V roku 1937 bol George Orwell počas Španielskej občianskej vojny zasiahnutý do krku. Guľka minula tepnu len o milimeter, no on bol presvedčený, že umiera – nie pre slávu či vlasť, ale pre pravdu. Prišiel bojovať proti fašizmu, no namiesto hrdinského zápasu tam našiel zradu, cenzúru a propagandu na oboch stranách. Videl, ako ľudia klamú v mene spravodlivosti a ako noviny prepisujú fakty, až kým pravda úplne nezmizla.
Jeho múzou bola chudoba a bolesť. Umýval podlahy v parížskych kuchyniach, žil medzi baníkmi na severe Anglicka, aby porozumel robotníckej triede, a blúdil londýnskymi uličkami – neviditeľný, hladný, pozorujúc, ako spoločnosť zaobchádza s tými, na ktorých zabudla. Veril, že písanie nie je povolanie, ale morálny čin.
V čase klamstva hovoriť pravdu je revolučný čin
Trpel nespavosťou, a tak román písal aj počas chladných nocí na odľahlom škótskom ostrove. Keďže vykašliaval krv a pomaly umieral na tuberkulózu, priatelia ho prosili, aby si oddýchol, no odmietol. Tvrdil, že ešte jednu pravdu musí povedať, skôr než ho „hlas“ navždy opustí.
Keď knihu konečne dokončil, nezanechal po sebe len román. Zanechal zrkadlo – také, do ktorého sa svet pozerá dodnes.
George Orwell v diele 1984 s dychberúcou neúprosnosťou maľuje desivý obraz dôkladnej totalitnej spoločnosti a precízne organizovanej tyranie autoritárskej štátnej moci. Jeho pochmúrna vízia absolútneho sledovania, likvidujúca všetku individualitu, sa už dávno stala klasikou nakoľko knihu dopísal na sklonku svojho života v roku 1949.
A keďže podľa kónov stavby sveta nám musí byť oznámené, čo sa na nás chystá, tak slobodomurár Orwel (nasledujúc Wellsa, ktorý vyzýval k vytvoreniu nového svetového poriadku) vo svojom románe predostrel, čo sa stane ak sa ľudia nespamätajú.
Vojna je mier. Sloboda je otroctvo. Nevedomosť je sila.
Tieto takmer úvodné slová románu 1984 vás prenesú do dystopického sveta, v ktorom sa sny premieňajú na nočnú moru.
Kto nemá času čítať, odporúčame audioknihu:
Príbeh sa odohráva vo fiktívnej budúcnosti – v roku 1984. Veľká časť sveta je v neustálej vojne. Veľká Británia sa stala provinciou totalitného superštátu Oceánia, na čele s Veľkým bratom, diktátorským vodcom podporovaným intenzívnym kultom osobnosti vytvoreným myšlienkovou políciou strany. Strana sa zapája do všadeprítomného vládneho dohľadu a prostredníctvom Ministerstva pravdy aj do prepisovania histórie a neustálej propagandy s cieľom prenasledovať individualitu a nezávislé myslenie.
Kto ovláda prítomnosť, ovláda minulosť,
kto ovláda minulosť, ovláda budúcnosť.
Film „1984“ si dabovaný viete pozrieť na facebooku, prehraj.to, mojevideo.sk, alebo tu:
Orwell ochorel v roku 1947 na tuberkulózu a pred svojou smrťou zanechal tento „prorok“ totalitných excesov posledné varovanie – pozri video alebo celý dokument o jeho živote.
V našom svete nezostanú žiadne emócie okrem strachu, hnevu, triumfu a sebaponíženia. Sexuálny inštinkt bude odstránený. Zrušíme orgazmus, nebude existovať žiadna lojalita okrem straníckej, ale opojenie z moci zostane navždy; vždy, v každom okamihu bude existovať vzrušenie z víťazstva, pocit porazeného nepriateľa. Ak si chcete predstaviť budúcnosť, predstavte si topánku večne šliapajúcu po ľudskej tvári. Poučenie z tejto nebezpečnej a nočnej mory je jednoduché: Nedovoľte, aby sa to stalo! Všetko závisí od vás!
O tom, že všetko sa dá ohýbať a prispôsobiť, svedčí aj nové spracovanie Orwellovho pohľadu, ktoré teraz prichádza do kín:
Spojenie medzi Georgeom Orwellom a Aldousom Huxleym (predchádzajúci článok) a aktuálnosť ich diel v dnešnej dobe je fascinujúca a často diskutovaná téma.
Je zaujímavé, že sa títo dvaja literárni titáni poznali už od mladosti. Huxley bol v 20. rokoch 20. storočia učiteľom francúzštiny a literatúry na Eton College, prestížnej chlapčenskej škole, ktorú v tom čase navštevoval mladý Eric Blair (neskôr známy pod pseudonymom George Orwell). Hoci sa osobne poznali, ich vplyv na seba navzájom nebol v tom čase nijako významný; ich myšlienkové svety a vízie sa naplno rozvinuli až neskôr.
Brave New World (1932) a 1984 (1949) predstavujú dve odlišné, avšak komplementárne vízie dystopickej budúcnosti, ktoré dnes rezonujú silnejšie ako kedykoľvek predtým:
Huxleyho vízia (Brave New World)
Ovládanie skrze potešenie, rozptýlenie a genetickú manipuláciu. Ľudia sa dobrovoľne vzdávajú slobody výmenou za pohodlie, stabilitu a okamžité uspokojenie (napr. pomocou drogy „soma“). Spoločnosť je rozdelená do kást a ľudia sú programovaní, aby milovali svoje otroctvo. Huxley predvídal kultúru posadnutú konzumom, zábavou a povrchnými vzťahmi.
Orwellova vízia (1984)
Ovládanie skrze bolesť, strach a neustály dohľad. V Orwelovej Oceánii vládne totalitný režim „Veľkého brata“, ktorý manipuluje s históriou, jazykom („newspeak“) a myslením („doublethink“). Ľudia sú špehovaní na každom kroku a akýkoľvek prejav individuality je trestaný. Orwell predvídal cenzúru, propagandu a dohľad štátu.
Prečo sú aktuálne dnes?
Alternatívne fakty a fake news: Tieto koncepty priamo vychádzajú z orwellovského sveta, kde Ministerstvo pravdy neustále prepisuje históriu a realita je podriadená ideológii vládnucej strany.
Neustále sledovanie: Rozmach digitálnych technológií, sociálnych sietí, kamerových systémov a zberu dát vládami i korporáciami pripomína všadeprítomné „telescreens“ Veľkého brata.
Konzum a rozptýlenie: Zároveň žijeme v ére, ktorú predpovedal Huxley: sme zahltení zábavou, sociálnymi médiami a konzumom, ktoré nás často odvádzajú od kritického myslenia o svete okolo nás.
Nežijeme ani v čisto orwellovskej, ani v čisto huxleyovskej dystopii, ale v hybride oboch. Znalosť týchto diel preto zostáva kľúčové pre pochopenie a kritické zhodnotenie modernej spoločnosti.
- Agenda: Ich vízia – Vaša budúcnosť – dokument o digitálnom väzení – pripravujeme
- Čo už EU na zotročenie pripravila a čo pripravuje
- Súvisiaca literatúra
