“Keď máš oheň, máš kamaráta.”
Tak hovoria trampi a ľudia dlhodobo sa pohybujúci v prírode. Zapraskanie ohňa je zárukou toho, že sa zahrejeme, že máme kde byť, uvariť si jedlo a sme chránení. Možno preto sa do domov vracajú krby a kachle na drevo. My pri nich sedíme, vonku zúri nečas a my sa máme dobre. Ten nečas totiž môže zúriť aj vo vnútri. Vo vnútri nás. Byť bez Ohňa vo vnútri znamená byť bez náboja, bez radosti, bez chuti ísť do niečoho srdcom. Alebo ľudia bez srdca. To sú takí, ktorí sú natoľko zaneprázdnení tým, kto im ako ublížil, že zabúdajú na to, či sami neubližujú.
Pentagram je cesta k celistvosti
Obrázok so súhlasom tiverylucky/FreeDigitalPhoto.net
V čínskej medicíne je s Ohňom nerozlučne späté srdce a tenké črevo. Tieto dva orgány majú rovnaký pohyb energie ako Oheň. Teda prudký, rýchly, šľahajúci, oba orgány sú celkom neúnavné, srdce sa nikdy nezastaví a tenké črevo vlastne tiež nie. Medzi charakteristiky Ohňa patrí schopnosť zahrievať a sklon k preháňaniu, veľká rýchlosť, ale aj schopnosť odolávať chladu a obtiažna odpoveď na akúkoľvek snahu o reguláciu. To veľmi dobre poznáme zo života. Keď naše srdce vzplanie Ohňom lásky, je to nezadržateľná záležitosť. A všetci naokolo už vedia, že to bude problém, len my stále horíme a je nám to fuk. A čím viac nám múdri radia, tým viac horíme.
Ohňa môže byť veľa, alebo málo
Koho by prekvapilo, že emóciou srdca je radosť, že v ňom sídli náš spirituálny duch, že patrí letu, keď je všetko plné sily a ohnivosti, že je to orgán, v ktorom je veľké množstvo energie. Zodpovedá za súvislú reč s jasným a usporiadaným obsahom. Táto záležitosť je veľmi významná pre diagnostiku a terapiu. Lesk v očiach, živá primeraná reč vrátane reči tela, pocit tepla, láskavosti a súcit, sú príznakmi človeka s dobrým (zdravým) srdcom.
V čínskej medicíne platí, že akékoľvek preháňanie znamená problém. Inými slovami: “Aj dobrého málo.” Tak akurát. Podľa konštitúcie človeka, podľa jeho životnej reality. A to isté platí o radosti. Naša populácia si obvykle praje všetkého nadbytok, vrátane radosti. Potom veľmi ľahko vznikajú závislosti. Niekde nám je dobre a my chceme znova, viac a najlepšie, aby nám bolo dobre stále. Len múdri vedia, že naozajstné “dobre” sa rodí vo vnútri. A len osvietenie si ho dokáže udržať za všetkých okolností.
Keď je náš Oheň oslabený, cítime únavu až apatiu. Nemáme chuť ísť do niečoho, nechceme nič robiť, najradšej by sme len ležali. Alebo neboli. Naše srdce bije pomaly, všade v tele vidíme deficity v prekrvení. Máme chladné ruky a nohy, je nám stále zima, máme zo všetkého strach, obavy, ktoré ostatným pripadajú absolútne divné.
Na fyzickej úrovni je srdce ako v západnej, tak aj v čínskej medicíne orgánom, ktorý pumpuje krv. Je to neúnavný dríč, od ktorého bezprostredne závisí náš život. Tento orgán sa nesmie zastaviť, inak sa do dvoch minút zastaví náš život.
Tenké črevo má značný vplyv na trávenie, ale aj na vstrebávanie tekutín a hospodárenie s nimi. V západnej medicíne poznáme veľmi obťažujúcu záležitosť – a síce Crohnovu chorobu, chronický zápal tenkého čreva. Takáto choroba priamo súvisí s pacientovým životom, jeho emóciami, ktoré sú často potlačené, jeho prianiami, ktoré sa neplnia, a predovšetkým ním samým. A potom Oheň niekde šľahá, ale inde chýba.
Šľahanie srdcového Ohňa sa môže prejaviť ako búšenie srdca, nepokoj, nespavosť, kedy človek zaspí, ale má len ľahký spánok. A má aj hojnosť snov. Môže mať začervenanú tvár, vyšší krvný tlak. Ak je Ohňa nedostatok, vzniká depresia. Človek je bez chuti do čohokoľvek, bledý, má pocit že nič nemá cenu, robí veci mechanicky, z donútenia. V krajných prípadoch môže byť celkom apatický.
Obávanou chorobou srdca je infarkt. Je preukázané, že ho častejšie dostávajú ľudia podliehajúci nátlaku a reagujúci naň zvýšenou aktivitou, vyšším tlakom na seba – na svoj výkon. Sú to aj ľudia, ktorí majú veľkú schopnosť širokého srdca, teda tí, ktorých zaujímajú osudy a ťažkosti alebo radosti ostatných. Problémom je, že ich často preberajú na seba, a v túžbe pomôcť si tak nakladajú na svoj chrbát starosti iných a potom klesajú pod ich ťažobou.
PROTIKLADOM LÁSKY JE STRACH
Človek žije svoj život, ako najlepšie vie. Niekedy lepšie, inokedy horšie. Kľúčovým slovom je láska. Láska k sebe, k životu. Ak naozaj dokážeme milovať svoj život, a verte mi, niekedy to vôbec nie je ľahké, máme vyhraté. Sme silní v srdci, teda srdnatí. Nebojíme sa mať srdce na dlani, byť srdeční.
Treba na tom pracovať. Len pre zaujímavosť – protikladom lásky nie je nenávisť, ako sa mnohí domnievajú, ale strach. Strach je emóciou Vody – teda toho, čo je schopné oslabiť alebo dokonca uhasiť Oheň. Nedajme si náš Oheň. Starajme sa oň tým, že rozvíjame radosť, sústredíme sa aj na malé veci. Ako hrozienka z koláča si vyzobávajme z každého dňa pekné zážitky. Aj v najhorších dňoch spievajú vtáci, kvitnú kvety.
Pomôcť nám v tom môže Korolen, ktorý ale navyše dokáže množstvo vecí. Ktoré to sú a ktoré ďalšie prípravky ho podporujú, sa podrobne dozviete v budúcom čísle.
MUDr. Alexandra VOSÁTKOVÁ
