obrázok so súhlasom digitalart / FreeDigitalPhotos.net
Vo Vitalite č.4 som opisoval ako nemecký kráľovský lekár Christian Wilhelm von Hufeland na začiatku 19. storočia precestoval celú Európu a navštívil aj niekoľko slovanských dedín, kde študoval stravovacie návyky ľudí, ktorí sa dožívali vyše 100 rokov. Dovtedy neznámym slovom makrobiotika =„dlhý život“ nazval európsky spôsob takmer vegetariánskeho stravovania. Na základe týchto podkladov si dcéra Adelberta Nelissena, riaditeľa pobočky Kushiho makrobiotického inštitútu v Európe, robila dizertačnú prácu, ktorá aj u odbornej lekárskej verejnosti, získala veľké uznanie. Moja babka, ktorá má dnes 97 rokov sa tiež stravovala prevažne makrobioticky a o tom ani nevedela. Od malička som u nej denne rád jedával husté hrstkové polievky plné strukovín, obilnín a zeleniny koreňovej, ale aj listovej. Keď sa na sporáku, v ktorom sa kúrilo drevom, varil slivkový lekvár, samozrejme bez cukru, nemohol som chýbať. Mlieko, mäso, cukor, hladká múka a polotovary boli skôr vzácnosťou. Ako väčšinu ľudí, aj ju moderná povojnová doba a hojnosť potravín odviedla od tejto zdravej výživy a začala ich častejšie používať čo poznamenalo aj jej zdravotný stav. Hlavne zemiaky, ktorých počas života skonzumovala neúrekom, jej zapríčinili dnešnú nie najlepšiu mobilitu. O ich negatívnych účinkoch som písal vo Vitalite č.4.
Naši predkovia taktiež nekonzumovali žiadne rastlinné maslá, margaríny ani iné trans-tuky (ich názvami by sme zaplnili pol stránky časopisu), ktoré sa vyrábajú z ropy, alebo z rôznych odpadových látok pri rafinácii oleja. V snahe čo najviac sa priblížiť maslu, sa pridávajú rôzne emulgátory, konzervačné a aromatické látky, regulátory kyslosti a farbivá. To, že trans-tuky sú jedovaté a hromadia sa v organizme, čo má za následok vznik rôznych chorôb ako stres, nadváha, rakovina, hormonálne poruchy, ateroskleróza a iné kardiovaskulárne ochorenia, zverejnili v USA na základe vedeckých výskumov už v r.1958. Napriek tomu sa vina za tieto choroby preniesla na cholesterol a za liek sa vyhlásili „rastlinné maslá“. Pritom mozog pozostáva v 10 – 20% z cholesterolu a potrebuje ho vo veľkých množstvách. Keď v strave chýba, väčšina telesných buniek si ho vyrába sama. Skutočnú cholesterovú bombu tvorí materské mlieko a predsa kojené bábätká sú oveľa zdravšie ako tie, ktoré sú prikrmované kravským mliekom. Strašiak menom cholesterol prinútil mnohých ľudí konzumovať rastlinu s najväčším obsahom bielkovín – sóju. Obsahuje lecitín potrebný k premene tukov a cukrov a nenasýtené mastné kyseliny, ktoré urýchľujú premenu cholesterolu na žlčové kyseliny a znižujú vstrebávanie cholesterolu tým, že viažu jeho metabolity. Ovšem sója sa začala konzumovať iba v roku 1134 p.n.l., keď Číňania vymysleli fermentáciu. Týmto kvasným procesom sa v sóji eliminuje inhibítor tripsínu (obmedzovač enzýmu pankreasu štiepiaceho bielkovinu) a sója sa stáva stráviteľnou. Taktiež sa znižuje množstvo fytátov, ktoré blokujú vstrebávanie minerálov a stopových prvkov. Pretože sa sója pomaly pridáva do každého polotovaru, má na ňu mnoho ľudí alergiu a lektíny spôsobujú aglutináciu červených krviniek. Ak chceme zjesť sójový výrobok, ktorý nám skôr pomôže ako poškodí konzumujme Tempeh, Natto, miso pastu, sojovú omášku Shoyu, Tamari a ďalšie fermentované výrobky. Na rozpustenie a vylúčenie nadmerného množstva cholesterolu a soli (v mäse a iných slaných potravinách) používali východné národy veľmi účinný odvar z huby Shiitake (Húževnatec jedlý). Nakoľko je jinová odporúča sa u jangových ľudí, ktorí majú vysoký krvný tlak. Naopak u jinových ľudí, ktorí majú studené ruky a nohy a neznesú chlad, sa neodporúča.
V r.1999 bolo opäť zverejnené že trans-tuky zapríčiňujú zhoršenie kvality spermií a zníženie hladiny testosterónu, nízku pôrodnú hmotnosť, zhoršenie kvality materského mlieka, väčšie riziko vzniku cukrovky, oslabenie imunity, … Trans-tuky blokujú enzýmy pri trávení, z čoho vyplýva, že k žiadnemu metabolizmu nedochádza. Zabraňuje sa prenosu živín cez bunkovú membránu. Nedozierne následky si určite viete sami predstaviť. Navyše pri smažení na trans tukoch sa do organizmu dostáva veľmi škodlivý dioxin.
Naopak za studena lisované rastlinné oleje obsahujú nenasýtené mastné kyseliny, ktoré sú neodmysliteľné pri metabolizme. Napríklad urýchľujú vylučovanie cholesterolu z organizmu. Tými najpotrebnejšími sú omega-3 a omega-9, ale aj omega-6. Najoptimálnejší olej pre naše klimatické pásmo je sezamový olej, poprípade ľanový. Všade zdôrazňovaný olivový olej je viac ochladzujúci a preto je skôr vhodný v lete. Oleje by sa mali používať vždy na teplú kuchyňu, aby neostávali v organizme vo forme cýst, alebo iných nežiaducich útvaroch. Stredomorská diéta s ochladzujúcou surovou zeleninou pokvapkanou ochladzujúcim olejom je naozaj liečivá, ale pre ľudí žijúcich v Stredomorí, alebo ktorým je príliš teplo.
Keďže naši predkovia nemali sedavý spôsob života ako dnešný mestský človek, občasná konzumácia živočíšnych potravín nemala až taký negatívny dopad. Taktiež pre ľudí žijúcich v chladnejších častiach sveta slúžili k tomu, aby okamžite zahriali telo a pomohli tak vyrovnať vonkajší chlad. Je dobre známe, že títo ľudia sa nedožívali dlhého veku. Na dosiahnutie antibakteriálnych a antioxidačných účinkov sa na uchovanie mäsa používalo hlavne udenie. Dnes sa do potravín zavedie tekutý dym, alebo sa ponoria do „udiacej“ kvapaliny. Obsahuje 66% toxického fenolu, 14% karbonylonových zlúčenín, ktorými sa mrzačia bielkoviny a 20% pripadá na ostatné udiace zložky. Ak teda zjeme jeden párok, alebo 10 dkg šunky, ako keby sme vyfajčili krabičku cigariet.
Preto ak sme ešte zdraví a nechceme robiť chyby v stravovaní, nenechajme sa ovplyvniť rôznymi reklamami o zdravých potravinách, nečítajme články o rôznych zaručených diétach a racionálnej výžive, ale zamyslime sa nad tým, či naši predkovia pred pár sto rokmi konzumovali to, čo práve dávame do úst a v akom množstve. Ak už sme chorí, toto zamyslenie nestačí. Vtedy sa obráťte na niekoho, kto má v oblasti liečenia stravou bohaté skúsenosti a pozitívne výsledky.
Ing. Peter Tóth
