Prastará indická tradícia stavania a zariaďovania obydlí aj iných priestorov na základe súzvuku s prírodou. Pri tvorbe plánov Vastu zohľadňuje päť základných elementov, pohyb Slnka, Mesiaca a planét i geologické a klimatické podmienky. Každú stavbu chápe ako mikrokozmos, ktorý človeka spája s vesmírom a koncentruje kozmické energie…
S odborníkom va Vastu šastra Ing. arch. Petrom Doričkom sa môžete pravidelne stretávať na prednáškach v Regeneračnom centre
Vastu šastra je veda, ktorá sa zaoberá rôznymi aspektmi dizajnu a budovaním prostredia v harmónii s fyzikálnymi a metafyzickými silami. Vastu znamená obydlie alebo dom a šastra znamená veda alebo technológia. Pochádza z Indie a jej princípy stavania sú v určitých oblastiach používané a populárne dodnes. Vastu šastra sa vyvinulo ako zhrnutie princípov pre prospešné bývanie založené na starobylých textoch. Vastu bolo najskôr po tisícročia aplikované v dizajne indických domovov, ale stalo sa menej prominentným počas industrializácie koloniálnou britskou nadvládou. Hoci táto veda stratila svoje uplatnenie v tradičných príbytkoch, naďalej bola uplatňovaná v sakrálnej architektúre. V posledných rokoch je táto veda opäť veľmi populárna a vyhľadávaná. Priamo úmerne s rastúcim záujmom o interiérový dizajn ako samostatný odbor si v posledných desaťročiach začalo získavať svoju popularitu aj Feng šuej nielen v Číne ale aj v okolitom svete. Nastal trend záujmu o ázijské umenia rôzneho druhu. Vastu sa tiež dostalo na výslnie. Avšak na rozdiel od Feng šuej je Vastu menej známe. Uplatňuje sa najmä v Indii. Myslím si, že pravdepodobne kvôli jeho viazanosti na indické horúce klimatické podmienky, na hinduistické náboženstvo a jeho slabšej schopnosti prispôsobiť aplikáciu na interiéry v celom svete. Dôvodom môže byť aj fakt, že vo svojej podstate sa Vastu interiérovým dizajnom v minulosti vôbec nezaoberalo. Hoci Feng šuej a Vastu šastra sú vo svojej podstate podobné, Feng šuej je z hľadiska dizajnu interiéru praktickejšie, zaujímavejšie a rozvinutejšie. 2.1 Vastu v súčasnosti Vieme, že korene Vastu Shastra siahajú do Védskeho obdobia. Vastu ako veda bola pravdepodobne zbavovaná “nečistôt” po celé stáročia procesom pokus omyl. Začalo byť asociované s odvetviami ako astrológia a zemský magnetizmus, kládlo dôraz na klímu, architektúru a inžinierstvo. Vo svojom zenite bolo Vastu komplexnou encyklopédiou o stavaní obsahujúc čo najdetailnejší popis rôznych aspektov stavania a zariaďovania budov. Okrem informácií, ktoré tieto spisy obsahovali, plnili taktiež funkciu regulovania štandardov v tomto odbore. Najlepší spôsob podávania a vysvetľovania tejto vedy bolo pomocou náboženstva. Výsledkom bolo, upriamovanie pozornosti na božstvá. Ich vlastnosti a odôvodňovanie určitých stavebných princípov bolo ľahšie zrozumiteľné bežnému obyvateľstvu. Božstvá umiestnili do mandaly Vastu Puruša a aplikovali na to astrologické princípy a teórie. Časom sa pôvodný vedecký zámer stratil pod rúškom povier. Je paradox, že aj v tomto stave si Vastu po celé nasledujúce stáročia plnilo dokonale svoju funkciu. Dôvodom je pravdepodobne fakt, že až po posledných pár stáročí sa príbytky indického obyvateľstva podstatne nezmenili od príbytkov ich predkov. 2.2 História Vznik Vastu sa datuje do dôb pravdepodobne 6 000 a 3000 p. n. l. O Vastu sa dozvedáme zo starobylých textov ako Rigveda, Athavaveda, Ramayana, Mahabharata, Manasa saar a podobne. V týchto knihách môžeme nájsť poznatky o stavaní rôznych príbytkov, konštruovaných pomocou Vastu šastra. O Vastu sa taktiež zmieňuje budhistická literatúra. Stalo sa tradíciou posúvať tieto vedomosti z generácie na generáciu. Staroveká indická architektúra aplikovala túto vedu na takmer všetkých palácoch a chrámoch po celé tisícročia. Ranné princípy Vastu boli formované na základe pozorovania slnečných lúčov počas dňa. Učenie Vastu sa postupne začlenilo do princípov sochárstva, konštrukcií a architektúry.
