1. Právne normy týkajúce sa problematiky
* Ústava Slovenskej republiky
* Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Protokolov na tento Dohovor nadväzujúcich
* Dohovor o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny
* Vysvetľujúca správa k Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne (právne nezáväzné)
* Zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení
* Vyhláška č. 585/2008 Z.z. Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení (vykonávacia vyhláška) v platnom znení
* Zákon č. 372/1990 Z.z. o priestupkoch v platnom znení
* Zákon č. 71/1967 Z.z., o správnom konaní (správny poriadok) v platnom znení
* Zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení
* Občiansky súdny poriadok zákon č. 99/1963 Z.z. v platnom znení
2. Možnosti riešenia
Tento manuál slúži rodičom, ktorí z rôznych dôvodov odmietajú niektoré očkovania alebo očkovanie ako také. Stručne vás zoznámi s postupom, ktorý vás čaká pri presadzovaní svojich práv a načrtne vám niektoré aspekty odmietnutia očkovania.
Či už sa rozhodnete z akéhokoľvek dôvodu vybrať z povinného očkovacieho kalendára len niektoré alebo neočkovať svoje maloleté dieťa vôbec, môžete využiť niekoľko ciest. Okrem extrémnych možností, ako napríklad odsťahovanie sa do zahraničia alebo nezaregistrovanie svojho dieťaťa u pediatra, je možné využiť rôzne právne postupy alebo zákonné výnimky.
obrázok so súhlasom Baitong333 / FreeDigitalPhotos.net
Môžete sa situácii postaviť čelom a nechať sa svojím pediatrom nahlásiť na príslušný Regionálny úrad verejného zdravotníctva. Je to riešenie náročné, ale snáď jediné, ktoré môže viesť k zmene zákona – tzn. dobre vedená kauza, dotiahnutá do víťazného rozsudku, ktorý možno vydá až Ústavný súd alebo Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.
Aby vaše dieťa mohlo navštevovať materskú školu (§3 ods. 1 vyhlášky MŠ SR č. 306/2008 Z.z.) a na základnej škole sa zúčastňovať škôl v prírode (§ 5 ods. 11 vyhlášky MŠ SR č. 305/2008 Z.z.) resp. lyžiarskych výcvikov a letných táborov, je potrebné predkladať potvrdenie detského lekára o zdravotnej spôsobilosti vášho dieťaťa. Súčasťou potvrdenia je aj údaj o absolvovaní očkovania. Pokiaľ lekár uzná dieťa za zdravé, potom nemôže byť prípadná absencia údajov o očkovaní (ten komu sa potvrdenie predkladá nemá ani žiadne pádne dôvody, aby túto okolnosť bližšie skúmal) dôvodom na to, aby vášmu dieťaťu bolo odmietnuté navštevovanie škôlky resp. účasť na iných kolektívnych aktivitách.
Podľa § 51 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia zodpovedáte vy ako rodičia za splnenie očkovacej povinnosti u detí do 18 rokov. Mimo nezhôd s Vaším pediatrom môžete byť v prípade nesplnenia tejto povinnosti Regionálnym úradom verejného zdravotníctva obvinení zo spáchania priestupku, s čím sú obvykle spojené finančné sankcie – za nepodrobenie sa povinnému očkovaniu môže príslušný orgán uložiť pokutu do výšky 331 eur. Je tiež možné, že sa o vás začne zaujímať orgán sociálno-právnej ochrany detí, ktorého návšteva však býva skôr formálna, pretože návšteva sociálnej pracovníčky sa koná len z dôvodu zistenia, či neočkovanie dieťaťa nie je z dôvodu zanedbania rodičovských povinností v starostlivosti o zdravie dieťaťa.
Prax uplatňovania týchto represívnych opatrení je rôzna, v závislosti od osobného postoja zainteresovaných strán – od prísnych sankcií napriek žiadosti rodičov o posunutie termínu očkovania, formu tichej dohody medzi lekárom a rodičmi až po tolerujúce alebo dokonca vyhýbavé reakcie hygienikov.
Ako zákonnú výnimku možno využiť § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane verejného zdravia – podľa neho sa totiž povinné očkovanie neuskutoční pri zistení zdravotného stavu, ktorý bráni podaniu očkovacej látky (kontraindikácia). Kontraindikáciu posudzuje príslušný odborný lekár (neurológ, alergológ, imunológ, neonatológ, infektológ), ktorý o tom vydá doklad. Musíte nájsť takého lekára, ktorý bude v súlade so svojím presvedčením ochotný vám takýto doklad vystaviť. Je to rozhodne efektívna cesta k riešeniu problému, pretože sa zároveň vyhnete diskriminácii dieťaťa pri prijatí do materskej školy a pri školských aktivitách na základnej škole a tiež nie ste nútení oficiálne odmietať očkovanie a absolvovať všetky ďalej popísané procedúry.
3. Výklad právnych noriem a argumentácia
V prípade voľby „vlastného očkovacieho kalendára“ alebo odmietania očkovania sa môžete odvolať na Listinu základných práv a slobôd a Dohovor o ľudských právach a biomedicíne, čo sú predpisy nadradené národným právnym predpisom. Pri argumentácii sú však dôležité vaše dôvody odmietnutia očkovania. Podľa verejného ochrancu práv by sa mali zohľadňovať niektoré situácie, ku ktorým dochádza pri striktnej aplikácii zákona o ochrane verejného zdravia, napríklad predchádzajúce negatívne skúsenosti s očkovaním v rodine, prípadne iné závažné dôvody. Podľa nášho názoru by medzi iné závažné dôvody patrilo aj presvedčenie rodičov o škodlivosti určitého očkovania, o prevahe negatív nad pozitívami očkovania, ale aj filozofické, etické alebo náboženské presvedčenie. Verejný ochranca práv zdôrazňuje, že je potrebný individuálny prístup k jednotlivým prípadom samostatného rozhodovania o očkovaní a je potrebné sa zaoberať dôvodmi, ktoré k tomu vedú. V odôvodnených prípadoch by sa mala zvážiť možnosť udeliť výnimku. Podľa neho by len neodôvodnené nerešpektovanie povinnosti očkovania malo byť sankcionované primeranou pokutou ako jedinou možnou sankciou. Z toho vyplýva, že by si rodičia mali vopred dobre ujasniť, prečo nechcú nechať deti očkovať.
Zákon všeobecne stanovujúci povinnosť podrobiť sa očkovaniu je zákon č. 355/2007 Z.z. Tento ustanovuje pokutu za nepodrobenie sa povinnému očkovaniu, avšak neurčuje, ktoré konkrétne očkovania sú povinné pre koho a za akých okolností. Konkrétne očkovania ustanovuje až vyhláška č. 585/2008 Z. z. Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení.
Podľa Ústavy SR, článku 13 ods. 1 písm. a), však možno povinnosti ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Ďalej, podľa ods. 2 toho istého článku medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených ústavou len zákonom. Vyhláška, právny predpis nižšej právnej sily ako zákon, preto nemôže určovať rámec povinného očkovania a jeho podmienky, vzhľadom na to zastávame názor, že je v rozpore s Ústavou SR.
V podobnom prípade pokusu o zúženie práv a slobôd nariadením vlády v inej oblasti Ústavný súd už raz potvrdil, že podzákonnému aktu toto neprináleží (nález č. 13 – PL. ÚS 7/94)
Tiež by sa dalo uvažovať, že povinné očkovanie je (v prípade detí/rodičov) neoprávneným zásahom do „do súkromného a rodinného života“, čiže v rozpore s článkom 10, ods. 2, Listiny základných práv a slobôd.
Jedným z najdôležitejších argumentov je, že vaše inak zdravé (hoci aj neočkované) dieťa neohrozuje verejné zdravie. To je za súčasnej situácie, kedy je očkovanie povinné, úplne zásadná vec.
Podľa článku 5 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne totiž platí všeobecné pravidlo slobodného a informovaného súhlasu s lekárskym úkonom a ten možno vykonať len za podmienky, že k nemu dotknutá osoba poskytla svoj informovaný súhlas po predchádzajúcom poučení. Podľa článku 6 Dohovoru rozhodujú u maloletého dieťaťa o súhlase s lekárskym zákrokom zákonní zástupcovia, teda rodičia. Očkovanie ako také je bezo sporu lekárskym úkonom a preto by mu v každom prípade z ohľadom na jeho charakter a cieľovú skupinu malo predchádzať poučenie, bez ohľadu na to, či k nemu zákon následný súhlas dotknutej osoby vyžaduje alebo nie.
Dohovor o ľudských právach a biomedicíne má (ako medzinárodná zmluva), podľa našej ústavy, prednosť pred národnými zákonmi. To znamená, že pokiaľ sú ustanovenia zákona v rozpore s týmto dohovorom, majú ustanovenia Dohovoru prednosť. To však neplatí tam, kde Dohovor sám predpokladá možné obmedzenia zákonom. V našom prípade sa pravidlo slobodného informovaného súhlasu uplatní u každého lekárskeho zákroku, ale môže byť obmedzené za podmienok podľa článku 26 Dohovoru, ktorý dovoľuje obmedzenie tohto práva zákonom napr. z dôvodu ochrany verejného zdravia, ochrany práv a slobôd iných. Takéto obmedzenia v právnom poriadku SR, podľa vyjadrenia hlavného hygienika, stanovuje práve zákon o ochrane verejného zdravia a jeho vykonávacia vyhláška. Aby však toto obmedzenie bolo možné aplikovať, musela by byť vaším slobodným rozhodnutím o neočkovaní dotknutá práve napr. ochrana verejného zdravia. Rozhodujúcou otázkou, aj vo vzťahu k očkovaniu, je teda ohrozenie verejného zdravia t.j. otázka, či by odmietnutím určitého očkovania mohlo byť ohrozené verejné zdravie alebo nie.
Vaše právo na základe Dohovoru možno nepochybne uplatniť pri odmietnutí povinného očkovania proti tetanu (nie je prenosný) a TBC ( „… detské formy tuberkulózy nie sú prenosné …“) V týchto prípadoch totiž nejde o infekčné ochorenia alebo choroby prenosné v detskom kolektíve a neočkovanie nemôže viesť k šíreniu týchto chorôb a teda ani k ohrozeniu verejného zdravia. Príslušné autority sa teda nemôžu odovolávať na článok 26 Dohovoru, a očkovanie proti tetanu a TBC je možné v plnom rozsahu na základe článku 5 Dohovoru odmietnuť bez toho, aby bolo možné za takéto odmietnutie uložiť postih. Ak je vakcína proti tetanu v jednej očkovacej dávke spolu s inými vakcínami proti chorobám, ktoré sú podľa všeobecnej mienky lekárov infekčné, potom to nie je váš problém. Je to problém štátu, resp. orgánov ochrany verejného zdravia, aby vám boli schopní ponúknuť takú očkovaciu látku, ktorá zložku tetanu neobsahuje.
Menej jasným, napriek tomu veľmi sporným prípadom, je uplatnenie obmedzenia vášho práva informovaného súhlasu u povinného očkovania proti vírusovej hepatitíde typu B. Toto ochorenie sa totiž prenáša iba telesnými tekutinami, predovšetkým krvou alebo spermiami a nie kvapôčkovou infekciou ako u viacerých iných povinných očkovaní. Takže možnosť, že by vaše dieťa (kojenec) pri dobrej rodičovskej starostlivosti túto žltačku dostalo, je vzhľadom na spôsob prenosu nákazy takmer nulová. (Častým argumentom býva možnosť nákazy po poranení od pohodenej injekčnej striekačky, avšak: „Hygienická služba v období od januára 1998 do mája 2001 evidovala na území hlavného mesta Prahy 113 osôb poranených nájdenou injekčnou ihlou. Tieto osoby boli následne lekársky vyšetrené a monitorované, pričom akvizícia infekcie vírusmi hepatitíd ani HIV nebola v žiadnom prípade preukázaná.“) Je teda málo pravdepodobné, aby ju prenášali na ďalšie osoby a ohrozovali tak verejné zdravie.
Čo sa týka ostatných povinných očkovaní, je len na vás, aby ste dokázali, že vaše zdravé neočkované dieťa neohrozuje verejné zdravie a spochybnili účel vakcinácie. Pre takéto dokazovanie existujú podklady, štúdie a literatúra. Pomôcť Vám tiež môžu rodičia, ktorí už majú s problémom odmietania očkovania skúsenosti.
Pri rokovaní s orgánmi ochrany verejného zdravia využite pojem „ohrozenie verejného zdravia“. Môžete argumentovať tým, že ohrozenie verejného zdravia nevzniká a že neočkovania nepredstavuje významné riziko poškodenia zdravia. Podložiť to môžete napríklad informáciami o očkovaní z niektorých európskych štátov, v ktorých je plošné očkovanie dobrovoľné. Nehľadiac na to, že niektoré u nás povinné očkovanie sa v zahraničí plošne neočkujú vôbec (napríklad tuberkulóza v Nemecku a v Taliansku), napriek tomu výskyt ochorenia nie je vyšší ako v SR, preto nemôže dochádzať k ohrozovaniu verejného zdravia.
Všetky vyspelé európske krajiny plošne očkujú, ale zďaleka nie všetky majú očkovanie povinné. Podľa zákona o ochrane verejného zdravia je očkovanie v našom štáte povinné, v iných vyspelých demokratických krajinách však povinné nie je. Nemožno pritom tvrdiť, že v týchto štátoch, kam sa radí napríklad Rakúsko, Nemecko alebo Veľká Británia, je štandard ochrany práv detí z tohto dôvodu nižší ako na Slovensku, preto ani nemožno v žiadnom prípade hovoriť o ohrození verejného zdravia v prípade informovaného rozhodnutia rodičov neočkovať svoje dieťa.
Pojem „ohrozenie verejného zdravia“ vysvetľuje Vysvetľujúca správa k Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne v odseku 151, ktorý podáva výklad k článku 26 Dohovoru: „Povinná izolácia pacienta so závažnou infekčnou chorobou, ak je to potrebné, je typickým prípadom výnimky z dôvodu ochrany verejného zdravia.“ Podľa tohto vysvetlenia by sa teda ustanovenia článku 26 nemali týkať zdravého dieťaťa a plošnej preventívnej starostlivosti. Možná námietka, že by sa kvôli neočkovaniu mohli infekčnou chorobou nakaziť a následne ohroziť ďalší ľudia, nemôže obstáť, pretože pojem „lekársky zákrok“, na ktorého odmietnutie má podľa Dohovoru rodič právo, zahŕňa podľa odseku 29 Vysvetľujúcej správy aj preventívnu starostlivosť, ktorou očkovanie nepochybne je.
Z vysvetlenia Preambuly Dohovoru obsiahnutého vo Vysvetľujúcej správe ďalej vyplýva, že ohrozené záujmy jednotlivca a spoločnosti nie sú rovnocenné. Ako je uvedené v článku 2 Dohovoru, sú odstupňované tak, aby odrážali zásadnú prioritu, ktorú pripisuje záujmom jednotlivca pred záujmami spoločnosti. Ako sa ďalej vo vysvetlení uvádza, článok 26 Dohovoru je definovaný tak, že všeobecný záujem nadobúda prioritu len vo veľmi špecifických situáciách a za rešpektovania presne vymedzených právnych záruk. Podľa tejto definície nemôže výnimke, ktorú upravuje článok 26 Dohovoru, zodpovedať celoplošná rutinná povinnosť očkovania, ktorá absolútne nezohľadňuje konkrétne jednotlivé situácie. V prípade poškodenia zdravia vplyvom očkovania je tiež problémom absencia špeciálnej právnej normy v právnom poriadku SR, ktorá by v takýchto prípadoch určovala právnu zodpovednosť a peňažné odškodnenie, ako je to bežné v zahraničí (právny poriadok v SR obsahuje iba všeobecný zákon o zodpovednosti štátu za škodu).
Tiež je otázkou, od akého počtu ohrozených osôb je pojem „ohrozenie verejného zdravia“ zamýšľaný. Vzhľadom na spôsob prenosu už vyššie spomínanej hepatitídy typu B, sa môže jednať len o jednotlivca (pokiaľ je však možné toto nebezpečenstvo vôbec pripustiť – malé dieťa totiž nepatrí medzi rizikové skupiny ako narkomani alebo promiskuitné osoby).
Dôvodová správa k Dohovoru síce nie je právne záväzná, ale má v sebe dobrý argumentačný potenciál. Záleží ale vždy na správnom orgáne alebo na súde, či tento výklad prijme a ako si nakoniec určité ustanovenia vyloží.
4. Odmietnutie očkovania v pôrodnici, u detského lekára, na Úrade verejného zdravotníctva (ÚVZ)
Na Slovensku sa prvé očkovanie vykonáva už v pôrodnici, a to očkovanie proti tuberkulóze. Tu je možné očkovanie odmietnuť bez nejakého ďalšieho vysvetľovania s odvolaním sa na vyhlášku č. 585/2008 Z.z., ktorá stanovuje, že očkovanie sa vykonáva od 4. dňa po narodení, pričom horná hranica je stanovená na šesť týždňov. Odmietnutie očkovania proti TBC v pôrodnici je preto úplne v súlade s vyhláškou, stačí uviesť, že očkovanie budete riešiť s pediatrom Vášho dieťaťa.
Ďalšie povinné očkovania zabezpečuje detský a všeobecný lekár. Lekár, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre dospelých a lekár, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, s ktorým má osoba uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, alebo ním poverená sestra, písomne oznámi termín povinného očkovania osobe alebo jej zákonnému zástupcovi. Ak sa osoba, ktorá má byť očkovaná, nedostaví na povinné očkovanie ani v náhradnom termíne, na ktorý bola pozvaná preukázateľným spôsobom, lekár oznámi túto skutočnosť regionálnemu úradu (§13 ods. 6 vykonávacej vyhlášky 585/2008 Z.z.).
Lekár, ktorý vykonáva očkovanie, zasiela do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po vykonaní očkovania údaje o pravidelnom povinnom očkovaní regionálnemu úradu (§14 ods. 1 vykonávacej vyhlášky č. 585/2008 Z.z.).
V praxi teda lekári odmietnutie očkovania hlásia, inak im podľa odborných predpisov hrozí pokuta, pozastavenie licencie či vypovedanie zmlúv s poisťovňami. Oficiálne nemožno od lekárov očakávať, že si odmietnutie očkovania dieťaťa nechajú pre seba, preto je potrebné z ich strany rátať s oznámením Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva. Avšak veľa lekárov je ochotných dohodnúť sa na odklade očkovanie – ideálne je podpísať vyhlásenie, že odklad bol zvolený na žiadosť a zodpovednosť rodičov. Získate tým toľko potrebný čas pre orientáciu v problematike, načerpanie informácií alebo len väčšieho dozretia organizmu vášho dieťaťa.
Je možné sa taktiež obrátiť na Úrad verejného zdravotníctva priamo a oznámiť im, že dieťa nechcete očkovať a svoje dôvody. Môže to mať vplyv na posúdenie závažnosti priestupku a s tým spojené určenie druhu sankcie a jej výmery.
Posledná možností (veľmi hypotetická) je pokúsiť sa požiadať Ministerstvo zdravotníctva ako orgán ochrany verejného zdravia o výnimku z povinného očkovania. K udeľovania takýchto výnimiek síce nie je ministerstvo výslovne oprávnené zákonom, ale je možné nájsť oporu v ustanovení o právomociach ministerstva v zákone o ochrane verejného zdravia. Sú to ustanovenia, podľa ktorých ministerstvo riadi a kontroluje výkon štátnej správy v ochrane verejného zdravia a zodpovedá za tvorbu a uskutočňovanie národnej politiky na úseku ochrany verejného zdravia a riadi očkovania. Takúto žiadosť by bolo potrebné dôkladne odôvodniť.
5. Začatie konania o priestupku Úradom verejného zdravotníctva
Keď sa Úrad verejného zdravotníctva (ďalej len „ÚVZ“) dozvie skutočnosť, že ste odmietli povinné očkovanie, začne proti vám konanie o priestupku na úseku zdravotníctva podľa § 56 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane a rozvoji verejného zdravia. Svojím konaním ste totiž nesplnili povinnosť ustanovenú alebo uloženú na predchádzanie vzniku a šírenia infekčných ochorení. Za to možno uložiť pokutu až do súhrnnej výšky 331 eur. Pokutu môže ÚVZ uložiť každému rodičovi zvlášť, čo umožňuje zákon o rodine, pretože obaja rodičia majú každý sám za seba rodičovskú zodpovednosť. Je pochopiteľne vecou aplikačnej praxe zákona, či ÚVZ pristúpi k sankcionovaniu len jedného rodiča alebo oboch, preto určite nie je vhodné na takýto postup príslušný orgán zvlášť upozorňovať. O začatí konania o priestupku sú účastníci písomne informovaní.
V ojedinelých prípadoch, ak rodičia neprihlásili svoje dieťa k žiadnemu pediatrovi, neexistuje takmer žiadna možnosť, ako by ÚVZ zistil, že dieťa nebolo očkované. (Museli by ste im to buď sami oznámiť alebo by to mohli zistiť cez zdravotnícke zariadenie oprávnené vykonávať očkovanie, ktoré môžu získavať z evidencie obyvateľov údaje o obyvateľoch, ktorí sú povinní podrobiť sa očkovaniu.) Ak sa to ale nejakým spôsobom dozvie, potom bude priestupkovému konania predchádzať písomné rozhodnutie, ktorým ÚVZ oznámi rodičom povinnosť podrobiť dieťa očkovaniu a stanoví zdravotnícke zariadenia, ktoré očkovanie v určenej lehote vykoná. Proti tomuto rozhodnutiu máte možnosť podať odvolanie, ktoré má odkladný účinok, čo znamená, že nie ste povinní sa podrobiť tomuto rozhodnutiu v určenej lehote, kým nadriadený orgán nerozhodne o odvolaní. Ak sa neodvoláte alebo ak odvolací orgán dodatočne potvrdí rozhodnutie, musíte sa rozhodnutiu podrobiť, inak sa začne konanie o priestupku.
Čo sa týka lehôt, v zákone nie je uvedená lehota, aký čas môže maximálne uplynúť od začatia konania o priestupku na predvolanie na ústne konanie, a od ústneho konania až k rozhodnutiu ÚVZ. Kedy vás správny orgán predvolá a kedy vydá rozhodnutie, záleží len na ňom.
Priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia (§ 20 Správneho poriadku).
6. Rozkazné konanie o uložení pokuty od ÚVZ
Ak pokladá ÚVZ za nepochybné, že priestupku sa dopustila konkrétna osoba, môže ÚVZ bez ďalšieho konania vydať rozkaz o uložení sankcie za priestupok. Využiť inštitút rozkazného konania môže správny orgán, iba ak nie sú pochybnosti, že obvinený sa priestupku dopustil. Je potrebné rátať s tým, že pokutu môže ÚVZ uložiť každému rodičovi zvlášť (viď 5. časť). Pokutu je potrebné buď v lehote zaplatiť alebo proti príkazu ÚVZ podať odpor do 15 dní od jeho doručenia. Podaním odporu sa rozkaz ruší a správny orgán pokračuje v konaní. Obvinenému z priestupku nemožno uložiť iný druh sankcie s výnimkou pokarhania alebo vyššiu výmeru sankcie, než bola uvedená v rozkaze, ak sa pri prejednávaní priestupku nezistia nové podstatné skutkové okolnosti.
Udelenie pokuty v rozkaznom konaní môže byť v určitých konkrétnych prípadoch výhodnejšie, preto je vhodné uvážiť a úradu toto konanie navrhnúť v súlade so zásadou rýchlosti a hospodárnosti postupov verejnej správy.
7. Ústne konanie v konaní o priestupku na ÚVZ
Na základe zákona o priestupkoch budete písomne predvolaní na ústne konanie, kde sú s vami pracovníci úradu povinní zrekapitulovať priebeh priestupkového konania a vysvetliť vám, v čom vidia naplnenie skutkovej podstaty priestupku a poučiť vás o možnostiach vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam uvedeným v zápisnici z tohto rokovania. V neprítomnosti obvineného možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo dôležitého dôvodu.
Pri ústnom pojednávaní môže dieťa zastupovať ktorýkoľvek z rodičov. Ak by však správny orgán posúdil prejednávanú záležitosť ako tzv. podstatnú vec, je nutné, aby s prejavom zastupujúceho rodiča súhlasil aj druhý rodič, vtedy je potrebné priniesť so sebou plnú moc (splnomocnenie) od druhého rodiča.
(V prípadoch, ak rodičovské práva a povinnosti vykonávajú obidvaja rodičia, jeden z nich môže zastúpiť maloleté dieťa v bežných veciach aj bez súhlasu, resp. vyjadrenia druhého rodiča. Ak by však išlo o podstatnú vec, je nutné, aby s prejavom zastupujúceho rodiča súhlasil aj druhý rodič.)
Pri ústnom pojednávaní sa ešte raz môžete vyjadriť k dôvodom vášho odmietnutia očkovania. To je veľmi dôležité kvôli posúdeniu závažnosti priestupku a okolností, za ktorých bol spáchaný, čo môže mať veľký vplyv na uloženú sankciu. Na základe zaprotokolovanej výpovede je tiež možné pokúsiť sa využiť princíp ne bis in idem (nie dvakrát v tej istej veci) a skúsiť tak predísť budúcim sankciám za odmietnutie iných očkovacích látok alebo za odmietnutie očkovania u ďalších detí. Podmienkou je presne špecifikovať, že napríklad odmietate očkovanie určitej choroby (alebo viac chorôb) všeobecne ako také vo všetkých ďalších prípadoch. Vyjadriť takto svoje stanovisko do zápisnice vám umožňuje § 22 ods. 1 Správneho poriadku. V budúcnosti sa môžete pokúsiť odvolať sa na to, že ste za tento priestupok už raz boli potrestaní, pretože subjektívna stránka deliktu (vnútorný vzťah k porušeniu, vaše motívy a pohnútky, zavinenie) zostáva rovnaká.
Vyžiadajte si kópiu zápisnice z ústneho pojednávania, máte na ňu právo podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku. Ak sa vám pri rokovaní úradu čokoľvek nezdá a máte podozrenie, že nekoná v súlade so zákonom, trvajte vždy na tom, aby vám každé ústne oznámenie potvrdili v písomnej forme vrátane uvedenia, z ktorého ustanovenia zákona vychádzajú. Ak to odmietnu, nechajte si zavolať nadriadenú osobu a požadujte to od nej. Je tiež výhodou mať pri ústnom rokovaní s úradmi pri sebe diktafón a všetko si nahrávať (v praxi s tým môže byť problém a nedá sa vylúčiť, že sa správny orgán bude tomu brániť, každopádne, ak sa niekto rozhodne zabezpečiť si zvukový či obrazový záznam, je potrebné o tom správny orgán informovať). Všetky tieto materiály sa vám môžu neskôr hodiť pri dokazovaní v odvolacom konaní alebo prípadne pri podaní žaloby na súde.
Pri podpise zápisnice si ju pozorne prečítajte, navrhujte zmeny alebo ich sami vpisujte. Nikdy nepodpisujte niečo, s čím bezo zvyšku nesúhlasíte. Ak by bol na vás vyvíjaný veľký tlak, môžete k svojmu podpisu pridať dodatok „neporozumel som obsahu“. Podľa § 22 ods. 3 Správneho poriadku zápisnicu podpisujú po prečítaní všetky osoby, ktoré sa na konaní zúčastnili, a zamestnanec (člen) správneho orgánu uskutočňujúceho konanie. Odopretie podpisu, dôvody tohto odopretia a námietky proti obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú.
Máte právo nahliadnuť do spisu a nechať si urobiť kópie vami vybraných dokumentov, obsah spisu si môžete aj odfotiť fotoaparátom (§ 23 Správneho poriadku).
8. Dokazovanie v konaní o priestupku na ÚVZ
Podľa § 3 Správneho poriadku sú správne orgány povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. To znamená, že skutková stránka veci musí byť dostatočne zistená tak, aby bolo rozhodnutie najmä v súlade so zákonom, aby boli chránené práva a oprávnené záujmy jednotlivcov pred nadmernými a neúčelným zásahy, aby bolo riešenie v súlade s verejným záujmom. Je potrebné pripomenúť, že správny orgán sa neriadi iba zákonmi, ale sú pre neho priamo záväzné aj medzinárodné zmluvy (medzi ktoré patrí aj Dohovor), ktoré sú zákonom nadradené.
Správny orgán je povinný podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.
Ak účastník sám predloží dôkaz, je správny orgán povinný ho zahrnúť do spisu ako podklad na vydanie rozhodnutia a v odôvodnení rozhodnutia musí vysvetliť, ako dôkaz zhodnotil a ako sa s ním vysporiadal.
Účastník konania má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku. Správny orgán tiež musí účastníkom podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku umožniť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
To zahŕňa aj povinnosť správneho orgánu oboznámiť účastníkov pred vydaním rozhodnutia so všetkými podkladmi, ktoré má k dispozícii, a z ktorých bude vychádzať pri rozhodovaní. Problematiku dokazovania a návrhov účastníka upravuje aj zákon o priestupkoch: obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, ako aj dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a navrhovať dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky.
Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku možno na vykonanie dôkazov použiť všetky dôkazy, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Ide najmä o listiny, svedeckú výpoveď, znalecký posudok a ohliadku. Účastníci sú dokonca povinní navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Správny orgán nie je návrhmi účastníkov viazaný, ale vždy vykoná dokazovanie, ktoré je potrebné na zistenie stavu veci. Všetky podklady a dôkazy hodnotí správny orgán podľa svojej úvahy, pritom prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo.
V prípade odmietnutia očkovania možno použiť ako dôkaz lekársky nález o zdraví dieťaťa, odborné články, štúdiu, ktorá poukazuje na možné riziko očkovania pri výskyte zdravotných problémov, ktoré sú prítomné práve u vášho dieťaťa apod. Môžete použiť argumenty a výklad právnych predpisov uvedených v časti 3.
9. Rozhodnutie o uložení pokuty
Ak počas správneho konania o priestupku nepresvedčíte správny orgán o dôvodoch vášho odmietnutia očkovania, bude vám uložená pokuta. O tom vám príde písomné vyrozumenie.
Podľa § 12 zákona o priestupkoch sa pri určení výšky pokuty prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, k miere zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa. Dá sa predpokladať, že výšku pokuty (max. 331 eur) by mal ÚVZ stanovovať podľa toho, aký počet očkovaní ste odmietli a ako sú podľa ich uváženia tieto choroby závažné z hľadiska ohrozenia verejného zdravia. K pokute, pokiaľ nebola udelená v rámci rozkazného konania, je potrebné na základe § 79 zákona o priestupkoch pripísať paušálnu sumu trov konania o porušení 16 eur (Vyhláška č. 411/2006 Z.z. MV SR v platnom znení); nedá sa vylúčiť, že každému rodičovi jednotlivo.
Je dôležité vedieť, že po uplynutí 2 rokov od spáchania priestupku ho nemožno prejednať; nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia.
To znamená, že správne orgány majú 2 roky od spáchania priestupku, aby vec prejednali a právoplatne o nej rozhodli. Ak sa teda konanie natiahne tak, že právoplatné rozhodnutie odvolacieho orgánu (ministerstva zdravotníctva) nebude vydané do 2 rokov od spáchania priestupku, nie je už možné pokutu uložiť.
Vzhľadom na lehotu zániku zodpovednosti za priestupok zostáva ešte nevyriešená otázka, kedy došlo k spáchaniu priestupku. V prípadoch, že je vyhláškou stanovená lehota, dokedy sa očkovanie musí vykonať, je deň spáchania priestupku posledný deň lehoty, počas ktorej malo byť dieťa podľa vyhlášky zaočkované. Teda napríklad v prípade neočkovania tuberkulózy, ktorá má byť podľa vyhlášky zaočkovaný najneskôr do konca šiesteho týždňa po narodení dieťaťa (za súčasného splnenia ďalších podmienok – „s minimálnou hmotnosťou 2 200 gramov, pri dobrom klinickom stave a bez ďalšej rizikovosti“), dôjde k zániku zodpovednosti za 2 roky počítané od doby, kedy dieťa dovŕšilo šesť týždňov života. V prípade osýpok, rubeoly a mumpsu vyhláška nestanovuje lehotu na vykonanie očkovania (ak nie je stanovená lehota nemôže vzniknúť ani zodpovednosť). Preto je veľmi problematické vôbec hovoriť o spáchaní priestupku v prípade neočkovania týchto chorôb. Zákon o priestupkoch totiž stanovuje požiadavku na stanovenie času spáchania priestupku. Túto požiadavku nie je možné na základe súčasného znenia právnej úpravy naplniť.
Teoreticky by nesplnenie očkovacej povinnosti mohlo byť orgánom ochrany verejného zdravia kvalifikované ako tzv. trvajúci priestupok, ktorý sa nepremlčuje. Znamenalo by to, že správny orgán by mohol udeľovať opakované pokuty za udržiavanie protiprávneho stavu. Tento výklad by tiež postrádal zmysel, pretože niektoré choroby sa môžu očkovať jedine v detstve, preto nemôže byť neočkovanie chápané ako trvalá nezákonnosť. Podľa nášho názoru je potrebné ustanovenia o spáchanie priestupku vykladať v prospech obvineného podľa zásady in dubio pro reo (v prípade pochybností sa má vykladať predpis v prospech obvineného).
Úmyselne naťahovať konanie tak, aby došlo k zániku zodpovednosti, však môže byť riskantné; v prípade, že sa účastník nedostaví na ústne konanie bez náležitej ospravedlnenia a dostatočných dôvodov, môže správny orgán udeliť poriadkovú pokutu až do výšky 165 Eur (§ 45 ods. 1 Správneho poriadku) alebo dať osobu predviesť políciou (§ 42 Správneho poriadku). Na základe § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch môže správny orgán vec prerokovať aj v neprítomnosti obvineného, ak sa tento odmietne dostaviť alebo sa riadne neospravedlní. Nemožno si pomôcť ani neprevzatím rozhodnutia alebo predvolania, pretože podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel (aj keď z vážnych dôvodov je možné požiadať o odpustenie zmeškania lehoty). Konanie je možné zdržať napríklad návrhmi na spracovanie znaleckého posudku, čo môže nejaký čas trvať. Ak sa celý proces natiahne na dva roky, zodpovednosť za priestupok zaniká.
Ak ste boli obvinení z priestupku viackrát, t.j. odmietli ste niekoľko očkovaní, tak sa podľa § 57 zákona o priestupkoch prejednávajú všetky priestupky v spoločnom konaní a podľa § 12 ods. 2 zákona o priestupkoch vám môže byť udelená pokuta len za jeden priestupok najprísnejšie postihnuteľný (max do výšky 331 eur). Takže je výhodné, ak ste odmietli viac očkovaní, aby sa o tom ÚVZ dozvedel čo najneskôr tak, aby sa o nich mohlo uskutočniť spoločné konanie. Inak by sa mohlo stať, že pri ďalšej povinnosti očkovania podľa očkovacieho kalendára bude proti vám začaté ďalšie priestupkové konanie. Náš právny poriadok neumožňuje opakované ukladanie pokút za rovnaký skutok (s určitými výnimkami – napr. poriadkové pokuty). Ak teda vaše dieťa aj napriek rozhodnutiu o uložení pokuty rovnako nenecháte zaočkovať proti chorobám, proti ktorým už malo byť zaočkované podľa očkovacieho kalendára a za ktoré ste dostali pokutu, potom ÚVZ síce môže opätovne postupovať podľa bodov uvedených vyššie a uložiť znova povinnosť nechať dieťa zaočkovať, ale novú pokutu už uložiť nemôže. ÚVZ teda vec prerokuje, ale bude nútený konanie zastaviť z dôvodov uvedených v § 76 ods 1 písm. g) zákona o priestupkoch, pretože o tom istom skutku už bolo právoplatne rozhodnuté.
Zásadou nebyť potrestaný dvakrát za ten istý skutok sa môžete skúsiť brániť aj v prípade očkovania proti iným chorobám, ak odmietate očkovanie ako také, alebo v prípade očkovania ďalších detí – bližšie v časti 7. V týchto prípadoch však nie je isté, či s takouto argumentáciou budete mať úspech.
10. Odvolanie na Ministerstvo zdravotníctva
Podľa § 81 a 51 zákona o priestupkoch v spojení s ustanoveniami správneho poriadku sa môžete proti rozhodnutiu o uložení pokuty do 15 dní od jeho doručenia odvolať na Ministerstve zdravotníctva podaním odvolania na ÚVZ, ktorý toto rozhodnutie vydal. Včas podané odvolanie proti rozhodnutiu o priestupku má odkladný účinok, ktorý nie je možné vylúčiť. To znamená, že povinnosť zaplatenia pokuty sa odkladá až do rozhodnutia ministerstva a podľa § 82 zákona o priestupkoch nemôže ministerstvo zmeniť uloženú sankciu , teda zvýšiť pokutu vo váš neprospech, ak nezistí nové podstatné skutkové okolnosti.
K odvolaniu nemusíte prikladať znova všetky dôkazné materiály, tie sú založené v spise na ÚVZ, ktorá celý spis postúpi odvolaciemu orgánu. Môžete len zoznam dôkazov spomenúť v odvolaní. Nové dôkazy už predkladať nemôžete, pokiaľ nejde o dôkazy alebo návrhy, ktoré ste z objektívnych dôvodov nemohli uplatniť skôr. Inak k nim totiž odvolací orgán prihliadať nebude. Ministerstvo nemá zákonom danú lehotu na vybavenie vášho odvolania a rozhodnutia. Záleží na ňom, ako rýchlo vec vybaví.
Ak neuspejete a Ministerstvo vaše odvolanie v písomnom rozhodnutí zamietne, potom máte povinnosť do 15 dní od doručenia rozhodnutia pokutu, ktorú vám vymeral ÚVZ, spolu so správnym poplatkom zaplatiť. Ak ale podľa § 250b Občianskeho súdneho poriadku podáte do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni na súd žalobu – návrh na preskúmanie rozhodnutia o priestupku súdom, môžete požiadať ministerstvo podľa § 83 ods. 4 zákona o priestupkoch o odloženie výkonu rozhodnutia (zaplatenie pokuty) a to je povinné žiadosti vyhovieť. Návrh na odklad vykonateľnosti sa musí podať bezodkladne.
11. Preskúmanie rozhodnutia o priestupku správnym súdom
Preskúmanie rozhodnutia o priestupku sa uskutočňuje v správnom súdnictve podľa § 244 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP). Žaloba sa podáva na miestne príslušnom krajskom súde v stanovenej dvojmesačnej lehote. Náležitosti žaloby sú uvedené v § 249 OSP a ďalšie informácie v § 247 a nasledujúcich. Pokiaľ nemáte právnické vzdelanie musíte byť v takomto druhu súdneho konania zastúpený advokátom v súlade s § 250b OSP. Dňom doručenia návrhu na súd je začaté konanie. Súd nemá príslušnú lehotu, kedy musí vec prejednať, záleží od vyťaženosti súdu a ďalších faktorov. V prípade neúspechu na krajskom súde, ktorý koná ako súd prvého stupňa, je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho rozsudku. Odvolanie sa podáva na krajskom súde a rozhoduje o ňom Najvyšší súd SR ako odvolací súd.
V prípade neúspechu na odvolacom súde je jednou z dvoch možností podať do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu dovolanie, ktoré sa podáva na prvostupňovom súde (krajskom súde) a rozhoduje o ňom opäť Najvyšší súd SR (iný senát tohto súdu). Ten môže na váš návrh priznať odkladný účinok právoplatného súdneho rozhodnutia podľa § 243 OSP.
Druhá možnosť pre prípad neúspechu na odvolacom súde je podľa § 243e OSP podať podnet generálnemu prokurátorovi, ktorý môže podať mimoriadne dovolanie v prípade osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu ak zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Mimoriadne dovolanie podáva generálny prokurátor na dovolacom súde do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia súdu.
Keďže v konaní musíte byť zastúpení advokátom, ak ste sociálne slabá rodina, môžete využiť niektorú s možností bezplatnej právnej pomoci. Buď v centrách bezplatnej právnej pomoci, ktorých zoznam nájdete na www.justice.gov.sk v časti Služby občanom (horná lišta) alebo sa môžete obrátiť na advokáta zapísaného v zozname poskytovateľov bezplatnej právnej pomoci, ktorých zoznam nájdete na stránke www.sak.sk v časti Advokáti.
Ak sa niekto nemôže domôcť poskytnutia právnych služieb, je oprávnený požiadať Slovenskú advokátsku komoru, aby mu ponúkla vhodného advokáta s odvolaním sa na § 20 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii.
Ak neuspejete ani s riadnymi ani s mimoriadnymi prostriedkami na Najvyššom súde, máte možnosť sa v rámci súdnictva Slovenskej republiky obrátiť ešte na Ústavný súd SR.
12. Ústavná sťažnosť, sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva, ďalšie prostriedky
Podľa § 49 a nasl. zákona č. 38/1933 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov možno do dvoch mesiacov odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia podať ústavnú sťažnosť na Ústavný súd, ak bolo právoplatným rozhodnutím v konaní porušené základné právo alebo sloboda sťažovateľa zaručená ústavným poriadkom. V sťažnosti môžete napadnúť nedodržanie platného medzinárodného dokumentu – Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne, ktorou je naša republika podľa ústavy viazaná, ale aj ustanovenia Listiny základných práv a slobôd. Na Slovensku zatiaľ v otázke povinného očkovania Ústavný súd nikdy nerozhodol, takže je možné s napätím očakávať prvé rozhodnutie v budúcnosti.
Pre podanie sťažnosti musíte byť opäť zastúpení advokátom. Toto povinné zastúpenie platí od samého začiatku konania, je teda nevyhnutné, aby sťažnosť bola podaná kvalifikovaným právnym zástupcom. Všetky náležitosti podania sťažnosti na Ústavný súd nájdete na www.concourt.sk.
