obrázok so súhlasom nokhoog_buchachon / FreeDigitalPhotos.net
Povedali sme si, že jedným z deštruktívnych programov sveta je zvrátený princíp ROVNOSTI. Poďme si tento princíp rozdrobiť na drobné.
Teda v čom spočíva absurdnosť tohto princípu? Veľmi dobre rozumieme, že sa jeden od druhého odlišujeme ako kvalitatívnymi tak i kvantitatívnymi ukazovateľmi. Teda teoreticky priznávame, že napríklad Einstein bol múdrejší, než my, Napoleon mal lepšie organizačné schopnosti a pod., ale v reálnom živote vychádzame z toho, že všetci ľudia sú si rovní, že všetci si zaslúžia rovnaký úspech a majú na to plné právo.
A práve tu prebieha hlavný podvrh – nedávajú nám možnosť dosiahnuť reálny úspech a chcú, aby sme uverili, že takú možnosť má každý z nás.
Teda nás ZAVÄZUJÚ snažiť sa o úspech (súčasný imidž úspešného človeka) alebo sa TRÁPIŤ, keď ho z nejakého dôvodu nedosiahneme. A keď ho predsa len dosiahneme, nechajú nás BÁŤ SA, že ho stratíme (konkurencia nespí, závisť a pod.) – nakoľko sú všetci ľudia ROVNÍ, ktokoľvek môže zaujať naše miesto. A preto je život väčšiny „úspešných“ ľudí nekonečný STRACH z nevyhnutnej katastrofy. STRACH, ktorý ich núti bežať stále rýchlejšie, ale vždy ich dostihne – hoci aj na prahu Smrti.
Často počujeme – „keď to taký hlupák mohol urobiť, zvládnem to aj ja“, alebo „ako ju mohli zobrať na túto rolu, ja by som to dokázala zahrať lepšie“ atď. To isté nastáva všade – v literatúre, v politike, vo vede, umení, biznise. Často sa hore ocitajú tí, ktorých úspech je náhodný (a mnohí tomu rozumejú), na mieste koho by sa mohol ocitnúť každý. A všetko talentované sa vykoreňuje nemilosrdne a nenápadne. Svet ROVNOSTI, to je svet PRIEMERNOSTI a tiež svet ilúzii dosiahnutí úspechu.
Vďaka princípu rovnosti do nás vložili programy, ktoré umožňujú ťažiť z nás energiu v ľubovoľných objemoch. Sú to programy ZÁVISŤ a SÚCIT. Aj jedno aj druhé je v energetickom pláne nasmerované na zachovanie nášho vnútorného status quo. V prvom prípade sa snažíte znížiť rang človeka, ktorý si z nášho pohľadu nezaslúžil dosiahnuť úspech, ponížiť ho hoci aspoň vo vlastných očiach, a ak sa zabarí, tak aj v očiach okolitého sveta.
Závistlivci sa nájdu vždy a vy s uspokojením poohovárate všetky jeho nedostatky, všetky jeho budúce i minulé omyly a nepríjemnosti. V druhom prípade: ak sa s niekým vo vašom okolí deje niečo nepríjemného, automaticky to zvyšuje váš osobný rang vo vašich vlastných očiach. Ale keď‘ sa to stalo im, môže sa to stať aj vám. Podvedome začínate pociťovať hrozbu. Váš SÚCIT je zameraný na dosiahnutie jediného cieľa – uistiť seba aj ich, že to, čo sa stalo, je nespravodlivé, náhodné a protirečí to všetkým zákonom sveta (a bolo by dobré, keby sa to nestalo vám).
Prejavenie súcitu nemá nič spoločného s vašimi dobrými alebo zlými vlastnosťami. Je to všetko beznádejná snaha (s veľkou stratou energie) ochrániť svoj vnútorný svet pred možnosťou neúspechu alebo porážky.
Napríklad vzostup po sociálnej (služobnej, politickej…) stupnici je vždy sprevádzaný doplnkovými energetickými nákladmi. Každý krok nahor vyžaduje od nás stále viac úplného seba stotožňovania s tou štruktúrou (alebo systémom), časťou ktorej TO, ČO sa nazýva úspechom, je v skutočnosti pasca, ktorá vedie k čoraz úplnejšiemu zotročeniu človeka. Preto ak je váš energetický potenciál vyšší, než to vyžaduje práca, budete nevyhnutne rásť dovtedy, kým nebude celá vaša energia úplne využitá a z vás nevypijú všetku zostávajúcu šťavu. (Ako výsledok na vás čaká syndróm vyhorenia alebo depresie.) Je jasné, že je to všeobecné pravidlo, preto sú možné výnimky (ale veľmi zriedkavo).
