí tak aj žijú.
Druhá možnosť je spojená s uchovaním časti svojho „JA“, svojej individuálnosti, svojho nepokriveného EGA. Pre tých, ktorí si vybrali tento variant – je to vynútené postavenie, a je spojené s nerovnomernosťou rozvoja (pády, vzostupy) systému, ktorý si nás podrobuje. Ale rastúci parazit potrebuje oveľa viac energie, než ten, ktorý už je sformovaný a zotrváva v neustálom hľadaní zdrojov energie.
Preto je tak ťažké pracovať so sebou, zdokonaľovať sa psychicky aj duchovne. V energetickej rovine je parazit takmer stále s každým z nás spojený a jediný jeho cieľ koexistencie s nami je vyviesť nás z emocionálnej, psychickej, duševnej a energetickej rovnováhy, kde aj prebieha obrovská strata energie.
A na toto sú aj vytvorené umelé programy typu – pocit viny, nevera, hanba, tolerancia, viera, nádej, očakávanie, neslušné slová, hriech, špinavý sex, nešťastná láska a pod. Na podporu týchto programov v našich vzťahoch platíme neuveriteľnú energetickú daň.
No najčudnejšie je to, že máme úplne atrofovaný kritický postoj k týmto programom a preto sa nik nezamýšľa nad tým, ako ich zničiť. Vniknutie PARAZITU do nášho vnútorného obrazu sveta viedlo k vytvoreniu zvrátených klamlivých hodnôt a priorít. Všetko je pretočené z nôh na hlavu. Vytvára sa svet, v ktorom sa slabí, lakomí a zbabelí nachádzajú na vrchole, vytvárajú zákony a pravidlá, a silní sú donútení buď sa prispôsobiť, alebo ísť za hranice tohto sveta.
Jedným z deštruktívnych programov sveta je zvrátený princíp ROVNOSTI. Je to dokonalá absurdita, ale…
(pokračovanie nabudúce)
Autor: MUDr. Vladimír Savčenko
- S MUDr. Savčenkom ste sa mohli strentúť na EZOfest – Deň zdravia v Košiciach
- Prednášky na CD od MUDr. Savčenka
