Liek náš každodenný daj nám dnes

obrázok so súhlasom YaiSirichai / FreeDigitalPhotos.net

obrázok so súhlasom YaiSirichai / FreeDigitalPhotos.net

Slovensko patrí medzi 5 krajín Európskej únie s najvyššou spotrebou liekov. Priemerný Slovák skonzumuje ročne 17 balení liekov.

O vedľajších účinkoch liekoch sa hovorí pomerne často. No najmä, zo strany mnohých lekárov sa stretávame s ich bagatelizovaním. Dokonca niektoré média publikujú aj názory takých lekárov ako napr. MUDr. Peter Lipták, ktorý pre denník SME hovorí pacientom : „Nie je nič horšie, ako keď sa pacient, ktorému predpíšeme lieky, začne vypytovať na ich negatívne účinky.“ ,  ”Ak vieme, že lekár, u ktorého sa liečime, dobre pozná naše telo, nie je dôvod báť sa, že by nám odporučil niečo, čo by nám mohlo uškodiť.”  Citát z článku z 1.1.2013 denník SME : Zdravšie v novom roku.

Aj toto je naša realita. Ako potom môžeme veriť takýmto lekárom, že nahlásia vedľajšie účinky liekov, kompetentným štátnym orgánom?  A aké sú vierohodné vyhlásenia štátneho ústavu na kontrolu liečiv, keď sa nám ozývajú z televízie, že neboli hlásené žiadne vedľajšie účinky toho či onoho lieku?  Odpoveď si dajte každý sám.

Dnes je každému jasné, že antibiotiká ničia črevnú mikroflóru. Ostatné lieky, ktoré používame sú pre nás tak trochu neznámou, najmä preto, že sa o nich až tak veľa nehovorí. Pokúsim sa objasniť, prečo sú lieky nebezpečné a ako aj vám môžu prispieť ku vzniku civilizačných ochorení, ktoré školská medicína považuje za nevyliečiteľné.

Bolí Vás hlava a zoberiete si lieky proti bolesti? Mnohí z Vás áno. Ale čo by ste povedali na to, keby výsledkom užívania týchto liekov boli práve silné migrény. Máte teplotu a trápia Vás časté infekčné ochorenia. V dobrej viere si zoberiete antibiotiká. Čo by ste povedali na to, že aj vďaka týmto liekom sa môže u vás vyvinúť nejaká autoimunitná choroba prejavujúca sa chronickým zápalom? Myslíte si, že je to nemožné? Veď prečo by sa vyvíjali lieky čo poškodzujú! Na to, aby sme pochopili celý princíp poškodzovania zdravia liekmi, musíme si povedať niečo o jednej z najdôležitejších baktérií v našom tele. Keď sa povie baktéria, väčšina ľudí sa zľakne a predstaví si malého, zákerného tvora, vďaka ktorému sme chorí. Máme hnačky, zápaly a veci podobné. Naskakuje Vám husia koža? Aj to je možné, ale našťastie tu máme aj dobré baktérie. Určite všetci poznáte baktérie črevnej mikroflóry. Tie nám pomáhajú udržať si zdravé trávenie a celkové zdravie. Sú dôležité pre správnu činnosť imunity, vstrebávanie živín atď. Ale na jednu z najdôležitejších baktérii v našom tele sa zabúda. Pritom táto baktéria je zodpovedná za tvorbu energie, bez ktorej by sme neprežili. Tou baktériou je mitochondria.

Počas evolúcie sa spojili dva druhy baktérií, archea a proteobaktéria do jednej ľudskej bunky. Mitochondrie pochádzajú z archebaktérií. Majú vlastnú DNA a sú to najstarší obyvatelia našej planéty. Mitochondrie žijú v našich bunkách a sú ich súčasťou. Najviac ich máme v tých bunkách, ktoré potrebujú najviac energie. Sú to nervové bunky, mozgové bunky, bunky srdca, pečene. Tu ich žije v jednej bunke až cca 5 tisíc. Niektoré zdroje uvádzajú dokonca 8 tisíc. Celkovo sa v našom tele nachádza 180-190 triliónov mitochondrií.  A pre zaujímavosť, mitochondrie tvoria 70% hmotnosti nášho srdca.

bactNačo mitochondrie slúžia? Sú to zdroje energie buniek. Bez energie na svete nefunguje nič. Autá jazdia na benzín, bez elektrickej energie by nám bol televízor či rádio nanič. Celý náš svet je postavený na spotrebe energie. A to isté platí pre naše telo. Aj my konzumujeme potravu, aby sme mali dosť energie. Ale ako sa využíva energia z potravy?  Energia sacharidov, tukov  sa spaľuje za prítomnosti kyslíka, ktorý dýchame,  v mitochondriách. Tento proces voláme aj dýchací cyklus bunky. Takto vyrobená energia je univerzálnou pre všetko, čo sa v našom tele deje. Pre ľudí sú transformátormi energie elektrárne, kde sa energia ropy, uhlia, vody, zemného plynu či jadrového paliva premieňa na elektrickú energiu.  A v ľudskom tele sú to mitochondrie. Preto ich zvykneme nazývať aj bunkové elektrárne.