Inými slovami to, čo sa nazýva úspechom, je v skutočnosti pasca, ktorá vedie k čoraz uprenejšiemu zotročeniu človeka. Najzaujímavejšie je to, že na oplátku za svoje úsilie človek takmer nič nedostáva. Viditeľný posun (alebo povýšenie) je akoby reálny, ale vo vnútri všetko zostáva po starom. Včera závidel priateľovi, ktorý si kúpil mercedes, dnes inému priateľovi – ktorý si kúpil jachtu alebo osobné lietadlo. Účasťou na „krysích dostihoch“ strácate osobnú energiu. A vaša osobná sila, to je najcennejšia vec v našom svete, sú to „diamanty“, ale väčšina ľudí ich použije na každodenný život ako palivo do ohňa. A výmenou jedného diamantu za dva kúsky uhlia si myslite, že ste urobili výhodný obchod. Ale keby ste poznali skutočnú hodnotu diamantu (vaša osobná sila), tak človek, ktorý dosiahol ÚSPECH, teda vymenil všetky svoje diamanty za uhlie v najvýhodnejšom kurze, nevyvolá vo vás žiadne iné emócie, len iróniu.
Najzaujímavejšie je to, že keď sa zrieknete princípu rovnosti, v základe ktorého je povinnosť byť ÚSPEŠNÝ, dovedie vás to samé od seba k dosiahnutiu úspechu v pravom slova zmysle. Keď odmietnete zúčastniť sa na „krysích dostihoch“, stanete sa takmer hneď ich favoritom. Mechanizmus je jednoduchý: získavate schopnosť sústrediť sa na podstatu vykonávanej práce a to sa hneď prejaví na výsledkoch. Môžete dosiahnuť niekoľko násobne viac a unaviť sa pritom niekoľkokrát menej. Výber je na vás.
Matrica parazita je bohatá a pestrá. Ale jej úlohy sú veľmi jednoduché – oddeliť nás od osobnej sily, minimalizovať schopnosť samostatne prijímať riešenia, vylúčiť možnosť vziať na seba zodpovednosť za svoj vlastný život (lekári, politici, polícia, advokáti) odnaučiť reálne a adekvátne myslieť, urobiť nás závislými a nesamostatnými.
Výsledkom je úplná kontrola našej energie a bezprekážkové riadenie našich životov.
Ak je pre vás ťažké tomuto uveriť, ukážem vám niekoľko úspešných programov od Parazita. Zvykli sme si myslieť, že naše slová a naše vety – rovnako ako slová a vety iných ľudí obsahujú ZMYSEL. Ale v skutočnosti je to skôr výnimka ako pravidlo. Reálny základ nášho jazyka, to sú PRÍKAZY A ZÁKAZY.
Bežná forma našej komunikácie s inými I’uďmi je – choď tam a tam, urob to a to, alebo naopak, v žiadnom prípade nerob toto. Pozorujte, koľko rozkazovacích zákazov urobíte smerom k vašim deťom. A to ešte chcete, aby vás ľúbili. Ale to je len polovica biedy – základný háčik je v tom, že rovnako rozprávame sami so sebou. Celý čas sa snažíme DONÚTIŤ sa urobiť to či ono, ZAKÁZAŤ SI urobiť to či ono. DONÚTIŤ SA chodiť do posilňovne alebo Zakázať si jesť sladké alebo múčne.
Veľmi zaujímavé je, že v princípe existujeme ako rozumné bytosti. Teda teoreticky nám je jasné, prečo je potrebné nás nútiť alebo organizovať v danom prípade. Je nám akoby jasný zmysel toho, čo robíme. V skutočnosti je to ilúzia. Problém je v tom, že väčšina ZÁKONOV vôbec nedáva zmysel, najmä smerom k deťom. Napríklad dieťaťu najprv v supermarkete alebo inde dajú nafukovaciu loptu, a potom mu (rodičia) zakážu behať s ňou alebo sa hrať. Zmysel zákazov, ktoré vydávajú rodičia deťom, je v 99% absurdný. Učenie nemá nič spoločného so zákazmi a príkazmi – to skôr pripojí na drezúru, teda poslušnosť (fabrika na roboty). A skutočné učenie, to je úplne iná rozprávka.
Ani jeden dospelý človek nemôže zdolať problém, s ktorým sa ľahko vysporiadal, keď bol dieťa – jednoducho prísť k niekomu, zoznámiť sa s niekým neznámym, kto vás zaujal a porozprávať sa o niečom vážnom alebo zaujímavom pre seba. TABU na slobodnú komunikáciu, to je jeden zo základných ZÁKONOV súčasnej spoločnosti, hovoríme veľa a o ničom.
Zákazy a príkazy maximálne potlačujú našu slobodnú vôľu a nedávajú možnosť pochopiť skutočný zmysel našej existencie. Je to všetko iba obyčajná drezúra spoločnosti, nasmerovaná na to, urobiť náš život zložitejším a nezmyselnejším. Práve tak a nie naopak – PRAVIDLÁ neuľahčujú náš život v spoločnosti, ale naopak, komplikujú ho. PRAVIDLÁ, ZÁKONY, PRÍKAZY A ZÁKAZY sú potrebné pre tých, ktorú súhlasili s drezúrou, bez nich si nedokážu predstaviť svoju bábkarskú existenciu. A takých je väčšina. A tým, ktorým ešte úplne nevypli mozog, zostáva…
(pokračovanie nabudúce)
Zmysel zákazov ktoré vydávajú rodičia deťom je v 99% absurdný.
- Autor: MUDr. Vladimír Savčenko
- Prednášky na CD od MUDr. Savčenka
