obrázok so súhlasom sattva / FreeDigitalPhotos.net
Možno sa moja vidina potreby spoločenských zmien zdá byť až úpornou, ale aspekty planét mi nedovolia zvoliť iný prístup. Na mundánnej úrovni tlačí k spoločenskej očiste spojenie Pluta a Urána v dynamickej kvadratúre, ktorú som už azda „stokrát“ z rôznych strán vysvetľoval. Toto spojenie planét má význam nielen na globálnej mundánnej, ale, ako som o tom písal v príspevku o živočíšnych kauzách, aj/predovšetkým na lokálnej úrovni.
(S Uránom som sa zoznámil vo svojom živote pomerne skoro, v osobnom horoskope ho mám v dôležitej polohe v desiatom dome, takže sa priamo dotýka môjho verejného účinkovania.)
Obaja predstavitelia „sveta nevedomia“ v súčasnosti tranzitujú cez Slnko a Lunu horoskopu Slovenska, čím priamo vytvárajú priaznivé (?) podmienky pre spoločenské zmeny.
Prečo ten otáznik pri slove priaznivé? Nuž, mám na jeho uvedenie pádny dôvod. Skúsenosť astrológa mi totiž napovedá jednu skúsenosť. Ak jedinec, a je jedno, či ide o indivíduum alebo kolektívnu entitu (firma, organizácia, štát, …), využije možnosť, ktorú mu ponúka oslobodzujúca a transformačná sila Urána a Pluta, môže značne urýchliť svoj vývoj. Ak sa ale odvráti a nevšimne si ponuku (vedome či nevedome), pri následných tranzitoch pocíti ich vplyv ako nepríjemný tlak, ktorý môže mať až poškodzujúci charakter. Hlavne ak sú tieto archetypy vo vzájomne disharmonickom vzťahu, ako je to v súčasnosti. Presná kvadratúra sa totiž opakuje v tomto a nasledujúcich rokoch sedemkrát (24.6.2012, 19.9.2012, 20.5.2013, 1.11.2013, 21.4.2014, 15.12.2014, 17.3.2015), ba aspekt budeme registrovať v slabnúcej sile až do začiatku roka 2018. Ak nespustíme reformné procesy v dohľadnej dobe, máme sa ešte na čo tešiť!
Ako je možné toľké opakovanie?
Nakoľko ide o archetypy spojené s pomalými planétami, môžu tieto v opakovaní direktných a retrográdnych pohybov vytvoriť určitý aspekt aj mnohokrát v následnosti niekoľkých rokov. V druhej polovici minulého storočia takúto situáciu vytvorili napríklad Neptún s Plutom. Stretli sa počas „slučkovitých“ pohybov v presnom harmonickom sextile minimálne pätnásťkrát. Tento ich aspekt pretrval s rôznou intenzitou sily nepretržite alebo s krátkymi prestávkami od roku 1941 do prvej desiatky rokov 21. storočia (a vydrží v oslabujúcom pôsobení asi až do roku 2040).
Všetky tieto skutočnosti spomínam hlavne preto, lebo sa tranzitujúci Urán s Lunou a Pluto so Slnkom v republikovom horoskope stretnú v presných konjunkciách niekoľkokrát do konca roka 2013 ako „škodcovia“.
Vyčkávanie Odysea na ostrove Ógygia by bolo teda prinajmenšom nepríhodné, nenáležité. Jeho dobrovoľná či nanútená expanzia do vonkajšieho iracionálneho sveta by mala skončiť. Inak sa nebude mať kam ani ako vrátiť.
Hrdinovo kráľovstvo si nadobro podmaňujú násilní hrubci a darmožráči, ktorí, ako píše Homér, sedia na kožiach býkov, čo predtým ich zabili sami, hrajú sa s kamienkami a tak si krátia chvíľu. S nimi sú tam heroldi a aj ich sluhovia rezkí. Niektorí z nich im v miešadlách miešajú víno a vodu, iní zase im pórovitými hubami umývajú stoly a stavajú pred nich a krájajú kusiská mäsa. Privádzajú svojou bezohľadnosťou Itaku na mizinu.
