O tom, že očkovanie je viac náboženstvom než vedou, svedčí napr. úplná absencia serióznych vedeckých štúdií bezpečnosti a účinnosti očkovacích látok. V účinnosť očkovania sa vlastne len verí a táto viera sa podopiera tvrdením, že po zavedení očkovania všetky choroby, proti ktorým sa očkovalo, ustúpili. Toto jednak nie je pravda napr. o chrípke, lebo tá ani po vyše 30 rokoch očkovania proti nej neustupuje, jednak nie je nijak dokázané, že ústup niektorých prenosných ochorení bol spôsobený len a len očkovaním, alebo hlavne očkovaním. Ak očkovanie k ústupu prenosných ochorení vôbec nejak dopomohlo, tak len vo veľmi malej miere. Okrem toho viaceré choroby ustúpili aj bez očkovania proti nim. V USA bez očkovania proti nej ustúpila napr. aj tuberkulóza, proti ktorej sa na Slovensku doposiaľ povinne očkuje, hoci napr. v Česku bolo toto očkovanie nedávno zrušené a v Nemecku či Rakúsku je neodporúčané už pomaly 20 rokov.
obrázok so súhlasom Baitong333 / FreeDigitalPhotos.net
Očkovacie náboženstvo je prudko dogmatické. Obsahuje viacero dogiem, o ktorých sa nediskutuje, ktoré však zároveň nie sú nijak podložené overiteľnými skutočnosťami, alebo ktorým chýba logika, či dokonca sú v rozpore s inými očkovacími dogmami. Keď zaútočíte bystrými argumentami na tieto očkovacie dogmy, dočkáte sa zvyčajne „svätého hnevu“ – reakcie hodnej stredovekého inkvizítora, keď sa pred ním niekto verejne a nahlas „rúhal Bohu“ (tvrdil, že očkovanie je viac na škodu než na úžitok), spochybňoval „Sväté písmo“ (pro-očkovacie dogmy) či „podkopával autoritu Svätej Cirkvi“ (úradov verejného zdravotníctva a uznávaných vakcinológov). Mnohí rodičia, čo odmietli nejaké očkovanie u detskej lekárky, veľmi dobre vedia, o čom hovorím. Neraz to skončilo aj výmenou detskej lekárky za inú – prístupnejšiu.
Po dogme o účinnosti očkovania je druhou zásadnou dogmou dogma o bezpečnosti očkovania.
Aj keď Slovensko je oficiálne zázračnou krajinou, v ktorej nejestvujú vážne nežiadúce účinky očkovania, v celosvetovom meradle nemožno hovoriť o neškodnosti očkovania, keď len v USA doposiaľ vyplatili takmer 2 miliardy dolárov na odškodneniach osobám, ktoré očkovanie trvale a važne zdravotne poškodilo. Viera v neexistenciu alebo zanedbateľnosť nežiaducich účinkov očkovania je teda opäť len vierou, ktorá sa neopiera o nijaké overiteľné fakty. Naopak, fakty hovoria proti nej. Je to však viera veľmi rozšírená, a mnohí rodičia „od nej odpadnú“, až keď ich vlastné dieťa utrpí vážne poškodenie zdravia spôsobené očkovaním. To sa so železnou pravidelnosťou opakuje v skutočných príbehoch zo života.
Profesorka Anna Strunecká, autorka bestsellerov Doba jedová a Doba jedová 2, ponúka v knihe o očkovaní zrozumiteľným a jasným spôsobom vysvetlenia mechanizmov imunity a dôsledkov vakcinácie.
