Lastovičky ešte neprileteli z teplých krajín, alebo som ich zatiaľ neregistroval, ale podľa pranostiky „Na Juraja lastovičiek návrat do rodného kraja“ ešte čas nedozrel, aj keď k tomu chýba už iba deň.
Pre tých, ktorí chcú vedieť, od čoho je odvodené slovo pranostika, najčastejšie chápané ako predpoveď počasia, len krátke vysvetlenie. Jeho pôvod nachádzame v starej gréčtine a význam slova προγνωσις, gr. (prognosis) znamená poznanie vopred, predurčenie, predpoveď.
Úplná väčšina pranostík spojených so sviatkom sv. Juraja má dôležitú hodnotu predovšetkým pre gazdov, roľníkov ale i vinárov, ovocinárov, chovateľov. Tým sa však nechcem venovať. Viac než ony ma totiž už dávno zaujala iná – „Svätého Ďura, vyháňa von ščúra“. Smerom na západ od nás, v česky hovoriacich krajinách je prognóza obohatená o plazov – „Na svatého Jiří vylézají hadi a štíři“.
Nechcem polemizovať so skeptikmi, čo tvrdia, že staré prognózy už dnes neplatia, že zmeny klímy zmenili celú prírodu i jej cykly; dávam im za pravdu.
Najviac ma v citovaných „predpovediach“ zarazilo používanie slov šťúr, štír, nakoľko sa v našich zemepisných šírkach objavuje spomínaný živočích – škorpión – pomerne sporadicky ako turistický či chovateľský import, nie ako pôvodný druh, hoci aj endemitického charakteru. V minulosti sa u nás mohol tento teplomilný pavúkovec nájsť ešte o čosi problematickejšie vzhľadom k chladnejšiemu podnebiu, ktoré bolo pre strednú Európu typické. Odkiaľ sa teda berie v pranostikách, vychádzajúcich zo skúsenostnej sféry našich predkov?
Biológom je jasné, že pod názov šťúr či ščúr napchali naši predkovia aj názvy pre kadejakú háveď, žijúcu v pôde pod jej povrchom, takže sa tam dostali dokonca aj dážďovky. Ale akosi sa mi nechce veriť, žeby sa práve tieto boli dostali do znenia pranostiky. To by sa tam skôr mohli dostať krtonôžky, ktoré poznáme aj ako „medvedíky“, možno pre svoju pomerne bizarnú podobu, pripomínajúcu prednými hrabavými nohami nepríjemný útočný hmyz. No tie sú pre záhradkárov a poľnohospodárov nebezpečné z iných dôvodov. A neprijateľná je aj doba, kedy vyliezajú zo zeme za účelom rozmnožovania, teda len v máji a júni. Potkanom, ktorí v reči našich predkov takisto patrili do kategórie ščúrov, je skoro jedno, kedy vyliezajú, lebo v zime ich skôr objavíme v „teple našich domovov“, než ukrytých kdesi v zemi.
Stotožnenie názvu s menami nepríjemných prízemných živočíchov je teda pomerne málo predpokladateľné. Azda len keby sme prijali za možnú etymológiu jeho základu z indoeurópskeho prajazyka v podobe skeu-, čo znamená rezať, škrabať, škriabať, hrabať.
Jazykospytci to majú takisto pomerne jasné – šťúr/ščúr je staré slovanské slovo, znamenajúce suchého, chudého, neduživého človeka. Mnohokrát práve takí poväčšine (výnimky potvrdzujú pravidlo) bývajú, na rozdiel od tých telnatých, značne šťúravejší, no takisto nevyliezajú na svetlo božie len na Juraja!
Tak sme sa v pomerne širokom oblúku dostali späť k menu, ktoré je s dátumom 24. apríl späté. Skúsme sa teda vydať inou, než doterajšou cestičkou, ktorá sa nezdá až tak schodná. Kto bol Juraj, ktorého kresťanská mytológia zaradila medzi svätcov?