Aj Odyseov syn Telemachos hovorí v epose bohyni Aténe – týmto tu jedine spev a lýra na srdci leží, ľahko je im, keď cudzí majetok beztrestne jedia, … Odyseus sa už nemá prečo ukrývať, ak ešte chce zachrániť zatiaľ ovocím prekypujúce sady, aby neschradli. Zatiaľ sa o ne stará jeho v smútku vädnúci otec. No Kalypsó „stále sa snaží ho omámiť milou a úlisnou rečou, aby zabudol na rodnú Itaku.“
Ak si všimneme na pozadí spomínaného súčasnú politicko-ekonomickú propagandu so všetkými tými víziami trvalo udržateľného rozvoja, ak vnímame mozgomiškársku manipulačnú úlohu treťotriednej zábavy, ponúkanú našimi médiami, so všetkými víajpí smotánkami plnými prázdnych bytostí, hostiacimi sa sediac na kožiach býkov, ktorým jedine spev a lýra na srdci leží, máme pocit, že Homér vôbec nevyrozprával svoje dielo pred stáročiami. Je naším súčasníkom. A my len opakujeme večité vzorce správania vryté hlboko v našom nevedomí, pričom je epos Odysea psychologicko-sociologickou štúdiou, sondou do večných problémov kultúry mediteránu a európskeho spoločenského regiónu, ako jeho civilizačného dediča.
Teraz, načas odbočiac od Homérovho textu, sa musím vrátiť k úpornosti archetypálneho pôsobenia Urána, ale hlavne Pluta. Sú to generačné planéty (nevedomia), majúce v horoskope jedinca význam vtedy, ak sa nachádzajú vo významných polohách (hlavne v 1. alebo 10. dome horoskopu, v stéliách – skupinách planét, …), tiež vo výrazných aspektoch k týmto bodom. Inak ich vplyv a charakter začíname chápať až po tridsiatom, tridsiatom piatom roku života, kedy už s nimi môžeme (nemusíme!) „dokázateľne pracovať“ aj na vedomej úrovni.
Prejavy vnútorných astrologických planét – archetypov od Slnka po Marsa totiž spoznávame v každodennom živote a nakoľko sú ich periódy pomerne krátke – od dvadsiatich ôsmich dní (Luna) po približne dva roky (Mars), ani pobyt v energetických poliach zvaných znamenia nemajú dlhý. Luna teda prechádza znameniami zodiaku niečo vyše dvoch dní a na jej tranzit je viazaný lunárny kalendár. Marsovi môže trvať prechod znamením štyridsať dní, ale aj dvestotridsať dní, keď je v opozícii voči Slnku a vtedy charakter znamenia využíva a fokusuje mocnejšie. Jupiterovi a Saturnovi, ktorých obežná perióda trvá viac rokov, hovoríme spoločenské planéty. Jupiter pri dvanásťročnom obehu pobudne v jednom znamení rok (niekedy o čosi menej či viac). Saturnov obeh trvá skoro tridsať rokov, takže ho nájdeme v znameniach okolo dva a pol roka. Teda ich vplyv, poznačený charakterom znamenia, v ktorom sa taký dlhý čas nachádzajú, má dosah nielen na jedinca, ale pôsobí na celospoločenskej úrovni.
Transsaturnské planéty – Urán, Neptún a Pluto (astrológia, ako som ju prijal ja, „vládcu podsvetia a transformácie“ nikam nevyradila ani nepreradila tak, ako astronómia) pri svojej dlhej obežnej perióde sústreďujú energie znamení, ktorými prechádzajú, oveľa dlhšiu dobu. Urán obehne celým horoskopom počas osemdesiatich štyroch rokov, jemu teda trvá tranzit každým znamením sedem rokov (magická sedmička!), Neptúnovi dvakrát toľko. Pluto je iný prípad. Jeho generačný vplyv je veľmi výrazný. Keď je planéta v perihéliu, vplyv archetypu pôsobí v znamení približne tak dlho, ako Neptúnov, ba i kratšie (príčina dlhodobého sextilu Neptúna a Pluta v ostatných rokoch). V aféliu mu to však môže trvať aj tridsať dva rokov. Ich „pôsobenie“ teda „poznačí“ celú generačnú vrstvu spoločnosti, čo sa dá aj empiricky odpozorovať.