Náš organizmus sa skladá z buniek. Všetky naše bunky potrebujú na svoj život a správne fungovanie energiu z mitochondrií. Táto energia sa volá adenozintrifosfat, skrátene ATP. Koľko energie mitochondrie denne vyrobia?  Zhruba toľko koľko vážite. Vaše srdce spotrebuje počas  dňa zhruba 30kg ATP. V každej jednej bunke prebehnú každú sekundu desaťtisíce až státisíce biochemických reakcií. Ak by mitochondrie nevytvárali dostatok energie – ATP, nemohli by mnohé z nich prebehnúť. Narušila by sa krehká rovnováha a začala by vznikať choroba. Kód nášho života je  uložený v našej genetickej informácii – DNA. Narušením DNA vznikajú mnohé ochorenia. Bohužiaľ dochádza aj k tomuto. Ale našťastie má bunka opravné mechanizmy, ktoré dokážu opravovať DNA. A nejeden z týchto opravných mechanizmov by nefungoval, ak by sme nemali energiu vyrábanú v mitochondriách. Zdá sa Vám to dôležité? Nemýlite sa!

Veda si mitochondrie dlho nevšímala. Aj dnes mnohí lekári vedia o mitochondriách a ich význame pomerne málo. Ale sú aj vedci, čo sa začali zaujímať, aké dôsledky na zdravie má poškodenie mitochondrií a narušenie, či zníženie ich činnosti. Lieky totiž znižujú tvorbu energie v mitochondriách resp. tieto mitochondrie zabíjajú! Tým nás oberajú o energiu potrebnú pre život.

Ktoré lieky sú to?  Antibiotiká, statíny – lieky na vysoký cholesterol, aspirín, betablokátory – lieky pri liečbe kardiovaskulárnych chorôb, analgetiká – lieky proti bolesti, lieky na srdce, lieky na liečbu potencie,  hormóny vrátane antikoncepcie, antidiabetiká atď. 

Aké ochorenia vznikajú zníženou a oslabenou činnosťou mitochondrií?

Čo dodať na záver? Ak sa Vám niekto bude snažiť nahovoriť o neškodnosti liekov, lebo dobre pozná Vaše telo, spýtajte sa na mitochondrie a ich vplyv na zdravie. Nikomu z vás by nenapadlo, aby začal poškodzovať elektráreň, lebo vie, že elektriku potrebujeme. V ďalších článkoch sa pozrieme na ďalšie látky, ktoré poškodzujú a zabíjajú mitochondrie. Povieme si ale aj o tom, čo mitochondriám pomáha, čo potrebujú, ukážeme si vzťah medzi ich činnosťou a prekyslením a mnoho ďalších zaujímavostí.

Apropo, ak máte zopár tabletiek v kabelke, či ich pre istotu držíte v zásuvke pracovného stola, skúste sa na chvíľu zastaviť a nalaďte sa na svet bez elektriny. Dosť tmavý a nehybný, však?

Regenračné centrum

Ak sa Vám článok páčil, vopred ďakujeme za jeho zdieľanie:
3 647 pozretí

Všetky informácie uvedené na stránkach Znanie sú od nezávislých prispievateľov, alebo len súborom informácii z voľne dostupných domácich a zahraničných zdrojov a za žiadnych okolností nenavádzajú čitateľov nahrádzať bežnú nevyhnutnú lekársku starostlivosť, či urgentnú medicínu, ani k tvrdeniam o liečivých účinkoch produktov, či postupov. Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi tejto stránky, ktorá nenesie zodpovednosť za nesprávne informácie. E-press dáva priestor na slobodu prejavu a právo na informácie, ktoré zaručuje
Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. čl. 26 Ústavy SR.>
...Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu...

Ak kliknete ľavou myšou na ľubovoľné na modro zafarbené slovo, otvorí sa Vám o tom viac informácií. Ak niektorý odkaz nefunguje, budeme radi, ak nám o tom napíšete na [email protected] Ďakujeme
  • Array