Pochádzal z maloázijskej Kapadócie, odmalička bol vychovávaný ako kresťan. Ako rímsky vojak sa najprv podieľal na prenasledovaní kresťanov (podobne ako pred ním Šavol, ktorý sa metamorfoval na Pavla), potom sa proti tomu vzbúril a zomrel mučeníckou smrťou. Tak ho prijali kresťania do kategórie svätých a pre Byzantíncov sa stal hlavným patrónom vojakov/armády.
Sv. Juraj Bratislava (Svätý Jur) – freepixabay
V stredoveku bola vytvorená v súvislosti s jeho životným príbehom pekná legenda, ktorá v skorších verziách svätcovho životopisu nejestvovala, zato nám možno bude ako pochodeň osvecovať novozvolený chodník. Podľa nej pochádzal z majetnej rodiny, pričom dôležité mená legiend a mýtov prostredníctvom princípu nomen omen súvisia s charakteristikou hrdinu, a meno Juraj, po grécky Γεωργιως – Georgios, je odvodené od γεωργεω gr. (georgeo), čo znamená obrábať pôdu, zaoberať sa roľníctvom, byť roľníkom, pestovať, šľachtiť, zarábať, mať zisk, lebo γεωργια gr. (georgia) značí roľníctvo, orba, obrábanie pôdy, roľa, obrobená pôda, zveľaďovanie, rozhojnenie, zdroj príjmov. Zrejme sa rodina podľa týchto indícií nielenže venovala roľníctvu, ale jeho rodičia boli majiteľmi pôdy a zarábali z nej. Počas svojich ciest sa Juraj zatúlal i do okolia istého mesta (jeho názvy sa v rôznych verziách rôznia), ktorého obyvateľov prenasledoval svojou mäsožravou náturou miestny drak. (Tento motív sa objavuje v rôznych obmenách skoro vo všetkých mytológiách sveta, v hrdinských eposoch, rozprávkach.) Ako výkupným ho obdarovávali obyvatelia mesta ovcami, a keď im došli zásoby, drak si zažiadal ľudské mäso. Lós padol na kráľovu dcéru, a tá sa vybrala na smrť v nevestinom rúchu. Pripravený Juraj na draka zaútočil, prepichol ho kopijou, oslabeného a spútaného princezniným podväzkom ho odviedol do mesta. Hrdina sľúbil, že draka zabije, ak všetci obyvatelia prijmú kresťanstvo. Tak sa i v mene kríža stalo. Podľa kresťanských mytológov predstavoval drak pohanstvo, zosobnené rímskym cisárom Diokleciánom a prepichnutie kopijou znamenalo podľa nich obrátenie obyvateľov na pravú vieru. Tak legenda naplnila svoje posolstvo posilnenia viery. Sila mýtu urobila z Juraja patróna mnohých krajín, miest, obcí (aj u nás).
Ak ale budeme pokračovať novým chodníkom, ako sme to predznamenali, objavíme niekoľko zaujímavých motívov, ktoré sa často objavujú nielen v texte, ale aj na zobrazeniach príbehu predovšetkým v stredovekom umení. Napríklad sila draka podľa legendy nespočívala v tom, že požieral zvieratá i ľudí, ale hlavne v sile jeho nebezpečného chvosta, ktorým svoje obete zabíjal. Samotný chvost, a je jedno, či vo vztýčenej či inej polohe má na konci šípovitý útvar nie nepodobný tomu, ktorý nachádzame na glyfe znamenia Škoprión.
Na mnohých umeleckých vyobrazeniach objavíme neveľkú postavu mladej ženy, zrejme zachraňovanej princeznej, niekedy sa modliacej, na iných vyobrazeniach držiacej v náručí jahniatko, alebo je zvieratko zobrazené vedľa nej, pričom je oblečená v rúchu nevesty. Dej sa odohráva buď v prostredí plnom skál, či je na niektorých vyobrazeniach zasadený do lona rozmáhajúcej sa vegetácie.