Niektoré astrologické príručky sa zaoberajú aj týmito dlhšími (relatívne) časovými obdobiami a ich autori našli korelácie medzi charakterom planéty, znamenia a spoločenských prejavov.
Pluto bol objavený v roku 1930 a okamžite prijatý veľkou časťou astrologickej obce ako planéta súvisiaca s transformáciou, autenticitou, regeneráciou, s otázkami smrti a života, manipulácie, neodbytnosti. Svoj vplyv na túto charakteristiku zohrala aj analytická psychológia C. G. Junga, ktorý v tom čase vnáša do svojej metódy pomoci pacientovi aj prácu so snom, nevedomím, archetypmi. Astrológia – prastará náuka o človeku, poznaní zmyslu jeho života, plne zapadla do tejto koncepcie, nakoľko bohovia mytológií sú predstaviteľmi síl planét – archetypov a ich cyklického pôsobenia.
I môj záujem o mytológiu a paralel jej metafor s dianím vo svete ma nútil, aby som si ich začal uvedomovať taktiež v historickom kontexte. Ako som spomenul, istá skupina astrológov sa planetárnymi dejinnými súvislosťami vo svojich dielach zapodieva, vychádzajúc zo skúseností posledných desaťročí, možno i storočí. Najčastejšie ukončenie predestinácií zvyčajne v týchto publikáciách končí Plutovým tranzitom Strelcom, máloktorí autori sa odvážili poukázať na možné pôsobenie v Kozorožcovi. Tí, ktorí takúto predpoveď napísali, zmieňovali sa o pohyboch zemskej kôry a ničivých zemetraseniach, ale i iných pohromách, no tiež o pádoch spoločensko-ekonomických systémov, nemajúcich pevné fundamentálne základy. Na druhej strane o upevňovaní tých, ktoré sú s fundamentalizmom (náboženským, politickým, …) pevne prepojené.
Chýbala mi však hlbšia sonda do „života“ Pluta v predošlých dvestopäťdesiatročných cykloch (248,09 rokov).
Keď vstúpil v januári 2008 do Kozorožca, v denných horoskopoch som bol napísal:
Som zvedavý, aké zmeny nám v tejto epoche chce Pluto vstupom do Kozorožca pripraviť. Po niekoľkých mesiacoch, začiatkom leta, sa síce ešte vráti na nejaký čas do Strelca, potom však 16 rokov bude dlhodobým tranzitom transformovať energiu zemského znamenia. Pri ostatnom prechode Kozorožcom v osemnástom storočí (1762 – 1779) došlo k mnohým zmenám. Menila sa charakteristika spoločnosti a pripravovali sa základy pre koniec feudalizmu a nástup nového veku, aj keď v strednej Európe ešte vrcholí panovnícky absolutizmus. V našich krajinách robí reformy Mária Terézia – v školstve, vede, baníctve, priemysle. V Rusku vládne osvietenská, ale absolutistická Katarína II., Amerika sa pripravuje na nezávislosť, veľké zmeny spoločnosti vo Francúzsku chystajú vznik revolúcie, planéta Urán čaká na svoje objavenie. Dvestopäťdesiat rokov predtým, v prvej polovici šestnásteho storočia (1515 – 1533 Pluto v Kozorožcovi) vrcholí renesancia a dochádza k postupnej barokizácii vtedajšej Európy, Turci sa preženú vo svojich výbojoch aj naším územím, Hernando Cortéz obsadzuje veľmoc Aztékov, Francisco Pizarro dobyje ríšu Inkov. Končí stredovek, začína novovek. Raffael domaľoval svoju Sixtínsku Madonu, Michelangelo tvorí Mojžiša, pracuje v Sixtínskej kaplnke na veľkej nástropnej maľbe, komponuje úžasnú sochársku výzdobu kaplnky Mediciovcov. Martin Luther “pribíja“ na dvere chrámu vo Wittembergu svojich 95 téz a vyzýva k verejnej dišpute všetkých, ktorí nesúhlasia s predávaním odpustkov, načína tak veľký krajec reformačného hnutia, hlásiac sa aj k duchovnému dedičstvu Jána Husa. Svet sa radikálne mení. Pluto v Kozorožcovi staré láme a pripravuje vznik nových epoch.