Živou ukážkou toho, čo sa stane, keď niekto povie „na plnú hubu“ pravdu o očkovaní a iných výrobkoch farmaceutického priemyslu, možno vidieť v diskusii pod rozhovorom s Dr. Johnom Virapenom (treba si kliknúť dole na „Staršie komentáre“), autorom knihy „Nežiaduci účinok: Smrť“. Istý pán doktor, odborník na médiá, ktorý však spolu-vlastní PR agentúru (to je firma, čo sa stará o dobré vzťahy iných firiem s verejnosťou) a jej zákazníkmi sú okrem iného aj veľké farmaceutické firmy, vcelku rozčúlene reagoval na úprimné slová veľkého hriešnika a bývalého riaditeľa švédskej pobočky veľkej farmaceutickej firmy Dr. Johna Virapena, ktorý, odkedy sa mu narodil syn, činí pokánie a hovorí ľuďom pravdu o farmaceutickom priemysle. Samozrejme, niekto by mohol povedať, že Dr. Virapen ohrozuje obchody tomuto (v podstate) platenému agentovi veľkých farmaceutických a iných firiem, avšak emocionálny podtón jeho reakcie naznačuje, že tiež patrí medzi veriacich, ktorým Dr. Virapen ohrozuje ich sväté náboženstvo. Ostatne, sám sa mi v e-maile priznal: „nerobím reklamu výrobkom, službám a spôsobom myslenia, s ktorými nesúhlasím.“
Časová následnosť kontra príčinná súvislosť
Ďalšou osvedčenou dogmou je tvrdenie „časová následnosť nie je dôkazom príčinnej súvislosti“. Toto tvrdenie s obľubou používal napr. bývalý hlavný hygienik, keď išlo o deti, čo z očkovania dostali cukrovku. Čo na tom, že cukrovka sa nachádza v anglickej verzii príbalového letáku k istej MMR vakcíne medzi nežiaducimi účinkami? Samozrejme, v oblasti formálnej logiky, z ktorej je toto pravidlo prevzaté, ho v zásade nemožno spochybniť. Niečo iné však je jasná a čistá matematika a niečo iné lekárstvo. A keby sme aj neopustili oblasť formálnej logiky, tak aj keď je pravda, že časová následnosť nie je dôkazom príčinnej súvislosti (napr. ak po zazvonení budíka začne svitať, neznamená to, že zvonenie budíka spôsobilo východ Slnka), v určitých situáciách môže opakovaný výskyt časovej následnosti znamenať vyššiu pravdepodobnosť príčinnej súvislosti. Keď napr. (súc úplne neznalý elektriny a vedy okolo nej) stlačím vypínač a zapne sa mi svetlo, stlačím druhý krát a vypne sa svetlo, a toto sa opakuje povedzme 100x vždy s rovnakým výsledkom, je pre mňa vysoko pravdepodobné, že stláčanie vypínača vypína/zapína svetlo. Nemám to však exaktne dokázané. Takým dôkazom by bolo, keby som pochopil princípy elektriny, elektrických obvodov i žiarovky, a pre istotu by som odmeral, že stlačením vypínača sa niečo zmení (začne alebo prestane prúdiť elektrický prúd) a toto niečo spôsobí zapnutie alebo vypnutie svetla. Potom už môžeme hovoriť o dôkaze. Na dôkaz príčinnej súvislosti teda treba jednak zistiť princíp, akým príčina spôsobuje následok, a tiež overiť v praxi, že to tak naozaj je.
V čom teda spočíva dogmatickosť? Ide o to, že naši propagátori očkovania toto pravidlo z formálnej logiky používajú v inom zmysle, než v akom bolo vyslovené a v akom naozaj platí. V ich ponímaní je to totiž magická formulka, ktorou odbíjajú akýkoľvek pokus pripísať ľubovoľný vážny nežiaduci účinok očkovaniu. Skutočné znenie tejto dogmy teda je: akékoľvek vážnejšie zdravotné problémy, ktoré vyvstali po očkovaní, nie sú očkovaním spôsobené, lebo … „časová následnosť nie je dôkazom príčinnej súvislosti“. To je však hrubým nepochopením zmyslu tohto výroku, keďže tento výrok nehovorí o tom, že domnelá príčina NIE JE skutočnou príčinou daného následku, ale len o tom, že NIE JE ISTÉ, ČI domnelá príčina je skutočnou príčinou daného následku. Inak povedané, ak chceme dosiahnuť, aby bola bez akýchkoľvek pochybností určitá príčina uznaná za skutočnú príčinu určitého následku, nestačí, ak poukážeme na to, že po domnelej príčine nasledoval (čo aj opakovane) daný následok. Takže to, že cukrovka alebo iná vážna choroba nie je spôsobená očkovaním, je čistou vierou zástancov očkovania. Absencia dôkazu príčinnej súvislosti totiž nie je dôkazom absencie príčinnej súvislosti. A tie „slávne“ epidemiologické štúdie – údajne dokazujúce, že očkovanie nespôsobuje cukrovku, – v skutočnosti nič nedokazujú. Ani zďaleka totiž nespĺňajú zlatý štandard EBM (Evidence Based Medicine = lekárstvo založené na dôkazoch).
