Základné skupiny emócií, ktoré ovplyvňujú biológiu tela
1. Skupina emócií zlosti. Agresivita, hnev, zúrivosť, nespokojnosť, kritika, popudlivosť, rozhorčenie, nenávisť, kritika, obviňovnie, závisť.
Skupina emócií nesúhlasu, odmietania. sebaodmietania, deštrukcie, nespokojnosti. Dôsledkom sú ťažké onkologické ochorenia, funkčné poruchy orgánov, žlčníkové a ľadvinové kamene, ťažké zápalové procesy, vysoký krvný tlak.
2. Skupina emócií smútku. Patria sem žiaľ, pocit krivdy, zármutok, skľúčenosť, melanchólia, pocit osamelosti, zúfalstvo.
Tieto pocity vedomé, ale aj neuvedomované, blokujú fyzickú energiu tela. Smútok je spojený s depresiami, s nízkym tlakom, nízkou energiou a zníženou imunitou. Poruchy metabolizmu.
3. Skupina strachu. Patria sem úzkosť, nepokoj, nervozita, obavy, zdesenie, podezrievavosť, žiarlivosť, pochybnosti, nedôvera, fóbie, panika.
Strach a skupina emócii strachu vedú k emocionálnym konfliktom, ktorými rozumieme chronické emocionálne, nevyriešené a nezpracované vnútorné traumy – permanentné vnútorné napätie vyvolané vnútorným konfliktom, ktoré odoberá mnoho životnej energie. „Zožiera“ najskôr myseľ a potom i telo. Poruchy srdcovej činnosti, dýchacieho aparátu, tráviacej sústavy, psychické ochorenia.
„Ak chcete vedieť, aké ste mali včera myšlienky, všimnite si, ako sa dnes cíti vaše telo.“
Indické príslovie
Tieto pocity narúšajú vnútorný pokoj a sú príčinou ochorení duše a následne tela. Človek môže ovplyvňovať svoje myšlienky, pocity a správanie. Môže pôsobiť na vonkajší svet. Keď sa staráme o čistotu svojich úmyslov, staráme sa aj o svoje zdravie.
Je veľmi ťažké prijať myšlienku vlastnej zodpovednosti za všetko, čo sa nám a s nami deje. Zobrať za seba zodpovednosť znamená vzdať sa negatívnych pocitov, akými sú krivda, sebaľútosť, kritizovanie a obviňovanie. Pre mnohých ľudí je oveľa jednoduchšie obviňovať druhých, prípadne vonkajšie okolnosti a faktory, ako zmeniť seba samých. Ďalší si uvedomujú príčiny svojich problémov, no aj tak sa nechcú zmeniť, radšej trpia. Aj to je jeden z negatívnych prejavov pýchy. Je to však ich voľba. Každý z nás si vytvára svet, v ktorom žije.
Prevzatím zodpovednosti sa z ochorenia – protivníka, s ktorým treba bojovať, stáva spojenec, ktorý nám pomôže zmeniť samých seba a uzdraviť sa.
Nežijeme izolovane, oddelení od sveta, ktorý nás obklopuje, sme jeho súčasťou a vzájomne prepojení. Ani naše myšlienky nie sú výhradne naše, pretože nimi ovplyvňujeme celý svet, v ktorom žijeme. Zdravie je rovnováha medzi naším spôsobom existencie a okolitým svetom. Je to harmónia so sebou samým aj s okolitým prostredím.
Všetko, čo sa nám deje, má pozitívny zmysel, dôvod. Buď to priamo vytvára naše vnútorné tiché šťastie, alebo sa na tom, čo sa nám deje, môžeme učiť ako šťastnými byť.
Vlastnosti
Pýcha
Sebazničujúca pýcha.
Pýcha je smrť myslenia
Ludwig Wittgenstein
Naše choroby sú odrazom našich myšlienok a pocitov. Pozrime sa teraz bližšie na niektoré negatívne emócie, ktoré – najmä ak ich pestujeme dlhodobo – môžu viesť k zdravotným ťažkostiam a rôznym chorobám.
Ignorácia
Ignorácia je nenápadne leptajúca kyselina duše
Šťastie sa podobá zdraviu. Pokiaľ ho máš, ani si ho nevšimneš.
Ivan Sergejevič Turgenev
Agersivita, hnev
Náš vlastný hnev alebo zlosť nám narobia viac škody, ako to, čo nás k hnevu priviedlo.
John Lubbock
Hnev, zloba, zlosť sa v našom vedomí objavuje vtedy, keď strácame kontrolu nad situáciou. Keď život ide inou cestou, ako si želáme alebo pokladáme za správne, narastá v nás agresivita. Začíname akumulovať energiu, ktorú použijeme ako rozbušku. Chceme mať pod kontrolou to, čo sa deje, čo považujeme za dôležité. Lenže nie vždy sa to darí.
Nenávisť
Ak niekoho nenávidíte, nenávidíte v ňom niečo, čo je súčasťou vás. To, čo nie je našou súčasťou, nám neprekáža.
Hermann Hesse
Nenávisť je hlboká, intenzívna emócia vyjadrujúca zaujatosť, nepriateľstvo a odpor voči inej osobe, skupine alebo objektu. Nenávisť sa spája s potrebou škodiť a spôsobovať bolesť. Spája sa tiež s pocitom radosti, keď k naplneniu tejto potreby dôjde, takúto radosť nazývame škodoradosťou. Je to radosť, ktorá nám škodí. Ide o zmes citu a afektu. Nenávisť je najextrémnejšou formou odmietnutia.
Kritika
Deti viac potrebujú vzory ako kritiku.
Joseph Joubert
Kritika je hodnotenie a odhaľovanie nedostatkov v čomkoľvek, je to negatívny úsudok o čomkoľvek. Kritika je jedným z plodov pýchy. Ľudia, ktorí stále kritizujú, sú nespokojní sami so sebou a svetom, v ktorom žijú. Chcú ho zmeniť tak, že sa zmení svet okolo nich, teda chcú, aby ostatní zodpovedali ich predstavám o svete, morálke, živote.
Závisť
Závisť je toxickou, zákernou chorobou mysle.
Jej toxicitu poznali aj naši predkovia, keď hovorili o tom, že niekoho zožiera závisť, alebo závisť v ňom hlodá, alebo že ho závisť vysušila.
Ako závisť prežívame?
Je to emócia, ktorú cítime keď niekto iný má veci, vlastnosti alebo postavenie, ktoré my nemáme a túžime ich tiež mať.
Pohŕdanie
Pohŕdanie je najsubtílnejšia forma pomsty.
Baltasar Gracián
Pohŕdanie je opovržlivý vzťah ku komukoľvek alebo k čomukoľvek. Je vyjadrením odporu, nesúhlasu. Často týmto neduhom, zlozvykom trpia ľudia, ktorí sa usilujú o „správny“ morálny spôsob života. V momente, keď nadobudnú pocit, že už sa o kus cesty smerom k morálnejšiemu spôsobu života pohli, začnú sa porovnávať s inými ľuďmi, aby si udržali sebaúctu. V ich zornom alebo kvantovom poli sa ocitnú ľudia, na ktorých akoby bolo napísané, že konajú nemorálne. Oni tú nemorálnosť na nich už vidia, lebo ju rozpoznali v sebe.
Krivda
Krivda trápi dušu.
Pocit krivdy v človeku vzniká, keď si myslí, že sa k nemu niekto správa nespravodlivo alebo ho niečím urazí, nepríjemne sa ho niečím dotkne. Krivdu zažívame, keď sa nám deje niečo, čo sa nám nepáči a z čoho nemáme príjemné pocity. Cítime, že nám ubližujú alebo s nami nezaobchádzajú s úctou.