Pod vplyvom tejto nápovede o reformačných premenách som sa pokúsil urobiť rekognoskáciu predošlých tranzitov transformačného Pluta znamením „pevných kryštalizačných štruktúr“, Kozorožcom. Samozrejme, pri vlastnom vyhodnocovaní sily tranzitu som do úvahy bral aj rezonančný vzťah obežných dôb Urána, Neptúna a Pluta, ktorý je v pomere 1:2:3 (84 r. : 165r. : 248r.). Takže niektoré prechody sú silnejšie, než iné a môžu sa svojimi účinkami podobať tiež tým dnešným. Aj krízu s tým súvisiacu som od prvých dní (už v januári, februári 2008) nazval hodnotovou, nie finančnou, ako sa to charakterizovalo po druhom návrate Pluta do Kozorožca na jeseň 2008; v neskorších textoch som tento prívlastok použil častejšie, pričom je zaujímavé, že sa postupom času ujal i v bežných oficiálne zverejňovaných textoch o charakteristike doby.
Prehľad niektorých tranzitov Pluta Kozorožcom a s tým súvisiace historické udalosti
(pozn.: Knihy, zapodievajúce sa dejinami, ktoré mám (doposiaľ) vo svojej knižnici, siahajú s dostatočne presným datovaním do doby antiky, takže i výber dejinných udalostí s tým úzko súvisí a je tak zrejmé, že táto „sonda“ bude preto práve týmto limitovaná; takisto som sa obracal k udalostiam, ktoré priamo či v súvislostiach indikovali predovšetkým európsky či mediteránsky kultúrno-spoločenský priestor. Zistené korelácie považujem pre daný účel za, prinajmenšom, zaujímavé a dostatočne signifikantné, aj keď som presvedčený, že niektorí znalci dejín budú tvrdiť, a dávam im zapravdu, že boli iné udalosti v odlišných historických kontextoch, ktoré mali pre posun spoločnosti oveľa dôležitejší význam (zodiak predsa zahŕňa okrem zlomového Kozorožca ďalších jedenásť rôznorodých energetických polí, ktorými Pluto tranzituje! A „nenaplnené“ obdobia by znalci dejín isto vedeli náležite doplniť o ďalšie dôležité udalosti). Táto „štúdia“ ale nechce nič dokazovať, len ukazovať – dá sa chápať ako alternatívny, iný pohľad na výklad súvislostí, obdôb, „príčin“. V zátvorkách sú uvedené podľa mňa dôležité udalosti, ktoré predchádzali času tranzitu Pluta Kozorožcom, alebo po ňom bezprostredne nasledovali, tučnými písmenami čas prechodu Pluta Kozorožcom)
február 1917 p.n.l. – december 1892 p.n.l.
– okolo roku 1900 p.n.l. sa začalo sťahovanie indoeurópskych kmeňov na Blízky východ, vznikla ríša Chetitov a achájske štáty v oblasti Egejského mora
február 1672 p.n.l. – január 1648 p.n.l.
– po veľkom zemetrasení okolo roku 1700 zničená kultúra tzv. starého palácového obdobia na Kréte, v nasledujúcom mladšom palácovom období (1650 – 1425 p.n.l) architektúra vybudovaná v ešte väčšej nádhere – napr. palác Hagia Triada s prekrásnymi freskami, sochy Bohyne matky (hadia bohyňa, bohyňa plodnosti), kult býka, výroba bronzového náradia a zbraní, mínojská kultúra exportovaná do okolitých zemí
február 1428 p.n.l. – december 1405 p.n.l.
– mykénčania rozširujú svoju nadvládu nad južným Gréckom
január 1183 p.n.l. – november 1161 p.n.l.