Očkovanie tehotných žien
Veľmi nebezpečnou dogmou je, že by sa tehotné ženy mali očkovať napr. proti chrípke, lebo chrípka by ohrozila vývoj ich plodu. To môže byť v určitom počte prípadov pravda, problém však je, že to, čo vývoj plodu ohrozuje, nie je samotná nákaza, ale imunitná odpoveď organizmu matky. A tá nastáva aj po očkovaní, nielen po nákaze skutočnou chrípkou. Veď o tom predsa očkovanie je – o vyvolaní imunitnej odpovede bez plného rozvinutia sa danej choroby.
Takže namiesto niekoľkých žien, u ktorých chrípka v tehotenstve ohrozí vývoj ich plodu, je teraz očkované veľké množstvo tehotných žien, z ktorých drvivá väčšina by chrípku vôbec nedostala, a následky sú katastrofálne. Napr. za niekoľko posledných rokov sa v Česku (údaje zo Slovenska nemám) zvýšil počet predčasne narodených detí o vyše polovicu. Okrem toho sa rodí čoraz viac detí rôznym spôsobom zdravotne postihnutých. V USA počas prasaco-chrípkového šialenstva potratilo vyše tritisíc žien krátko po očkovaní. Princíp poškodenia plodu imunitnou odpoveďou matky (či na chrípku alebo očkovanie proti nej, to je jedno) vysvetľuje Dr. Russell Blaylock.
Pozoruhodné pri tom je, že na tehotných ženách sa očkovacie látky takmer nikdy netestujú, a to z tzv. etických dôvodov. Na druhej strane však z iných (údajne tiež etických) dôvodov epidemiológovia odporúčajú očkovanie proti chrípke všetkým tehotným ženám, čo je vo svetle predchádzajúcej vety doslova ruská ruleta. A to ani nehovorím o vakcínach s obsahom látok poškodzujúcich rozmnožovacie orgány, či dokonca obsahujúcich nervové jedy.
Svätená voda a pravidelné sväté prijímanie
Dogmy, teda sväté a nespochybniteľné články viery, však nie sú jedinou podobnosťou očkovacej mašinérie s náboženstvom, či skôr náboženskou sektou. Máme tu napr. svätenú vodu – aqua ad iniectabilia (voda na injekciu) – ktorá má tak zázračnú moc, že všetky škodlivé látky, čo sú do nej pridané – obzvlášť hliník, formaldehyd a ortuť, – strácajú svoju jedovatosť a stávajú sa neškodnými úctivými služobníkmi. Teda tak to aspoň vyplýva z tvrdení, ktorými nás častujú predstavitelia verejného zdravotníctva. Totiž všade možne sú ortuť, hliník a formaldehyd jedovaté, ale len v očkovacích látkach údajne nie.
Popri svätenej vode nájdeme v očkovacom náboženstve aj pravidelné sväté prijímanie. Zatiaľ síce nie raz do týždňa, ale len raz za 15 rokov (preočkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu), ale zmráka sa na pravidelné preočkovanie proti čiernemu kašľu – zrejme každých 5 rokov. No v oveľa viac nábožensky založených USA – našom nebotyčnom vzore – už prešli na každoročné pravidelné sväté prijímanie (povinné očkovanie proti sezónnej chrípke každý rok). Takže s oneskorením niekoľkých rokov môžeme niečo také očakávať aj na Slovensku.
