Už naši predkovia si pripravovali hlavne počas zimy zeleninu, ktorá bola bohatým zdrojom vitamínov, kvasením. Postupne sa tento druh konzervovania vytratil. Krátkodobo kvasená zelenina, nazývaná pikles je bohatá aj na probiotické baktérie, ktoré blahodarne pôsobia na náš organizmus. Sú lepšie a zdravšie ako tie, ktoré sú pridávané do mliečnych výrobkov.
Za štyri dni si vieme pripraviť z produktov záhrady šaláty bez akýchkoľvek konzervantov, ktoré pomáhajú správnej funkcii čriev a celého tráviaceho traktu, a pritom nás to nestojí veľa námahy. Za päť dní si vieme takýmto spôsobom prichystať aj kapustu na segedínsky guľáš.
Stačí tak málo
K tomu potrebujeme veľmi málo – zeleninu a soľ bohatú na minerály, ktoré napomáhajú správnej funkcii každej bunky v našom tele. Príjemne kyslá zelenina osvieži aj počas horúcich dní. „Jarné a letné obdobie je najvhodnejšie na vnútornú očistu organizmu, na jeho detoxikáciu, celkovú regeneráciu a posilnenie dôležitých orgánov najviac zaťažených toxínmi – pečeň a obličiek,“ prezentuje využitie čitateľom tejto prílohy nám už dobre známy pestovateľ Alfonz Mihalič, ktorý sa rozhodol oprášiť zabudnuté recepty starých materí.
Kombinujeme podľa fantázie
Zeleninu na staronový spôsob si vieme spracovať veľmi jednoducho v ktoromkoľvek ročnom období. Vhodné sú rôzne druhy zeleniny a ich vzájomná kombinácia. Sortiment je veľmi široký a prakticky sa dá použiť na prípravu cvikla, mrkva, petržlen, zeler, cibuľa, biela a červená kapusta, čínska, karfiol, uhorky či paprika. Energeticky vyvážená kombinácia je napr. mrkva – kapusta – cibuľa.
„Po vykvasení, ktoré trvá 3 až 5 dní, získame lahodnú kyslastú modifikáciu zeleniny, ktoré je vhodná na konzumáciu samostatne alebo ako prímes do rôznych šalátov a ochutiť si ju ešte každý môže podľa vlastnej fantázie,“ delí sa o skúsenosti A. Mihalič.
Ako na to?
Rýchlokvasenú a krátkodobo kvasenú zeleninu si môžeme pripraviť v tzv. kvášku. Môžeme ju nakrájať alebo najemno nastrúhať. Na spestrenie kombinujeme rôzne druhy. Na také množstvo pridáme jednu vrchovatú čajovú lyžičku soli, najlepšie morskej. Obyčajná soľ si vyžaduje dlhší čas na zapracovanie. Keď neprejde tepelnou úpravou alebo dlhším procesom kvasenia, je pre naše telo záťažou.
Zmes poriadne premiešame a necháme chvíľu odstáť, aby zelenina pustila trochu šťavy. Strúhaná pustí viac , krájanú je potrebne zaliať trochou prevarenej ochladenej vody. Potom všetko natlačíme do kvašáka, navrch položíme ťažitko a drevenú tyčku zafixujeme šnúrkou. Pri izbovej teplote necháme zeleninu stáť 3 až 4 dni. Po vykvasení držíme v chladničke.
Zdroj vitamínov a probiotík
Hlavným zdravotným pozitívom krátkodobo kvasenej zeleniny je obsah probiotických baktérií, ktoré napomáhajú správnu funkciu čriev a tráviaceho traktu. Veľmi významný je obsah enzímov a vitamínu C , ktorý je dôležití v boji proti infekciám, pri znižovaní cholesterolu a v prevencii rôznych ochorení vrátane nádorových a aterosklerózy. V dostatočnom množstve je aj vitamín B12. Je produktom baktérií, ktoré sú tam prítomné. Pikles je veľmi účinný prostriedok pri chudnutí. Stáči si dať z neho dve polievkové lyžice denne.
Odporúčame:
- Kniha o kvasení
- Kvasné nádoby – kvašáky
- Ďalšia literatúra v ktorej je spomínaná príprava pickles a kvasenej zeleniny