– egejské sťahovanie viedlo k zničeniu mykénskej kultúry, „morské národy“ z východného Stredomoria a Blízkeho východu ničia Chetitskú ríšu a krajiny pobrežia levantu, Elamiti si podmaňujú a plienia Babylon
február 939 p.n.l. – november 917 p.n.l.
– absencia výrazných udalostí
január 693 p.n.l. – november 672 p.n.l.
(– 695 – zničená ríša Frýgov, ktorá sto rokov zaberala veľkú časť Malej Ázie (frýgická čiapka, frýgická tónová stupnica), uctievali predovšetkým bohyňu Kybelu, Veľkú matku bohov)
– 685 – v Lýdii za vlády kráľa Ardyasa vznikli prvé mince z elektrónu, prirodzenej zliatiny zlata a striebra, uľahčilo to obchodovanie, hmotnosť mincí a čistota kovu boli v rámci mincových sústav jednotné a garantovali ich panovníci, ktorí mince vydávali
marec 449 p.n.l. – december 428 p.n.l.
– rozvoj laténskej kultúry, druhej železnej doby v strednej Európe, rozšírenie Keltov
– Periklés roku 443 zaviedol v Aténach istú formu samovlád, opieral sa o podporu väčšiny v ľudovom zhromaždení, za jeho vlády prežívajú Atény najväčší rozkvet, podpis mierovej zmluvy s Peržanmi v roku 449, roku 445 uzavreli Atény mierovú zmluvu so Spartou, 433 – spojenectvo s Kerkyrou (Korfu), 431 – začiatok druhej peloponézskej vojny
– Aténska Akropola sa za Periklovej vlády stáva posvätným miestom zasväteným Aténe, kde v rokoch 447 – 432 je vybudovaný Partenón, 438 – 432 Propyleje, 430 – 421 chrám bohyne Niké, (421 – 406 Erechteión)
– 442 – uvedená Sofoklova Antigona (tragédie za vlády Perikla vznikajú na základe dionýzskeho kultu), v tomto období tvoria tiež Euripides a Aristofanes
– okolo roku 450 – Zákony dvanástich tabúľ (plebejci sa stávajú rovnoprávnejšími v Ríme)
– Hippokrates, Empedokles, Demokritos
marec 204 p.n.l. – január 183 p.n.l.
– 203 – Kartágo je donútené uzavrieť s Rímom mier a neskôr je porazené
– 196 – ukončenie nadvlády Macedónska nad Gréckom, gréckym mestám sa navracia autonómia
– 190 – víťazstvo Ríma nad seleukovským kráľom Antiochom III. Veľkým.
– 186 – rímsky senát zakázal tajné sviatky bakchanálie
– dramatik Plautus
január 42 n.l. – december 61 n.l.
(tomuto tranzitu predchádza niekoľko udalostí, ktoré „zapadajú“ významovo do tvorby novodobých dejín:
– v apríli roku 30 alebo 33 bol ukrižovaný Ježiš
– rok 33 – kríza rímskeho peňažného trhu zažehnaná ústavnými opatreniami proti úžere a vypovedaním pôžičiek, ako aj pomocou štátnej preklenovacej pôžičky 100 mil. sesterciov, ktorú povolil cisár Tiberius
– okolo roku 34 – Saul z Tarsu, neskôr apoštol Pavol sa obrátil na nové učenie, pri prenasledovaní kresťanov ukameňovaný sv. Štefan)
– roku 45 sa apoštol Pavol vydáva na svoju prvú apoštolskú misiu, ktorá trvala až do roku 48. Neskôr nasledovali ďalšie cesty do roku 58
– asi 48 účastníci apoštolského koncilu, stretnutia apoštolov s misionármi Pavlom a Barnabášom, prijali Apoštolský list. Podľa neho budúci kresťania, prijímaní do cirkvi spomedzi pohanov (nežidov), nie sú viazaní Mojžišovým (starozákonno-židovským) zákonom, okrem niekoľkých výnimiek. Koncil schválil misionársku aktivitu apoštola Pavla
– 54 Nero vyhlásený za nového cisára Ríma
– 58 apoštola Pavla na príkaz Židov uväznili, keď do Jeruzalema priniesol peniaze pozbierané medzi pokrstenými pohanmi, na podporu tamojšej kresťanskej obci. Ako rímskeho občana ho prevzali Rimania. Na slobodu sa dostal asi v roku 63 a pokračoval v misijnej činnosti
(ako dozvuky týchto udalostí možno spomenúť ďalšie, predznamenávajúce prechod do novej historickej doby:
– 62 – Židmi ukameňovaný Jakub, apoštol a hlava kresťanskej obce v Jeruzaleme
– 64 – požiar zničil dve tretiny Ríma, ľud označil za podpaľača Neróna, ten odvracia pozornosť zo seba na kresťanov, ktorých bez milosti prenasledovali
– 64 alebo 67 Peter a Pavol umierajú mučeníckou smrťou, Petra ukrižovali dolu hlavou, Pavla ako rímskeho občana zrejme sťali
– misijné cesty Pavla priniesli do oblasti Blízkeho východu novú ideológiu, ktorá sa postupne infiltrovala do celej Európy a po veľkých zámorských cestách Európanov aj do ostatného sveta pod názvom kresťanstvo)
január 287 – január 306
(- 284 nový cisár Dioklecián sa pokúša vyviesť Rímsku ríšu z krízy)
290 ako prostriedok proti úžerníctvu stanovil Dioklecián najvyššiu sadzbu úrokovej miery pri pôžičkách pevne na 12 percent ročne
293 Dioklecián zaviedol systém tetrarchie (štvorvládia). Ríšu riadia štyria tetrarchovia
297 Dioklecián delí rímsku ríšu na 12 diecéz so 101 provinciami. Hospodársku a finančnú situáciu sa pokúsil zlepšiť viacerými reformami. Reorganizoval štátny aparát, sprísnil daňovú politiku zavedením priamych daní bez výnimiek pre všetkých občanov ríše a radikálne obmedzil autonómiu obcí
asi 300 – Mayská kultúra dosiahla najväčšiu územnú rozlohu
asi 300 – kresťanstvo oficiálnym náboženstvom v podobe arménsko-gregoriánskej cirkvi v Arménii
začiatok 4. storočia – Vátsjájána Mallanága napísal Kámasútru
301 Dioklecián určil maximálne ceny a menovou reformou sa pokúsil zastaviť vlny zdražovania a predovšetkým úžernícke ceny chleba
303 Dioklecián vydáva nový edikt o prenasledovaní kresťanov, zostrený ďalšími z rokov 303 a 304 – zákaz obradov, búranie kostolov, konfiškácia majetkov, pálenie Biblie
305 – dobrovoľné odstúpenie Diokleciána a nástup Konštantína
umenie dostáva úplne iný, celistvý, neschematický charakter a po dlhom období „zmätku“ sa opäť tvoria diela s dlhodobým účinkom
(- 313 Milánsky edikt – náboženská sloboda pre kresťanov)
24.2.532 – 18.1.551
(- 525 v Ríme žijúci skýtsky mních Dionýsius Exiguus zostavil z poverenia pápeža veľkonočné tabuľky (na výpočet dátumu Veľkej noci), ktoré v podstate platia dodnes. Zaviedol v nich rátanie rokov od Kristovho narodenia (kresťanský letopočet), hoci pri výpočte Kristovho narodenia sa pomýlil o tri, ba možno až o dvanásť rokov
– 528 východorímsky cisár Justinián I. dal spísať všetky zákony a výnosy rímskych cisárov od čias Hadriána do právnej zbierky Corpus Iuris Civilis. Toto najväčšie zákonodárne dielo všetkých čias, obsahujúci aj výroky a komentáre rôznych právnych autorít, bolo skompletizované v roku 534 a stalo sa základnou kodifikačnou príručkou klasického rímskeho práva. Vďaka nemu sa rímske právo mohlo stať objektom intenzívneho štúdia európskych učencov a jedným z východísk európskeho právneho systému
– 529 Benedikt z Nursie založil kláštor Monte Cassino, pokladá sa za zakladateľa západného mníšstva
– 531 – Irán – Chosroes I. sa stal panovníkom Novoperzskej ríše, zreformoval armádu a daňový systém, podnikol niekoľko úspešných bojových výprav proti Byzancii)
– 532 – Byzantská ríša – krvavo potlačené povstanie cirkusových strán Nika (gr. Nika = Zvíťazíš – heslo povstalcov), pritom bola počas piatich dní zničená časť Konštantínopola. Po potlačení povstania mesto obnovované, v rámci renovácie postavený chrám Božej Múdrosti – Hagia Sophia – vysvätený 537
– 540 Peržania dobyli od Východorímskej ríše Sýriu aj s jej hlavným mestom Antiochiou
– 541 bubonický mor zasiahol Byzanciu, denne umieralo až 100 ľudí
– 543 bubonický mor zavlečený do Franskej ríše cez prístav Marseille
– začína obdobie Byzantského umenia
(- 552 mnísi prepašovali v dutej palici dve kukly hodvábnika morušového z Cejlónu do Konštantínopola – založili hodvábnický monopol)
21.1.778 – 30.11.796
– 781 kráľ Karol povolal na svoj dvor ako radcu anglosaského učenca, básnika a teológa Alkuina, ktorý sa stal vedúcim jeho dvorskej školy a mal veľkú zásluhu na reforme vzdelávania vo franskej ríši
– 782 Karol dal rozdeliť saské územia na grófstva podľa franského vzoru
– 785 začala sa stavať veľká mešita v Cordóbe – ústredná mešita arabského sveta na západe
– 786 Bagdadským kalifom sa stal Harún ar-Rašíd, za jeho vlády dosiahla abbásovská ríša najväčší rozmach
-787 na záver II. nicejského koncilu sa obnovilo uctievanie obrazov a ikonoklazmus bol odsúdený ako heréza
– 793 nórski Vikingovia prepadli anglický kláštor Lindisfarne, čím začalo obdobie vikingských (normanských) výbojov do Anglicka, západnej Európy a do Ruska
(- 25.12.800 Itália – počas vianočných bohoslužieb v Chráme sv. Petra pápež Lev III. korunoval Karola Veľkého za cisára, cisárstvo pretrvalo až do 1806.
– toto obdobie bolo označované ako obdobie temna
– po r. 800 nastupuje karolínska renesancia)
4.1.1024 – 4.2.1041
– 1025 italský benediktínsky mních a hudobný teoretik Guido z Arezza svojím základným dielom Micrologus de disciplina artis musicae zaviedol dodnes používanú notáciu melódií. Notové znaky zapisoval v štvorlinkovej osnove rôznych farieb a zaviedol solmizáciu
– 1037 Rusko – veľkoknieža Jaroslav I. Múdry založil v Kyjeve Chrám sv. Sofie, ktorý bol hlavnou svätyňou ruskej cirkvi. Za Jaroslava prežívala Kyjevská ríša rozkvet a kodifikovalo sa aj ruské právo (najstarší ruský zákonník Russkaja Pravda)
– kryje sa so začiatkom obdobia románskeho umenia
26.12.1269 – 20.2.1286
– 1273 Rudolf I. bol zvolený za prvého nemeckého kráľa z rodu habsburgovcov
– 1275 benátsky kupec a cestovateľ Marco Polo prišiel so svojím otcom Niccolom a jeho bratom Maffeom po dlhej ceste cez Turecko, Perziu a Pamír do Chánbalyku (dnes Peking) a získal priazeň veľkého chána. Ostali v Číne 17 rokov
– 26.8.1278 v bitke na Moravskom poli zvíťazil nemecký kráľ Rudolf I. Habsburský nad českým kráľom Přemyslom Otakarom II. Rudolf prebral správu nad Rakúskom, Štajerskom, Korutánskom a Kranskom
-1282 Rudolf I. Habsburský položil základy rodovej moci Habsburgovcov
– obdobie vrcholnej gotiky
24.12.1515 – 3.2.1532