Duchovenstvo, povolania, feudalizmus, inkvizícia
Okrem veriacich, odpadlíkov, prorokov, mučeníkov a misionárov má očkovacie náboženstvo aj svoju hierarchiu duchovenstva (či skôr očkovenstva): miništrantov (zdravotné sestry), radových kňazov (očkujúcich detských a praktických lekárov), biskupov (členov Pracovnej skupiny pre imunizáciu), ktorí radových kňazov (lekárov) usmerňujú, čo majú hlásať (očkovať), evanjelizátorov (popularizátorov očkovacieho náboženstva, ktorí často vystupujú v médiách, a snažia sa logicky zdôvodniť niečo, čo nie je logicky zdôvodniteľné, napr. očkovanie dojčiat proti pohlavnej chorobe alebo očkovanie tehotných žien), katechétov (učiteľov na stredných a vysokých zdravotníckych školách, ktorí – čerstvá skúsenosť jednej kamarátky – keď zadajú semestrálnu prácu na tému očkovania, tak jedným dychom dodajú, že to musí vo výsledku vyznieť v prospech očkovania), seminaristov (študentov medicíny) pripravujúcich sa na kňazské (očkovacie) povolanie, inkvizítorov (zamestnancov RÚVZ), ktorí poctivo skúmajú a stíhajú každý priestupok voči očkovacej viere a morálke u radových veriacich či skôr odpadlíkov, teológov (vedcov a výskumníkov), ktorí prinášajú do náboženstva nové pohľady a vysvetlenia (hypotézy, teórie, nové vakcíny), predavačov odpustkov (právnikov na RÚVZ, ktorí udeľujú pokuty, ktorými sa človek „vykúpi“ z „hriechu neočkovania“) či dokonca reformátorov (lekárov, ktorým sa nepáčia zabehané očkovacie praktiky, očkovací kalendár, zloženie niektorých vakcín a pod., ktorí však nie sú v zásade úplne proti očkovaniu ako takému).
Keď sme si prebrali jednotlivé úrovne kňazskej (lekárskej) hierarchie a duchovných (očkovacích) povolaní, môžeme uviesť, že Svät(ov)á cirkev očkovacia má aj svoju Svätú stolicu (sídlo Svät(ov)ej zdravotníckej organizácie = World Health Organization = WHO) v Ríme (Atlante), nepochybne čistou zhodou okolností v tom istom komplexe budov, v ktorom je aj sídlo rímskeho (amerického, t.j. USA) biskupského úradu (CDC = Centers for Disease Control and Prevention = Stredisko pre kontrolu a prevenciu chorôb; americká obdoba slovenského Úradu verejného zdravotníctva). Občas zaúraduje aj anglická Svätá inkvizícia (General Medical Council = GMC = Všeobecná lekárska rada), ktorá v honbe na čarodejnice, horlivo obhajujúc dogmu o neškodnosti MMR vakcíny, keď už nemohla Dr. Andrewa Wakefielda usvedčiť z nijakého smrteľného hriechu, vymyslela si, že mu na určité zákroky na pacientoch chýbalo etické povolenie. Toto povolenie sa však vyžaduje len na účely vedeckých štúdií, pritom však zákroky, ktoré robil, boli klinicky indikované, nešlo teda o vedecké pokusy. Počas inkvizítorského procesu GMC nepustila vôbec k slovu rodičov údajne Dr. Wakefieldom poškodených detí (ktorým on však nijak neublížil – práve naopak), snáď aby jej nezmarili poslednú možnosť našiť niečo Dr. Wakefieldovi. Keďže sa však už nejaký čas neupaľuje, GMC Dr. Wakefielda aspoň exkomunikovala (vymazala ho z registra lekárov Veľkej Británie).
To však stále nie je všetko. Je veľmi pozoruhodné, ako dokonale kopíruje očkovacie náboženstvo stredovekú Cirkev – osvojilo si totiž aj feudalistické spôsoby. Radoví rodičia totiž na Slovensku nemajú slobodnú vôľu dať alebo nedať zaočkovať svoje dieťa proti tuberkulóze, tetanu, záškrtu, čiernemu kašľu, detskej obrne, nákazlivej žltačke typu B, baktérii Haemophilus influenzae typu B, pneumokokom, osýpkam, príušniciam či ružienke. No a keď nemajú slobodnú vôľu, sú to vlastne nevoľníci. Každému slobodomyseľnému človeku bije obzvlášť do očí, že napriek demokracii a právnemu štátu (aspoň na papieri) si na Slovensku osobuje arcibiskupský úrad (Úrad verejného zdravotníctva) právo rozhodovať o živote či smrti svojich nevoľníkov (poddaných), keď napr. aj napriek očividným kontraindikáciám (povedzme viróza + mierna horúčka dieťaťa) núti rodičov, aby dieťa dali zaočkovať. Dôsledky toho neraz bývajú doslova príšerné až osudné (fatálne), preto naschvál píšem, že tento úrad rozhoduje o živote a smrti malých detí.
Túto mocibažnosť, ba až posadnutosť mocou veľmi pekne popísal český biológ a filosof Stanislav Komárek:
„Je příznačné, že v současnosti zaujímá medicína, či lépe medicínskoprůmyslový komplex, to místo ve společnosti, které kdysi zaujímala církev… To, co je na pováženou, jsou nepřiznané mocenské nároky, které moderní medicína uplatňuje vůči objektům svého působení… Základním problémem je nahromadění a arogance moci, která zbytek společnosti, „laiky“, zdětinšťuje a monopolně ovládá. V tomto směru je třeba vidět medicínskoprůmyslový komplex jako integrální součást státu, jehož málo přiznávanými cíly je také infantilizace většiny populace a její uvedení do závislosti na centrální mašinérii.“
Už aby konečne nastala odluka cirkvi (očkovania) od štátu. Nech si každý verí (očkuje), čo chce, alebo nech je aj úplne bez vyznania (očkovania), ak chce, a štát nech nikomu neprikazuje, čo má veriť (očkovať), ani vyznavačov jednej viery (očkovania) nech nezvýhodňuje oproti iným občanom, či už úplne neveriacim (neočkujúcim) alebo inovercom (očkujúcim inak než podľa predpísaného očkovacieho kalendára).
Symboly antických božstiev
Opusťme teraz vody kresťanstva a analógie so stredovekou Cirkvou. Očkovacie náboženstvo má totiž aj viaceré nekresťanské náboženské prvky. Prvým, čo znalcom antickej mytológie udrie do oka, je všadeprítomná Asklépiova palica ako symbol všetkého možného, čo má súvis so zdravotníctvom. Asklépius bol bohom lekárstva a uzdravovania starých Grékov. Bol synom boha Slnka Apolóna a pozemskej matky Coronis. Už jeho zrod je príznačný, pretože jeho matka stihla zomrieť skôr, než sa narodil, prišiel teda na svet cisárskym rezom.
Kde všade teda nájdeme túto antickú symboliku? Začnime symbolom Úradu verejného zdravotníctva. V rámci futuristického designu sa v jeho symbole had obtáča okolo nejakej priehľadnej (sklenej?) či dokonca neviditeľnej palice, i samotný had je tak nejak futuristický:
 |
 |
 |
| Asklépiova palica | logo Úradu verejného zdravotníctva | logo Záchrannej služby 911 s.r.o. |
U záchranných služieb sme svedkami vkladania Asklépiovej palice do šesťcípej hviezdy s neostrými cípmi. Možno je to naschvál, aby to pripomínalo tri náplaste prelepené jedna cez druhú. Na Wikipedii sa dočítame aj vysvetlenie pre každý jeden cíp – na každý je priradená jedna zo šiestich zásad záchrannej zdravotníckej služby (viď vpravo).
Niekedy je ešte táto hviezda s Asklépiovou palicou v kruhu, ako vidno na logu Vrtuľníkovej záchrannej služby (viď nižšie). Logo WHO je v podstate kombináciou klasického loga OSN s Asklépiovou palicou (viď nižšie).
Asklépiova palica je tiež dominantným symbolom na logách podstatnej časti (ak nie všetkých) Regionálnych úradov verejného zdravotníctva (RÚVZ). Námatkovo som sa pozrel na stránky šiestich rôznych RÚVZ a všetky mali v logu Asklépiovu palicu (viď nižšie).
 |
 |
| logo Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby | logo Svetovej zdravotníckej organizácie OSN (WHO) |
 |
 |
| RÚVZ Banská Bystrica | RÚVZ Nitra |
 |
 |
 |
| RÚVZ Bratislava | RÚVZ Trenčín | RÚVZ Žilina |
 |
 |
 |
| RÚVZ Humenné | Slovenská lekárska knižnica | Slovenská lekárska komora |
Asklépiova palica nechýba ani v logu Slovenskej lekárskej knižnice (viď vyššie), ako ani v logách profesných organizácií lekárov:
 |
 |
 |
|
| Americká akadémia rodinných lekárov | Zväz amerických lekárov | Asociácia súkromných lekárov SR |
Po Asklépiovej palici sa ešte bežne používa ďalší anticko-mytologický symbol, a to Hygieina čaša. Hygieia bola dcérou Asklépia a bohyňou zdravia, čistoty a hygieny. Ostatne, slovo hygiena je odvodené od jej mena. Symbol čaše ovinutej hadom si privlastnili lekárne. Niekedy ešte k čaši pridajú aj váhy.
 |
 |
 |
 |
| Hygieina čaša | nemecký symbol lekárne | slovenský symbol lekárne (bez váhy) |
slovenský symbol lekárne (s váhou) |
Občas sa ako lekársky symbol používa aj kaduceus, čiže Merkúrova (Hermova) palica. Merkúr (Hermes) bol antickým poslom bohov a bohom obchodu, ale aj zlodejov. Merkúrova palica má na rozdiel od Asklépiovej palice hady dva (sú zavinuté tak, že to pripomína dvojzávitnicu DNA) a na vrchu má ešte krídla. Používanie kaducea ako lekárskeho symbolu sa však vo všeobecnosti považuje za chybné. Aj tak však oddiely lekárov v armáde USA tento symbol používajú, a občas aj iné organizácie lekárov, vrátane Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti:
 |
 |
 |
| Kaduceus (Merkúrova palica) | logo lekárov armády USA | logo lekárskej sekcie Amerického zväzu prekladateľov |
 |
||
| logo Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti |
Nejde však len o symboliku. Súčasťou Hippokratovej prísahy, ktorú skladajú všetci lekári, totiž je:
„Prisahám pri Apolónovi, bohovi lekárstva, pri Aeskulapovi, Hygiei a Panacei aj pri všetkých bohoch a bohyniach a dovolávam sa ich svedectva, že túto prísahu a tieto záväzky budem podľa svojich síl a svedomia poriadne dodržiavať“
Podotýkam, že Aeskulapos a Asklépius sú dve formy toho istého mena toho istého gréckeho boha lekárstva. Spomínali sme už aj Apolóna a Hygieiu. Panacea bola ďalšou Asklépiovou dcérou a sestrou Hygiei, a bola bohyňou uzdravovania (sa). Lekári teda skladajú prísahu nekresťanským (starým gréckym) bohom. Ako sa s tým morálne vysporadúvajú kresťansky založení lekári, to ozaj neviem.
