Úryvok z knihy Prebudili ma anjeli
Lenku som poznala letmo. Vedela som o nej len toľko, že sa venuje zdravej výžive, veľa športuje a kráča spirituálnou cestou. Občas sme sa rozprávali, no nikdy nie o súkromí. Pri jednej príležitosti, keď sme sa v skupine bavili o našich deťoch, poznamenala, že sa už zmierila s tým, že nemôže mať dieťa.
„Dlho sme sa pokúšali, chodili sme na rôzne vyšetrenia, no nepodarilo sa,“ povedala Lenka, ktorá dnes má vyše päťdesiat rokov. „Ktovie, možno som niečo vyviedla v minulom živote, alebo nesiem karmu niekoho iného, a preto som trestaná.“
Keď to vyslovila, čosi sa vo mne pohlo. V poslednom čase sa mi to stáva čoraz častejšie. Začnem rozprávať, ešte než si rozmyslím, čo poviem.
„To vôbec nie je isté, že to máš za trest. Možno si to vybrala tvoja duša,“ vnímala som veľmi jemné odkazy z duchovného sveta. Bolo nás v skupinke viac, a keďže nikto nevedel o mojom spojení s anjelmi, v istej vhodnej chvíli som pošepla Lenke môj návrh. Vlastne nebol to môj návrh, veľmi som sa ponáhľala domov, ale anjeli mi nedovolili. Mala som dôležitejšiu úlohu.
„Lenka, ak chceš, môžem sa spýtať anjelov, prečo nemáš v tomto živote deti.“ Chcela. Neskôr som jej porozprávala o sebe základné veci, aby získala dôveru v to, čo bude počuť. Našli sme si tichý kútik, kde nás nikto nerušil, sadla si oproti mne a ja som sa napojila na anjelov.
„Lenka, pamätáš si nejaké minulé životy? Alebo vieš o nich niečo?“ Nevedela, a tak som jej porozprávala, čo mi anjeli ukázali. Videla som kmeň, spoločenstvo ľudí, kde každý člen mal svoju úlohu. Niekto zabezpečoval jedlo, iný strážil a Lenka mala na zodpovednosť deti. Videla som ju medzi množstvom detí, všetky ich milovala. Starala sa o ne, lenže nemala ani chvíľu pokoja, ani minútku pre seba. Ani v noci nebola sama, spala s najmenšími. Zrazu som si uvedomila jej pocity. Vnímala som, že okrem detí koordinuje aj chod celého kmeňa (či dediny), mala na starosti toho veľa. Zodpovednosť jej ťažila plecia, no bola šťastná. Hoci bola takmer stále vyčerpaná a unavená fyzicky, jej duša žiarila radosťou a láskou. Zachytila som aj povzdych, že si praje v ďalšom živote oddýchnuť si. „Vychovala som deti na niekoľko životov,“ počula som jej myšlienku.
„Lenka, to, že nemáš dieťa, nie je pre teba trest, ale dar!“ tlmočila som jej odkaz od anjelov. „Dostala si život, aby si sa rozmaznávala, starala sa len o seba. Užívaj si to!“
Keď sme sa potom rozprávali, Lenke sa leskli oči šťastím. Prezradila mi, že to v hĺbke duše cítila, no chcela dieťa kvôli manželovi. Vyskúšali všetky dostupné spôsoby, ale nič nezabralo. Dokonca si našli aj rodičku, tá však potratila. Vzdala sa až po štyridsiatke, no smútok v sebe nenosila. Chcela len vedieť, prečo je trestaná, prečo jej Boh nedoprial byť matkou.
„Monika, veľmi pekne ti ďakujem, upokojila si ma. Som šťastná,“ žiarila Lenka.
Odkazy anjelov liečia dušu. Ak pod vplyvom takýchto odkazov zmeníme náš postoj, zmení sa aj vplyv situácií, aké nás dovtedy zraňovali. A takto sa zmení celý náš život. K lepšiemu.
Keď sa narodíme, vyberáme si hlavné križovatky života, kde má naša duša šancu rásť. Ak aj Lenka dostala bezdetný život ako dar, jej duša sa rozhodla rásť v iných oblastiach. Vybrala si veľmi vážnu chorobu, zranenie, čo ju dostalo na smrteľnú posteľ. Prekonala to vďaka zdravej výžive a joge, a tak jej duša postúpila o stupeň vyššie na ceste k svetlu. Všetci sme sa zrodili z jedného Zdroja a máme jediný cieľ: vrátiť sa tam. A medzi týmito dvoma udalosťami sa odohráva séria našich životov. Sme božská iskra, ktorá prežíva také skúsenosti, aké vo svojom jadre, vo svetle nemôže.