– veľmi silné obdobie s predchádzajúcimi tranzitmi Urána a Neptúna, podobnými tým súčasným
(-1513 – 1514 tvorí Raffael Santi Sixtínsku madonu
– 1515 dokončuje Michelangelo Buonarotti monumentálnu maliarsku výzdobu stropu Sixtínskej kaplnky)
– vrcholí renesancia
– 1516 sir Thomas More (Morus) opísal vo svojom sociálno-kritickom a satirickom spise Utópia spoločnosť založenú na spoločnom vlastníctve
– 31.10.1517 wittenberský teológ Martin Luther formuloval v 95 tézach svoju kritiku obchodu s odpustkami. Lutherove tézy mali v rímskonemeckej ríši veľký ohlas a vyvolali reformáciu
– 1518 Veit Stoss (Wit Stwosz) dokončil drevenú plastiku pre Norimberg po hlavnom oltári v Krakove (u nás pracuje Majster Pavol a v Levoči vytvára najvyšší gotický oltár)
– 1518 nemecký počtár a banský úradník Adam Reise zaviedol vo svojej prvej knihe moderný znak odmocňovania
– 1519 umiera Leonardo da Vinci
– 1520 Luther páli pápežskú bulu, ktorá stojí proti mnohým jeho tézam proti odpustkom, na čo bol rok na to exkomunikovaný z cirkvi, po neochote odvolať bola naňho uvalená aj ríšska kliatba
– 1521 Hernán Cortéz dobýja Tenochtitlán, hlavné mesto ríše Aztékov
– 1522 po 18 mesiacoch sa vrátili do Španielska námorníci, ktorí prežili Magalhaesovu výpravu a oboplávali Zem
– 1525 končí sedliacka vojna v strednom Nemecku
– 1526 v bitke pri Moháči Süleyman II. porazil uhorské vojská, Čechy a Uhorsko sa stávajú súčasťou Habsburskej monarchie
– 1526 Albrecht Dürer završuje svoje dielo obrazom Štyria apoštoli
– 1530 Augsburské vyznanie viery
(- 1533 Francisco Pizarro dobýja ríšu Inkov
– 1536 – 1541 Michelangelo tvorí Posledný súd v Sixtínskej kaplnke
– obdobie ukončenia neskorej gotiky)
8.1.1762 – 27.1.1778
– 1762 Jean-Jacques Rousseau uverejnil svoje najdôležitejšie diela „Emil, alebo o výchove“ a „O spoločenskej zmluve“ (o dobrovoľnej zodpovednosti jednotlivca voči spoločnosti ako základu štátu, pričom definoval, že suverenita štátu pochádza z ľudu)
– 1762 Mária Terézia vydala dekrét, ktorým v Banskej Štiavnici založila vysokú školu pre výchovu banských odborníkov
– 1762 Katarína veľká na ruskom tróne, robí veľké reformy
– 28.6.1763 západné Slovensko, predovšetkým oblasť Komárna, postihlo najstaršie doložené zemetrasenie na našom území. S najväčšou pravdepodobnosťou malo hodnotu 5,8 magnitúdy. O život prišlo 63 ľudí a vyše 1000 bolo zranených, zrútilo sa 279 budov
– 1765 na cisársky trón sadá Jozef II.
– 1767 uhorská kráľovná Mária Terézia vydala urbársky patent, ktorý znamenal jednotnú úpravu poddanských pomerov v Uhorsku, chránil poddaných pred nadmerným vykorisťovaním a bol zameraný na zvýšenie produktivity ich práce, patent platil do 1848
– 1773 protibritský odpor kolonistov vrcholí v Bostone tzv. bostonským pitím čaju
– začína klasicizmus (neoklasicizmus) – smer, ktorý všetko obsiahne, všetko zjednocuje a zasahuje všetok vtedajší euroamerický svet
( – 13. marca 1781 ohlásil William Herschel objav Urána
– 1789 až 1799 – Veľká francúzska revolúcia)
(6. september 2012, 29. január 2013, upravené 1. januára 2014)
Horoskopy na každý deň Mgr. Miroslava Kostelnika
Ďalšie články od Mgr. Miroslava Kostelnika