Príchod do indickej nížiny, Vastu Puruša mandala
Árijci po príchode na indický subkontinent obohatili indickú kultúru o tri veci, ktoré civilizácia doby bronzovej v indickej nížine nemala. Árijci jazdili na koňoch, používali železo a čo je najdôležitejšie – mali Védy. Tieto knihy múdrostí boli podávané ústne z generácie na generáciu až po vytvorenie Sanskritského písma. Štvrtá kniha – Atharvaveda, ktorá obsahuje popis vedy Vastu šastra – bola zhrnutá v čase, keď sa polo-nomádsky Árijci začali postupne usadzovať na indickej pôde a prispôsobovať sa agrárnemu spôsobu života.
Postupom času sa z osád začali vytvárať dediny a z dedín mestá. Pravdepodobne v tomto období sa Vastu šastra včlenilo do Atharvavedy, aby sa tak zachovala uniformita a celková schéma všedných vecí. Ľudia tej doby si na rozdiel od moderného človeka dnešných čias stavali príbytky sami. Nebol potrebný žiadny staviteľ, inžinier alebo architekt. Ich domy boli z jednoduchej drevenej konštrukcie, z prútia alebo hlinených stien a striech pokrytých slamou. Domy mali poväčšine tvar štvorca so štvorcovým átriom v strede. Zásady Vastu boli akýmsi návodom pre budovanie stavby – súbor odporučených a odskúšaných pravidiel.
Šastry odporúčali staviteľovi domu komplexné informácie začínajúc radami pre výber pozemku a končiac návodom na vytvorenie správnej konzistencie blata na omietnutie stien. Védy učili ako nájsť vhodnú pôdu schopnú uniesť stavbu a ako určiť hlavné svetové strany. Okrem iného, pri stavebnom procese bolo potrebné povedať celú škálu odriekavaní a modlitieb.
Zachovaná legenda hovorí o gigantickom démonovi Vastu Purushovi, ktorý vznikol z kvapky Šivovho potu a spustošil svet. Ostatní bohovia sa spolu zo zúfalstva spojili a spoločne vyhnali démona zachrániac svet a obnovujúc poriadok všade tam, kde zavládol chaos. Každému z bohov bolo tak pridelené špecifické umiestnenie v mandale súvisiace s ich postavením a schopnosťami. Vastu Purusha mandala je akási tabuľka pomáhajúca staviteľovi určiť funkciu izieb v dome. Je v tvare štvorca, kde sa zobrazuje s Brahmom v strede a 32 ostatných božstiev je umiestnených v periférnych štvorcoch náležiacim ich postaveniu po stranách. Umiestnením jej na plán domu v smere príslušných svetových strán môžeme s ľahkosťou určiť rozdelenie príbytku na určité miestnosti. Mandala je kozmický diagram podmanenia Purušu. Démon Puruša je znázornený na mandale v skrčenej polohe s hlavou smerujúcou na severovýchod a nohami smerujúcimi na juhozápad.
Legenda o Vastu Purushovi a jeho podmaneniu ostatnými bohmi bola krásne použitá ako metafora ilustrujúca návod ako by sa mal naplánovať dom z hľadiska umiestnenia určitých izieb do vhodných lokalít domu. Mandala zvyčajne obsahovala 81 štvorcov.