Po vyčerpaní všetkých možností, ako sa domôcť svojich práv v SR, je možné sa obrátiť na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu. Bližšie informácie o podaní sťažnosti poskytuje občianske združenie Štrasburský výbor. Zatiaľ ESĽP v otázke povinného očkovania nerozhodoval. Možno ale predpokladať, že pri výklade Dohovoru a pojmu „ohrozenie verejného zdravia“ zohľadní Vysvetľujúcu správu k Dohovoru (viac v časti 3). Pri zvažovaní štandardov, či má prevážiť právo štátu prikazovať očkovanie nad dobrovoľnosťou lekárskych zákrokov a ľudskou slobodou, súd určite zohľadní aj úpravy v ostatných členských štátoch. Preto sa domnievame, že by sa Slovenskej republike nepodarilo obhájiť nemožnosť odmietnuť povinné očkovania z dôvodu ochrany verejného zdravia. Vo väčšine západných krajín nie je očkovanie povinné, ale tiež im to funguje, akurát my sme zvolili iný model. To len dokazuje, že pochybila Slovenská republika, keď nezvolila taký model, aby boli chránené práva osôb poskytnúť informovaný súhlas so zákrokom. ESĽP môže tiež v rámci samostatného konania posúdiť, či nedochádza k diskriminácii rodín nezaočkovaných detí, ktoré nemôžu byť prijaté do materskej školy a ktorým je znemožnená účasť na školských aktivitách (viac v časti 2). Je tiež kompetentný posúdiť, či nedochádza k opakovanému stíhaniu a trestaniu za ten istý čin (viac v časti 7).
Ďalšou možnosťou je kontaktovať a informovať o svojom probléme verejného ochrancu práv. Čím viac ľudí sa na neho obráti so svojim podnetom, tým väčšia váha sa bude problému prisudzovať.
13. V prípade nezaplatenia pokuty
Ako náhle rozhodnutie o uložení pokuty nadobudne právoplatnosť a ak už zo zákona nemáte ďalšiu možnosť odloženia výkonu rozhodnutia, je vo vašom záujme pokutu v stanovenej lehote zaplatiť. Inak sa vystavujete riziku, že nakoniec zaplatíte niekoľkonásobne vyššiu sumu, vrátane nákladov na exekúciu.
Ak nezaplatíte pokutu a ďalšie poplatky, ktoré vyplynuli z konania ÚVZ v stanovenej lehote, sú podklady na ďalšie konanie odovzdané prostredníctvom návrhu na exekúciu na vymáhanie exekútorskému úradu, ktorý sa pri svojej činnosti riadi Exekučným poriadkom (zákon č. 233/1995 Z.z.). Exekútorský úrad vám neposiala vopred žiadnu výzvu s lehotou na dobrovoľné plnenie a ako prvé vám bude doručené až tzv. upovedomenie o začatí exekúcie, ktorého súčasťou sú už aj ďalšie náklady vzniknuté trovami exekúcie. Exekúcia môže byť nariadená najmä exekučným príkazom na bankový účet, zrážkou zo mzdy či dôchodku, predajom hnuteľných vecí apod.
14. Rodičovské práva a zodpovednosť
Rodičovských práv a povinností sa týkajú nielen vyššie spomínané predpisy (Dohovor a Listina), ale aj zákon o rodine, ktorý rodičovskú zodpovednosť definuje ako súhrn práv a povinností pri starostlivosti o maloleté dieťa, najmä vrátane sústavnej a dôslednej starostlivosti o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa atď. Ďalej zákon určuje, že opatrenia, ktorými sa obmedzuje rodičovská zodpovednosť, môže určiť len súd. Z toho vyplýva, že za zdravie dieťaťa máte zodpovednosť len vy a štát vás jej môže zbaviť len súdnou cestou. To je ale v rozpore s očkovacou povinnosťou nariadenou zákonom, ktorý zasahuje do práv a povinností rodičov zodpovedajúcich za zdravie ich dieťaťa. Rodič tak nemá možnosť sa slobodne rozhodnúť na základe získaných informácií a v súlade s vlastným presvedčením o tom, čo je najlepšie pre zdravie jeho dieťaťa. To je závažný zásah do rodičovských práv, vzhľadom na to, že nepochybne existuje určité riziko poškodenia zdravia vplyvom očkovania a tiež vzhľadom na to, že rodič nemá možnosť očkovania odmietnuť.
V praxi sa možno stretnúť s tým, že orgán ochrany verejného zdravia (prípadne lekár) dá podnet orgánu sociálno-právnej ochrany detí, ktorého pracovníci potom s odkazom na zákon o sociálno-právnej ochrane detí na rodičov apelujú, aby očkovaciu povinnosť splnili. Krajným lobistickým prostriedkom je hrozba obmedzenia alebo pozbavenie rodičovských práv a povinností pre zanedbanie rodičovských povinností v starostlivosti o zdravie dieťaťa. Rodičom môže byť tiež vyhrážané odobratím dieťaťa v prípade, že sa dieťa očkovaniu nepodrobí. Zákon o rodine pritom pripúšťa pozastavenie, obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv a povinností len vtedy, keď rodič zanedbáva starostlivosť o dieťa a ak to vyžaduje záujem dieťaťa.
15. Záver
Veríme, že Vám tento dokument pomôže zorientovať sa v právnej stránke odmietnutia povinného očkovania.
Pôvodný text, vypracovaný Mgr. Tomášom Beranom, Jaroslavom Pšeničkom, Mgr. Michaelou Kopalovou, Zuzanou Candigliota a Martinou Suchánkovou z ROZALIA, preložili, doplnili, pozmenili a pre slovenské pomery upravili Ing. Peter Bezemek a JUDr. Andrej Cifra.
Zdroj: http://www.ockovanie.org
Ďalšie články o nebezpečenstvách očkovania
súvisiaca literatúra: Očkování – obchod se strachem – Dr. Gerhard Buchwald
Na zhliadnutie pripájame tiež: Odmietnutie, alebo odklad očkovania
