Našimi krajinami lomcuje ekonomická kríza. Zbedačovanie a ožobračovanie más sa prehlbuje. Napriek výdobytkom modernej spoločnosti sme stále nedokázali zabezpečiť prijateľný štandard pre každého človeka. Čoraz viac sa naskytá otázka: „Kto za to môže?“. Ukazovanie prstom na vládu, politikov, finančné inštitúcie, zlé poveternostné udalosti, osud je nepochybne veľmi pohodlné a obľúbené! Nie! Môžeme za to my, všetci, čo prežívame asi najväčšiu krízu v dejinách ľudstva. Čo je to za kríza?
obrázok so súhlasom dan / FreeDigitalPhotos.net
Politická? Ekonomická? Snáď morálno-etická! Opäť len trefa vedľa! Žijeme krízu vlastnej identity. Homo sapiens sa stotožnil v záujme bezpečia, komfortu a lacnoty s pozíciou ovce, bezmocného tvora, ktorý sa pre horeuvedené privilégiá vzdal svojej vlastnej tvorivej suverenity, odovzdal sa do rúk pastiera. Celú históriu sme si mysleli, že výmena na poste našich šéfov nám zaručí lepšie podmienky bytia. Mýlili sme sa teda. Nepochopili sme kľúčový odkaz príslovia: „Aká matka, taká Katka.“ Každý má len takého pastiera, do akej miery sa cíti bezmocnou, odkázanou ovcou.
V našom boji za slobodu a práva sme v dejinách akosi zabudli na právo práv! Je ním právomoc na emisiu meny!!! Toto právo si uzurpuje úzka skupina ľudí, ktorá má tým neskutočne vplyvné páky na rôznych úrovniach spoločnosti. Neveríte? Tak nech sa vyjadria kompetentní:
„Dovoľ mi, aby som mal dohľad a právomoc nad vydávaním peňazí a z vysoka kašlem na to, kto prijíma zákony.“ (1790) povedal toho času Mayer Amschel Rotschild, frankfurtský bankár.
A mal skutočne pravdu! Viem, je to ťažko pochopiteľné. Vaša myseľ sa tomu bráni. Prečo? Nech to povie filozof Voltair:
„Žiadna snehová vločka necíti zodpovednosť za snehovú lavínu!!!“ .
Áno, je na čase pochopiť, že zodpovednosť je na mojich pleciach! Ja som Tvorca a spoločnosť si tvorím na svoj vlastný vnútorný obraz! Už neverím na rozprávky a plne akceptujem nasledovné slová:
„V demokracii je politika umením presviedčania ľudí, že moc je v ich rukách.“ Louis Latzarus, francúzky bankár.
Až teraz som plne pochopil slová Ghándiho:
„Pár desiatok tisíc Angličanov by nemohlo vládnúť 600 miliónom Indov bez ich vlastného aktívneho pričinenia.„
Nech sa deje čo sa deje: „Pre rozumných ľudí nie je na mieste tráviť čas v mase väčšiny… už ich je tam predsa dosť…“ .Porozumel som tomu, čo Einstein už dávno hlásal:
„Prvou úrovňou psychickej poruchy je opakovať tú istú činnosť a očakávať iný výsledok.“
Musím teda zmeniť svoje konanie, aby nastala zmena aj v mnou pociťovanej vonkajšej realite. Veď sa len pozri na nasledujúci výrok:
„Všetko je naruby. Lekári ruinujú zdravie… Právnici ničia pojem spravodlivosti… Univerzity skresľujú poznatky… Vlády oberajú o slobodu… Médiá ruinujú objektívnu informovanosť…“ tak znejú slová spisovateľa Michaila Ellenera.
Snáď ako dôkaz by toľko stačilo. Ostatné je aj tak na Vašom vnútornom hlase!Ten iste naznačí správnosť Vašej voľby. A kam smeruje iniciatíva tejto webovej stránky? K preberaniu zodpovednosti za individuálnu i komunitnú hojnosť a bohatstvo. Ako sa k nej dopracovať. Prvým krokom je ujasnenie si toho, kde sme práve teraz:
„Moderný bankový systém tvorí peniaze z ničoho. Tento proces je bez pochyby najväčším kúzelníckym číslom všetkých dôb. Bankový biznis sa počal v hriechu a aj sa v ňom narodil. Svet patrí bankárom. Zober od nich všetko, pritom im ponecháš právo emisie bankoviek a za zlomok sekundy vytvoria toľko peňazí, aby mali dosť na znovuzískanie stratených statkov. Zober im ich neskutočnú moc, i majetky, ale ak im ponecháš právo na emisu obeživa, získajú si všetko opäť spať. Ak túžiš ostať ich otrokom, ba čo viac, platiť sám za náklady, tak im nechaj možnosť, aby peniaze tvorili a mali dohľad nad úvermi.“ Sir Josiah Stamp riaditeľ Bank of England 1928-1941 (Toho času druhý najbohatší Angličan)
Čo s tým môžeme urobiť, aby sme sa dostali z okov peňažnej úžery? Riešenie nevidíme v sťažovaní sa, v ukazovaní prstom na svojich pastierov a vládcov! Práve naopak!Riešenie je v nás samotných. Podotýkame, že toto riešenie nájde pochopenie len u tých, ktorí sa neboja práce, majú záujem zveľaďovať bohatstvo nielen svoje ale aj širšej komunity. A čo je teda pilierom možného riešenia. Návrat práva na emisiu bankoviek do rúk suveréna = člena komunity. Nikdy sme netrpeli ako ľudstvo nezamestnanosťou……….. práce je viac než dosť….. len sa pozri okolo seba……….. to čo nám chýba sú peniaze = výmenný nástroj, ktorý facilituje, umožňuje výmenu medzi členmi komunity. Už sa ti asi mozaika uzatvára… Kvantita obeživa je určovaná niekym iným mimo komunity, čo umožňuje manažment, ovládanie celej spoločnosti. Je to takto jednoduché. Finančné skupiny rozhodujú o tom, že poskytovaním obeživa vybraným segmentom podporujú, neposkytovaním zbedačujú, dusia priemyselné, iné segmenty hospodárstva. V okamihu keď sa emisia obeživa navráti do rúk komunity, dostávame sa mimo okov úžery. Dokonca sa peniazom navracia ich skutočná úloha! Prestávajú fungovať ako komodita, stávajú sa prostriedkom výmeny! Ba čo viac: Peniaze sú kryté skutočnou hodnotou!Akou! Prácou alebo prísľubom práce od člena komunity!
Mgr. František Nagy, MBA