Pomerne často sa stáva, že na pochopenie niektorých situácií v súčasnosti potrebujeme poznať súvislosti z minulých životov. Prednedávnom ma navštívila kamarátka, volajme ju Janka. Odmalička vidí mŕtve duše a pomáha im prejsť do svetla. Keď sme sa rozprávali, poprosila ma, či jej nesprostredkujem odkazy anjelov. Nevedela totiž predať dom.
Pre spirituálnych ľudí, ktorí nejakou formou komunikujú s vyššími sférami, je občas prospešné, ak si odkazy vypočujú prostredníctvom ďalšieho človeka. Vo vypätých situáciách sme náchylní vysvetľovať si veci po svojom a nie tak, ako to naozaj je.
Janka pozná niekoľko svojich minulých životov, a tak keď som začala hovoriť, čo vidím a vnímam, okamžite zareagovala.
„Vidím prísnu panovníčku. Je celá v bielom, obklopujú ju ľudia a klaňajú sa jej,“ začala som hovoriť, čo mi ako prvé anjeli ukázali.
„Áno, poznám tento svoj život. Bola som vznešená pani,“ prisvedčila Janka.
„Cítim, že sa ťa ľudia báli. Bola si krutá a vôbec si sa nestarala o iných. Panovala si tvrdo, správala si sa kruto, vydávala si rozkazy a radcov si nepočúvala.“ Janka videla tie isté obrazy ako ja. Bolo to úžasné. Videli sme sériu momentov z jej vtedajšieho života, kým som sa anjelov nespýtala:
„Ako to súvisí so súčasným životom? Prečo ste mi ukázali tento obraz?“
Odpoveď ma prekvapila. U takého spirituálneho človeka, ako je Janka, som to nečakala.
„Istá povahová časť tvojho Ja z panovníckeho života zostala v tebe doteraz,“ začala som hovoriť to, čo mnou prechádzalo. „Hoci sa modlíš a prosíš Boha každý deň, prosíš ho zle. Nariaďuješ a hovoríš mu a nám (anjelom), čo máme spraviť, aby si predala dom. A to nie je správne. Žiadaj pokorne to, čo chceš dosiahnuť. Žiadaj hojnosť v každej oblasti svojho života, no cestu nechaj na nás.“
Janka si totiž mylne predstavovala, že ak predá dom, vyrieši tým všetko, čo ju trápi.
Bol to školský príklad nesprávnej modlitby a prosby k Stvoriteľovi či jeho pomocníkom, anjelom. Naše obmedzené videnie, zapríčinené trojdimenzionálnym svetom, nie je schopné vnímať všetky súvislosti chodu nášho života. Väčšinou chceme len to, čo si vieme predstaviť. Anjeli však majú moc pomôcť nám dosiahnuť náš konečný cieľ oveľa jednoduchšie a pohodlnejšie, ako by sme si predstavili. Preto je dôležité žiadať a prosiť o výsledný cieľ, o to, čo chceme dosiahnuť, a nie o to, AKO to dosiahnuť.
Vysvetlím to na príklade. Marta, s ktorou som sa stretla v pôstnom tábore, vyrozprávala svoj príbeh, ako získala veľký dom. Bývala v malom byte s manželom. Deti už boli samostatné, ale Marta túžila mať svoju rodinu pokope každú nedeľu a sviatok. Predstavovala si obrovský jedálenský stôl, za ktorým sedí celá jej početná rodina, a všetci sú šťastní. Nemala peniaze ani na ten stôl, nieto na dom, kde by stál. Po niekoľkých mesiacoch, keď každý deň prosila Boha a anjelov o pomoc, jedna z jej dcér jej darovala celý dom! Marte ani vo sne nenapadlo, že by sa také čosi mohlo stať. Keďže nežiadala peniaze na kúpu väčšieho bytu či rodinného domu, anjeli to zariadili rýchlejšie a tak, ako to bolo pre Martu a jej rodinu najlepšie.
Mesiac po tom, čo som odovzdala Janke odkazy od anjelov, mi zavolala:
„Predala som dom! Monika, mala si pravdu,“ hovorila natešene. „Zmenila som modlitby a všetko sa urýchlilo.“ Potom mi porozprávala o svojich vyriešených finančných záväzkoch a urovnaných medziľudských vzťahoch.
Niekedy stačí veľmi málo a veci sa dajú do poriadku. Anjeli nám vedia pomôcť, len keď ich správne formulovanými vetami poprosíme a uveríme, že zázraky existujú.
Monika Jakubeczová
Ďalšie knihy o karme o minulých a budúcich životoch a o Anjeloch