Cesta je slovo, ktoré má na prvý pohľad jednoznačný význam. A predsa cesty môžu byť rôzne. Tá, ktorú Vám chcem predstaviť je veľmi zvláštna a ojedinelá. Chcem Vám predstaviť cestu do hlbín vlastného ja, cestu vlastného poznania a prostredníctvom vlastného poznania aj cestu nastolenia vnútorného pokoja, rovnováhy, radosti, šťastia, a s tým úzko súvisiaceho zdravia.
obrázok so súhlasom duron123 / FreeDigitalPhotos.net
Ľudský organizmus je miestom, kde drieme mimoriadne veľký potenciál. Tento potenciál čaká na svoju príležitosť. Na príležitosť oslobodiť sa, uvoľniť z nášho vnútra naše skutočné ja, dovoliť nám žiť to, čo skutočne sme, čo skutočne cítime. Umožňuje nám naplniť náš život spokojnosťou a láskou. Avšak často krát, a takmer bez výnimky všetci, ani netušíme, čo nám chýba k spokojnosti, čo nás napĺňa, prečo sú naše vzťahy neuspokojivé, prečo sa cítime sami napriek tomu, že sme obklopení množstvom ľudí, prečo sa cítime vyprahnutí, vyhoretí a prečo nastupujú choroby a prečo, prečo, prečo…
Poslednú dobu ľudia stále častejšie hľadajú odpovede na vyššie uvedené otázky, ktoré sú len zlomkom toho, čo nás trápi. Siahajú po knihách, ktoré nám dávajú nádej na zlepšenie našej duševnej rovnováhy, hľadajú semináre, ktoré by im ukázali cestu k spokojnosti, jednoducho chcú byť šťastní a spokojní. Čo to však šťastie vlastne je? Pre každého je to niečo iné, ale spočiatku všetci robíme tú istú chybu. Hľadáme šťastie stále mimo nás, chceme aby nám tento pocit dal niekto iný, aby nás niekto iný urobil šťastným. Neustále si myslíme, že ak dosiahneme niečo, čo sme si vysnili, budeme šťastní. Keď sa vydám, keď budem mať dobré zamestnanie, keď budem mať deti, keď si kúpim to alebo to, keď to alebo ono. Ale v skutočnosti to tak nefunguje. Áno, dosiahnutie našich snov nám na chvíľu dáva pocit šťastia, avšak za chvíľu tento pocit pominie a my sme opäť na začiatku, opäť hľadáme niečo alebo niekoho, kto nás urobí šťastným. A tento kolobeh sa opakuje počas celého nášho života. Neustále sme na stope niečomu, čo nás uspokojí a obšťastní. S uspokojením našich materiálnych potrieb to má pramálo spoločné. Ak sa po čase opäť šťastní necítime, neustále hľadáme chybu v niekom inom. Stále hľadáme šťastie a aj dôvod nášho nešťastia mimo nás. Skutočné šťastie však spočíva v niečom úplne inom. Šťastie nie je cieľ, ako sa mylne mnohí domnievame, je to cesta. Je to stav našej mysle, je to odraz našej vnútornej spokojnosti a odraz predovšetkým uspokojenia našich vnútorných duševných potrieb prameniacich z pochopenia nášho vlastného ja, nasledovania toho tichého hlasu nášho vnútra, ktorý často ignorujeme alebo nepočujeme. Nepočujeme lebo nám v tom bráni množstvo faktorov. Príliš silné ego, stereotyp nášho správania alebo myslenia, výchova, škola zamestnanie a pod, ale predovšetkým naše vlastné vnútorné emocionálne bloky, spôsobené traumami, výchovou, spolužitím a pod. Akosi prirodzene od detstva potláčame to, čo nás trápi. Naučili sme od malička správať sa k emóciám ako k nežiaducim, ako k nepriateľom. Strach, zlosť, smútok, beznádej, menejcennosť a podobné emócie nie sú v našom každodennom živote vítané. Ich neustálym a dlhodobým blokovaním si však privodzujeme a dávame priechod vzniku ochoreniam a duševným traumám. A tu je podstata Cesty, ktorú Vám chcem predstaviť.
Myseľ verzus ego
V súčasnosti čelíme závažnej kríze. Ukazuje sa, že život, ktorý sme žili doposiaľ je neúnosný. Ľudská myseľ je v ostrom protiklade s naším egom. Aký je vlastne rozdiel medzi egom a mysľou?
Náš mozog sa skladá z niekoľkých častí, avšak pre naše účely sú podstatné tri jeho časti. Plazí mozog, emočný limbický mozog a neokortex. Ego sa formuje v tej časti nášho mozgu, ktorý sa nazýva plazí mozog a emočný mozog. Jednou časťou tohto systému sú naše pudy, ktoré sa vyvinuli ešte v časoch vývoja civilizácie a druhou časťou sú naše emócie. Ego sa vždy orientuje na minulosť alebo budúcnosť, je založené na návykových reakciách, strachu alebo očakávaniach (ktoré sú projekciou strachu do budúcnosti), tlačí nás do pocitu menejcennosti, nízkeho sebavedomia, starých skúseností, stavia nám prekážky, nechce zmenu a hľadá výhovorky. Každý človek má tendenciu identifikovať sa s egom a myslieť si, že ego je on.
Myseľ je bezčasová zóna a vzniká v časti mozgu, ktorý nazývame neokortex, produkuje spontánne reakcie a nápady (tzv. Aháá efekt), je to stav bez očakávaní a sloboda, tu sa skrýva náš potenciál, náš talent, tvorivosť, tu je zmena možná. Prebieha neustály boj medzi egom a mysľou. V tomto boji takmer vždy víťazí ego. Táto časť mozgu je takmer vždy pohotovejšia rýchlejšia.
V tomto spočíva dôvod prečo je Cesta taká potrebná a účinná. Všetky programy, presvedčenia a emócie sídlia v emočnom mozgu, ktorý tvorí naše ego. Cesta odstraňuje staré programy, presvedčenia a návyky, pracuje s pocitmi na bunkovej úrovni, tým oslabuje ego a dáva šancu rozvoju našej mysle. Otvára nás našej tvorivosti, nášmu potenciálu, nášmu géniovi. Dáva nám šancu žiť v prítomnom okamžiku.
Knihy od autorky Brandon Bays
Články o Brandon Bays
Brandon Bays a PhDr. Jana Koczkášová