Pozícia rôznych bohov v mandale je základ pre aktivity určené pre jednotlivé miestnosti. Napríklad: Brahma, najvyššia bytosť, ktorá obýva veľký centrálny štvorec reprezentuje dimenziu nad úrovňou zeme. Táto časť je preto ponechaná otvorená a “prepojená s nebom” vo forme átria – veľmi praktický spôsob zabezpečujúci adekvátne svetlo a ventiláciu v rámci príbytku.
Dvor je všeobecne najchladnejšia, tienená a najpríjemnejšia časť domu, takže sa stáva stredobodom celej domácej aktivity. Átrium okrem príjemnej funkcie zatieneného otvoreného priestoru, plní taktiež funkciu prírodnej klimatizácie, hlavne v horúcich a suchých klimatických podmienkach. Prúdiaci vzduch vchádzajúci cez okná do domu vytláča teplý vzduch z domu von cez átrium.
Bohyňa Agni nachádzajúca sa na juhovýchode reprezentuje oheň, je logické umiestniť tam kuchyňu, ak je to možné. Pokiaľ by to nebolo možné, kuchyňa môže byť premiestnená na severozápad, sever alebo východ. Podobne je to s toaletami. Môžu byť umiestnené v ktorejkoľvek časti domu okrem juhozápadu alebo severovýchodu.
Kuchyňa a toalety sú zdrojmi charakteristických pachov. Ak by takéto miestnosti boli umiestnené na línii vetra smerujúceho do ostatných častí domu, domáce prostredie by sa stalo veľmi nepríjemné. Umiestnenie týchto miestností na sever alebo východ budovy pomáha pachom uvoľňovať sa priamo do exteriéru von z príbytku. Severovýchodný roh sa tiež neodporúča. Nie je to však z praktickej príčiny. Bolo by to zbytočné plytvanie najkomfortnejším miestom v rámci budovy.
Teplota sa môže v rámci interiéru meniť. Záleží to od vzdialenosti od zdroja prúdiaceho tepla. V tomto prípade teplých vetrov vanúcich z juhozápadu. Najviac tieto prúdy ovplyvňujú juhozápadný roh domu, preto sa tieto priestory neodporúčajú na dlhodobé aktivity vykonávané počas dňa. Tieto miestnosti sa odporúčajú využívať ako skladovacie priestory, šatníky alebo knižnice.
Pre obývateľné miestnosti je najvhodnejší sever a východ domu práve kvôli najväčšiemu chladu a komfortu počas dňa, zatiaľ čo spálňa je obývaná počas chladnejších nocí, jej umiestnenie je odporúčané na juh a západ.
Okrem toho, deti by mali spať hlavou smerom na východ, zatiaľ čo dospelých hlavy by mali smerovať na juh. Tieto odporúčania prihliadajú na prirodzené magnetické polia Zeme.
Študovňa a jedáleň sa zvykne podľa Vastu umiestňovať na západ medzi toaletu/kuchyňu a skladovacie priestory. Môže sa zdať že praktickosť umiestnenia izieb je nelogický a nepraktický, no ako náhle si uvedomíme, že ani v študovni a jedálni sa dlho počas dňa nezdržiavame má zrazu toto rozloženie izieb význam.
Z hľadiska umiestnenia izieb sa názory Feng šuej a Vastu šastra rôznia. Feng šuej neodporúča také kombinácie susediacich izieb ako Vastu. Dôvodom môže byť aj fakt, že do týchto izieb sa vchádzalo priamo z átria. Tieto miestnosti pravdepodobne plnili funkciu samostatných navzájom sa nerušiacich jednotiek. Domnievam sa, že keďže boli umiestnené vedľa seba a neboli prepojené dverami kde by sa z jednej izby prechádzalo do druhej nezáležalo na ich poradí a funkcii.
zdroj: pegas-bekd.com
literatúra a symboly Feng Šuej