Ľudské obete
Niektoré z náboženstiev sa v minulosti vyznačovali tzv. ľudskými obeťami. Pod ľudskými obeťami sa v náboženskom kontexte rozumejú ľudia, ktorým bol vzatý život čoby obeť bohom. Takéto neľudské krvilačné náboženstvá boli bežné na rôznych miestach sveta, asi najznámejšími a najkrikľavejšími boli ľudské obete u Aztékov. Zmyslom týchto obetí bolo udobriť si alebo nakloniť si bohov a tak vlastne predĺžiť si či zachrániť si svoj život, alebo získať iné výhody. Túto praktiku v modernej forme nachádzame u očkovacieho náboženstva v podobe tzv. „prijateľných obetí“ („povolených strát“) očkovania. Napr. je všeobecne známe a už ani propagátori očkovania to nepopierajú (aj keď to neradi priznávajú), že živá orálna vakcína proti detskej obrne mala na svedomí tisíce detských životov (a ešte omnoho viac ochrnutí). Toto máme chápať ako „daň“ za takmer vyhubenie detskej obrny. Tá je totiž dnes udomácnená už len v 4 krajinách sveta (Indii, Pakistane, Afganistane a Nigérii). Obetovaním týchto niekoľko tisíc životov sme si teda údajne zabezpečili predĺženie životov našich. Aj keď táto teória kríva na obe nohy – napr. detská obrna bola na prudkom ústupe ešte pred zavedením očkovania proti nej, a drvivá väčšina tohto ústupu sa odohrala pred plošnými očkovacími kampaňami proti detskej obrne, ťažko teda možno hovoriť, že sme týmto očkovaním vôbec niečo získali – pozoruhodný je práve tento princíp (nedobrovoľnej) ľudskej obete nehľadiaci na individualitu, ale zdôrazňujúci domnelé kolektívne dobro nad právami a dobrom jednotlivca. Vám, čo ešte pamätáte, ako to chodilo za obdobia vedúcej úlohy jednej (jedinej správnej) politickej strany, nepripomína Vám to niečo?
Ako trefne podotkol tuším C.S.Lewis, diablovi sa najlepšie pracuje s ľuďmi, čo v jeho existenciu neveria. To je ostatne úplne logické, keďže všetkým tajným agentom sa najlepšie pracuje, keď o nich nikto nevie, resp. v ich existenciu vôbec neverí. A tak sme dospeli k tomu, že na oltár krvilačných démonov padlo v období totality spred vyše 20 rokov (ktorej ideológia v nijaké duchovné bytosti neverila) niekoľko miliónov životov, avšak čert nespí ani po páde totality jednej strany, a dobre sa mu darí v oblasti zdravotníctva. Opäť tu teda máme nedobrovoľné ľudské obete (nežiaduce účinky povinného očkovania), ktoré boli donútené položiť svoj život na oltár vedecky nepodloženej dogme o kolektívnej imunite, údajne v prospech nás všetkých. Napr. podľa mojich prepočtov na základe údajov z Nemecka na Slovensku zomrie ročne najmenej 15 detí len na následky očkovania Infanrixom Hexa, nehovoriac o úmrtiach následkom pár desiatok ďalších registrovaných očkovacích látok. To je cena, ktorú ročne desiatky slovenských rodičov (a samozrejme ich detí, ktorých životy boli takto obetované) platia za vedecky nijak nepodložený falošný pocit ochrany pred prenosnými ochoreniami.
Okrem pravidelného každoročného obetovania niekoľkých desiatok detských životov (len na Slovensku, celosvetovo pôjde zrejme o desiatky tisíc) treba spomenúť aj nepravidelné obete: umelo potratené ľudské plody (tzn. potenciálne deti), z ktorých tiel boli odobraté bunkové tkanivá používané na pestovanie vírusov ružienky, ovčích kiahní či nákazlivej žltačky typu A, ako aj tie, z ktorých tiel sa vedci pokúšali izolovať vírus ružienky.
Záver
Podčiarknuté a sčítané, vakcinológia je dogmatickým náboženstvom kombinujúcim prvky stredovekého cirkevného kresťanstva s antickými bájami a praktikujúcim ľudské obete. Ide o nebezpečné krvilačné náboženstvo vystupujúce pod symbolmi antických bohov, pritom sa však pokrytecky tváriace ako veda. Nie je však jednoduché k tomuto poznaniu dospieť. Treba poznať mnoho faktov a dať ich do súvislosti, a to nielen z oblasti očkovania (zdravotníctva) ale aj z oblasti religionistiky. Až potom uvidíme, ako sa niektoré javy, vzťahy, postupy a prístupy v zdravotníctve veľmi nápadne podobajú na obdobné prvky v tom-ktorom náboženstve. Dejiny náboženstva nám potom môžu na príkladoch z minulosti ukázať, kam to všetko smeruje a čoho by sme sa mali vyvarovať. Treba však dodať, že niektorí z úprimnejších zástancov očkovania medzi lekármi otvorene priznávajú, že ich postoj je založený na viere (dôvere v lekárske autority) a nie čisto na vede, čo ich svojím spôsobom ctí, lebo aspoň nie sú pokrytci.
Na záver by som sa rád ospravedlnil všetkým katolíkom (prípadne aj príslušníkom iných cirkví), ak mali dojem, že sa do ich cirkvi príliš navážam a dehonestujem ju prirovnávaním k očkovacej dogmatickej pseudovede. Rozhodne som nechcel taký dojem vyvolať. Poukazoval som hlavne na neblahé javy, ktoré boli kedysi bežné v stredovekej Cirkvi, avšak za ktoré sa dnešná Cirkev slovami bývalého pápeža Jána Pavla II. ospravedlnila, ako aj na veci, ktoré v oblasti zdravotníctva nemajú čo hľadať a po správnosti patria výlučne do oblasti náboženstva, či duchovného snaženia vo všeobecnosti. Ubezpečujem všetkých čitateľov, že nie som nepriateľsky naladený voči dnešnej Katolíckej cirkvi, ale vážim si mnohé jej dobré skutky a do istej miery s ňou spolupracujem. Zároveň si veľmi vážim jasné a jednoznačné stanovisko Katolíckej cirkvi k vakcínam vyrábaným s pomocou bunkových tkanív pochádzajúcich z umelých potratov.
Ak niekto nadobudol dojem, že som za to, aby bolo liečenie založené len a len na vede, tak veci sa majú inak. Som presvedčený, že k liečeniu patrí aj sebaspytovanie (čo som urobil(a) zle, že ma postihla táto choroba), pochopenie a poučenie sa z chyby, ako aj pokánie (vyvarovanie sa minulých chýb – alebo hriechov, ak chcete, – ktoré viedli k tejto chorobe). Toto sú otázky v princípe náboženské, resp. duchovné. Zo strany lekára je potrebná nielen veda, ale aj vcítenie sa do kože pacienta a pochopenie jeho rozpoloženia, okolností, ktoré majú na chorobu vplyv, hlavne duševných vplyvov, ako sú vzťahy v rodine, v práci, stres, charakterové predispozície a pod. Toto sú zase duševné záležitosti. Skutočné liečenie teda nie je len v rovine hmotného tela, ale aj v rovine duše a ducha. Je to veľmi zjednodušene povedané a podrobný výklad by si vyžiadal ďalší článok najmenej tak dlhý, ako je tento, ale snáď to aspoň v hrubých rysoch stačí na vykreslenie môjho postoja k liečeniu. Prečo teda kritizujem očkovaciu mašinériu za nevedeckosť? Jednak preto, lebo sa sama oháňa tým, že je navýsosť vedecká (čo nie je), jednak preto, lebo ide proti pravde – proti faktom a logike (zdravému rozumu). To sa mi, dúfam, podarilo dostatočne ukázať vyššie.
Ing. Marián Fillo www.slobodavockovani.sk
Ďalšia literatúra z kategórie: Očkovanie, obchod so zdravím, konšpirácie