Tak sa konečne dostávame k meritu veci. V dňoch, kedy nájdeme v kalendári meno Juraj, sa Slnko už niekoľko dní nachádza v znamení Býka. Je to typicky jarné znamenie, ktorému vládne rozkvitnutá nevesta Venuša, takže Juraj sa stáva jej slnečným ochrancom. V pôvodnej podobe mena Georgios má na starosti práce spojené so spravovaním a spracovaním pôdy, čo je pre jarné dni typické. Vo chvíľach, kedy jurajské Slnko zapadá, sa spod východného obzoru postupne vynorí súhvezdie Škorpióna – „Svätého Ďura, vyháňa von ščúra“. A aby toho nebolo dosť, nejakú hodinku pred vynorením tohto súhvezdia, súvisiaceho s vodným znamením Škorpión, ho spod obzoru predchádza Hlava Hada (Serpens Caput) a súhvezdie Hadonosa – „Na svatého Jiří vylézají hadi a štíři“.
Juraj tak chráni devuchu Venušu, vládkyňu krajiny – zemského znamenia, ktorým prechádza, pred nenásytným pažerákom draka, zosobneného Škorpiónom a poráža ho kopijou slnečného lúča v momente, kedy sa v podobe Slnka vynára nad východný obzor a oslabuje silu Škorpióna na západnom horizonte. Šípovitý osteň chvosta šťúra z našich zemepisných šírok neuvidíme, ale na miestach, kde legenda vznikla, je dobre badateľný. Nepríjemná agresivita draka, zosobnená aj pôvodným vládcom Škorpióna Marsom, je ovládnutá silou ohňa Slnka a nevinnosťou Venuše. Jahňa, ktoré drží krásavica v náručí pred sebou tak pokojne môžeme spojiť so znamením Barana, ktoré predchádza Býkovi.
Podväzkový pás princeznej, ktorým zviazali draka a takto spútaného doviedli do mesta, je pásom zodiaku, ktorým sú znamenia spojené do jedného cyklického celku. Dievčenská Venuša poznačená udalosťami i tým, že odovzdáva svoj podväzkový pás pre spútanie draka, sa mení na ženu, teraz už vládkyňu Váh, ktoré stoja pred Škorpiónom a kedysi v dávnych časom boli jeho súčasťou.
Vo svetle takto použitej pochodne dostáva príbeh oveľa archaickejší charakter, ktorý, zdá sa, zapadol do zabudnutia, ale uchoval sa nám v podobe mytologického sveta kresťanstva so samozrejmým ideologickým zámerom.
Židovsko – kresťanská mytológia použila množstvo ďalších dejov a postáv, zakódovaných v astrologickom svete. Časť z nich sme sa pokúsili interpretovať aj v predchádzajúcom texte. Podoby býka, spolu so škorpiónom v obraze orla, takisto ako leva a človeka nájdeme vo viacerých biblických spisoch, najsilnejšie v Zjavení Jánovom. Býk, Lev a človek v podobe Vodnára sú fixné znamenia horoskopu. Orla ako škorpióna k nim môžeme zaradiť aj z etymologických dôvodov. Ako sme spomínali, jednou z možností interpretácie slova škorpión je i pradávny slovotvorný základ skeu-, čo znamená rezať, škrabať, škriabať, hrabať. A to dokáže orol mimoriadne úspešne.
Spomenuté atribúty boli priradené takisto evanjelistom: Matúšovi človek – Vodnár, Markovi Lev, Lukášovi okrídlený Býk a Jánovi stúpajúci orol – Škorpión. Ale to je už o inom.
Autor: Mgr. Miroslav Kostelnik – pokračovanie
- Mgr. Miroslav Kostelnik – zostavuje Horoskopy na každý deň
- Ďalšie články od Mgr. Miroslava Kostelnika a osobné konzultácie s možnosťou vypracovania rôznych na mieru šitých horoskopov
Súvisiaca literatúra:
