„Dnes vidíme, že deti, učitelia, rodičia, terapeuti, sú úplne bezmocní a nevedia ako ďalej. Veľmi často predpisujú lekári už aj malým deťom silné lieky, pretože sa nesprávajú podľa našej normy. V súčasnosti prichádza na svet mnoho silných, báječných detí, ktoré sú vybavené neobyčajnými vlastnosťami, schopnosťami a úlohami. Objavujú sa ako na objednávku, aby podporili ľudstvo a matičku Zem, nachádzajúcu sa v rozhodujúcom bode dejín v procese premeny. Žijeme v dobe, keď sa všetko neustále zrýchľuje, jedna informácia naháňa druhú a všetky sa na nás rútia v takých masách a takou rýchlosťou, že sme nútení pri našom rozhodovaní sa stále viac spoliehať na našu intuíciu a rozlišovaciu schopnosť. Musíme sa naučiť prevziať zodpovednosť za náš život, naše myšlienky, city, zraniteľnosť, túžby, naše činy,“ povedal Ladislav Broczký.
Pred indigovými deťmi leží obrovská životná úloha – majú priniesť svetu mier. Aby sa mohli rozvíjať, potrebujú naše otvorené srdcia. Mnohé deti sa pozerajú na svet už inými očami, zabudli, aké to je žiť podstatou života. Podvedome pociťujú často nepochopiteľný smútok. Preto je dôležité spomenúť si, kto sme a uvedomiť si, že každý musí ísť svojou vlastnou cestou, ktorá má možnosť slobodnej voľby. Často sa pýtame, čo vlastne znamenajú indigové deti? To sú deti, ktorých životná farba je indigová a ktorá má charakteristické znaky indigovej osobnosti. Vo všeobecnosti platí, že každé dieťa má vlastnú, životnú farbu. Môže byť červená, zelená, žltá, modrá, alebo kombinácia dvoch či viacerých týchto životných farieb. Dieťa s indigovou životnou farbou má nové, pre nás neobyčajné, kombinované osobnostné a charakteristické vlastnosti, s ktorými sa naša spoločnosť nie je schopná ľahko vyrovnať.
„Názov ´deti nového veku´, je odvodený od indigovej životnej farby. Táto farba je jedným z charakteristických znakov nových detí, ktoré teraz prichádzajú na našu planétu a väčšina amerických terapeutov ich nazýva indigovými deťmi. Medzi ich charakteristické znaky patrí to, že si uvedomujú životnú pravdu, žijú podľa vyšších princípov. Vedia, že žiť sa má v rovnováhe so sebou samým a naším okolím, že svet je niečo viac, než to, čo vidíme, že vesmír je navzájom prepojený, rozumejú spirituálnym koncepciám lepšie, než koncepciám materiálnym. Nemožno ich donútiť robiť niečo, čomu neveria, neakceptujú vedenie od ľudí, ktorí nemajú rovnaké etické názory ako ony.“
Indigové deti sú precitlivené na potravu, najviac je pre nich vhodná prirodzená, organická strava. Ľahko komunikujú so zvieratami, rastlinami, prírodou. „Sú veľmi citlivé a náchylné na plač, potrebujú málo spánku, majú tendenciu piť veľa tekutín. Veria, že hmota a fyzický svet je pre nich len ilúziou, majú tendenciu byť veľmi zvedavé, nemajú žiadne karmické zaťaženie. Mnohí považujú indigové deti za problémové a tvrdohlavé. Väčšinu materiálny svet taký, aký sme im vytvorili, nudí, neustále potrebujú nové impulzy, rady plnia svoje vlastné úlohy. Môžu byť však požehnaním a veľkou výzvou. Majú veľký zmysel pre počítače, často dávajú svojim rodičom cenné rady. Sú veľmi kreatívne, v staršom veku budú veľmi činné vo všetkých profesijných odboroch. Majú schopnosť spájať spiritualitu a vedu. Svojou mentalitou, myšlienkami i kreativitou obohatia ľudstvo,“ povedal na záver Ladislav Broczký.
autor: Malva Pokorná – Košický Korzár – Večer 7.11.2008
- Odporúčaná literatúra – Indigové deti