Obrázok so súhlasom Stuart Miles/FreeDigitalPhotos.net
Téma hľadania jednoty sa pre mňa stala v ostatných rokov jednou z ominóznych, nakoľko cítim, že jej návrat je dôležitým momentom, ktorého zvládnutie nás v rozpoltenom svete tejto doby dozaista čaká.
Svet, ako sme ho poznali, je na svojom sklonku. Systém dosiahol takú úroveň, že sa začal správať ako nepriateľ človečenstva. Individualizácia sa stáva bremenom, nakoľko nás vzďaľuje nielen od priestoru, v ktorom žijeme, ale aj od ostatných členov society, ba dokonca i od seba samých. Je nám vnucovaná potreba neustáleho rozmachu, no nesmieme pritom zabúdať na priestorovo obmedzenú kapacitu Zeme. Tá neporastie.
James Lovelock vo svojej knihe Gaia vracia úder pripomína možnosť nahradiť ideu trvalo udržateľného rozvoja hľadaním možnosti trvalo udržateľného ústupu. Naša posadnutosť myšlienkou rozvoja a zdokonaľovania ľudstva nám podľa neho nanucuje prijímať slovo ústup ako sprosté, ako niečo, za čo by sme sa mali hanbiť. Nehovorí pritom o vzdaní sa vymožeností, ktoré sme dosiahli, o návrate “do jaskýň”, ako túto myšlienku mnohí interpretujú.
Poukazuje len na to, že by sme mali zmeniť kvantitatívny prístup voči výdobytkom na kvalitatívny a namiesto neustáleho vytvárania “novôt” naučili sa efektívne využívať a používať to, čo sme dosiahli. Neustála obmena nás totiž oberá o suroviny a stavajúc sa do úlohy nenásytného spotrebiteľa vyťažujeme suroviny, ktoré by mali poslúžiť i budúcim generáciám a nenávratne devastujeme životné prostredie.
Rovnováha prírody je rozkolísaná
Antický človek žil v súlade, v jednote s prírodou. Mytológia a úcta k bohom ho viedli k rešpektu voči nej, lebo v jej jednotlivostiach boli bohovia vtelení. Ekológii sa neučil v školách, ona predstavovala prirodzenú súčasť jeho svetonázoru. Ničenie enviromentu svedčí naopak o našej neúcte ku krajine ako posvätnému priestoru, jedinému miestu vhodnému na prežitie. Vydeliac sa z neho vytvorili sme si predstavu, že nám má slúžiť, že ho možno beztrestne zneužívať. Príroda však nie je len javom, ktorý máme “po práve” bezprecedentne používať a analyzovať ho v zmysle racionálneho zneváženia filozofa Bacona. Ten poznamenal, že treba “pribiť tú mrchu (prírodu) na stenu a vyrvať z nej vnútornosti”, aby sme sa dozvedeli, ako funguje. Neosobný prístup racionalistov nás odsúdil do úlohy pozorovateľov, “objektívne” hodnotiacich, no nemajúcich autoritu v pozorovanej realite, lebo ju stotožnil so strojom.
Krehká rovnováha životného prostredia je pôsobením ľudskej civilizácie v ostatných 10 000 rokoch výrazne rozkolísaná a v súčasnosti dosahuje kritických hodnôt. Božstvo sme vyslali na “výsosti” a bez jeho kontroly si bašujeme, ako sa nám zapáči.
Ničivá sila dobývania
Chceme jesť nepretučnené hamburgery, “vyrábame” chudé hovädzie mäso na chudobnej pôde zničenej brazílskej rovníkovej džungle, ktorá doteraz slúži ako pľúca našej planéty. Túžime sa pohodlne voziť v luxusných limuzínach s veľkou spotrebou, ťažíme zásoby ropy, ktorej množstvo rapídne klesá, takže ju začíname vyťažovať z ropných pieskov. Nezaujíma nás však, že (nielen) tým znehodnocujeme obrovské množstvá vody, ktorej začína byť nedostatok. Miliardy ľudí trpia smädom, my zavlažujeme pitnou vodou trávniky okolo našich domov, splachujeme ňou naše záchody. Vedenie istej potravinárskej firmy navrhuje, aby sa nie nekonečné zásoby sladkej vody stali voľne predajnou komoditou, aby sa na nej dalo dobre zarobiť.
Expanzívne chceme dobývať vesmír, obsadiť Mars, namiesto toho, aby sme so všetkou vážnosťou a zodpovednosťou zveľaďovali priestor, ktorý sme dostali k dispozícii. Rastúci a zdanlivo mocnejúci svet kapitálu nás núti prijímať svet ako bojisko konkurencie, ktorá rozdelila svet na tých, čo vlastnia 99% majetku, pričom ich je len 1%, a tých ostatných 99%, vlastniacich zostávajúce 1% svetového imania. Ak by sme pochopili, že nie konkurencia, ale kooperácia je mohutnou silou rozvoja, lebo neničí v neustálom boji hodnoty, ktoré dosiahli iní, ale ich zveľaďuje v prospech celku, mohli by sme sa oslobodiť od jestvujúcej chudoby, majetkovo polarizujúcej ľudstvo.
Nalaďme sa s Energy
Málo zo spomenutých tém však zaujíma a irituje zúfalú väčšinu, lebo tá je v každodennom prežívaní zaujatá inými, menej podstatnými polarizačnými témami: kto vyhrá v pohári majstrov, ktorá strana vo voľbách, či výherca veľkej speváckej šou bol zvolený správne, či je pre vývoj spoločnosti dôležitejší neoliberalistický postoj, či tradičné ponímanie rodiny. Na takýchto a podobných témach vybíjame životnú energiu, nakoľko k nim zaujímame pod tlakom médií mantinelové, teda citovo výrazne diferencované postoje. Ak trvá napätie nad únosnú mieru, psychické tenzie sa postupne somatizujú, a ak sa k tomu pridajú i rodinné či osobné a pracovné problémy, k chorobe máme veľmi blízko.
Akoby tvorcovia programu Energy pred dvomi desiatkami rokov tušiac, že dôjde k takejto extrémnej polarizácii spoločnosti a jej členov, vytvorili súbor produktov, ktoré pomáhajú “rozhasený” energetický systém človeka naladiť na správnu mieru, doviesť ho do harmónie Jinu a Jangu, aby tieto dva póly jednej energie, spoločného energetického poľa slúžili k prospechu a pre zdravie človeka, nie kontraproduktívne.
Mne ako praktizujúcemu astrológovi pomáha pohľad na zodiak pomôcť pochopiť a následne vysvetliť jednotlivé silové polarity, pričom sa počas ich výkladu vytvára pre klienta priestor, aby sa s nimi stotožnil a pochopil ich ako mocné tvorivé archetypálne sily pri ceste k celistvosti. O tom však nabudúce v postupnosti “cesty”, ktorú nám zodiak predostiera.
Autor: Mgr. Miroslav Kostelnik
Viac o Mgr. Miroslav Kostelnik
Články z kategórie Astrológia, Numerológia, Veštenie
Mgr. Miroslav Kostelnik bude prednášať na EZOfeste :