Čo je krivda a ako ju prežívame?Krivda je bolestne vnímaná a prežívaná nespravodlivosť. Obvykle je tento pocit, dojem alebo presvedčenie spojené s nejakým druhom pokorenia, poníženia, manipulácie, neadekvátneho obviňovania či vykorisťovania, prípadne kombinované so stratou ľudskej dôstojnosti, slobody, intimity a pod.
Ľútosť
Šťastie je radosť bez ľutovania.
Lev Nikolajevič Tolstoj
Mnoho ľudí má sklon ľutovať iných aj seba, pričom to považujú za prejav citlivosti a láskavosti alebo podpory. Netušia, ako škodlivá ich ľútosť je. Jej korene sú v pýche. Pozitívnym zmyslom ľútosti je prejaviť, že nám na niekom záleží, že nechceme, aby trpel. V skutočnosti je ľútosť oslabovaním toho, koho ľutujeme, veď ho pokladáme za chudáka, slabocha, ktorý musí znášať niečo zlé a nevie si sám pomôcť…
Vina, výčitka
Byť dobrý nespočíva v tom, že sa nepreviníme, ale v tom, že sa chceme napraviť.
Giovanni Melchior Bosco
Mnohí ľudia si myslia, že pocit viny je veľmi dobrý, ušľachtilý pocit, dokonca ho môžu považovať za cnosť. Myslia si, že pocit viny je prejavom zdravého svedomia, že tým vyjadrujú pokoru a schopnosť potrestať sa za chyby a tým sa nútia byť lepšími.
Trápenie
Hrdza skúša zlato a trápenie človeka.
Jan Amos Komenský
Trápením sa programujeme, predurčujeme, ako sa bude vyvíjať náš život. Trápenie má totiž veľmi negatívne dôsledky. Mnoho ľudí sa utrápilo až k smrti.
Ako slovu trápenie rozumieme?
Trápiť niekoho znamená niekomu ubližovať, týrať, spôsobovať trápenie, bolesť. Ak to človek robí sám sebe, dôsledok je rovnaký.
Žiarlivosť
Láska môže byť šialená, ale zošalieť z nej môže človek len žiarlivosťou.
Richard Aldington
Žiarlivosť je zmesou strachu z prehry, zlosti, závisti, zúfalstva a kolísania nálad. Ten pocit, keď sú srdce a rozum vyvedené z rovnováhy, poznajú mnohí z nás. Žiarlivosť je prejavom strachu z osamotenia, zo straty. Žiarlivosť je tiež nepriateľský a nevraživý cit k úspechom, majetku alebo popularite druhého človeka, ako i k jeho samostatnosti v činoch a citoch.
Nedôvera
Nedôvera osekáva strom lásky.
Ruské príslovie
Aby sme dobre porozumeli tomu, akým psychickým stavom je nedôvera, upresníme na úvod, čo je jej opakom, teda čo je dôvera?
Dôvera je oprávnená viera, teda taká, ktorá ma dôvodné opodstatnenie, teda viera s dôvodom pre vieru je dôverou. Tým dôvodom je poznanie. Teda nie slepá viera, ale viera podložená skúsenosťou, poznaním, pochopením, je dôverou. Už táto jednoduchá definícia ukazuje, čím je nedôvera, je stavom bez skúseností, poznatkov, bez pochopenia, bez hlbokého poznania.
Strach
Každý má dve možnosti. Sme buď naplnení láskou…, alebo strachom.
Albert Einstein
„Čo sa stane s človekom, ktorý ujde pred strachom?“
„nikdy nedosiahne poznanie. Bude to porazený človek.““A čo môže urobiť, aby strach prekonal?“
“ Nesmie ujsť. Mal by prekonať svoj strach a pokročiť o ďalší krok. A potom o ďalší a ešte ďalší. Nakoniec príde okamih, kedy začne byť sebaistý. Jeho odhodlanie je silnejšie. Prestane sa báť. Keď nastane táto chvíľa, môže o sebe človek povedať, že prekonal prvého prirodzeného nepriateľa.“
C. Castaneda, učenie dona Juana
Autor: Vladimír Červenák
Knihy o duchovných príčinách chorôb