Motivačná kniha o tvorivosti a vedomí.
Kde kreativita vzniká, ako súvisí s naším vedomím? Dá sa kreativite naučiť? Ako racionálne myslenie tejto doby ničí kreativitu a ako jej otvoriť brány? Kde sídli kreativita, v hlave v srdci, alebo v bruchu?
Mechanické myslenie je základnou metódou výučby v našom školstve. Tak ako z A sa dopracujete do B, tak isto sa z B dopracujete do C. Jedinci, ktorí, by sa pokúsili o niečo iné sú podozriví. Ak prváčik nechce písať, ale radšej by kreslil, tak sa volá školský psychológ. Záver? Príčina je vo výchove. Treba pritvrdiť, a naučiť dieťa písať. To, že pre jeho dušičku je omnoho prirodzenejšie kresliť, sa považuje za úchylku, ktorú treba liečiť. Nestihol by sa termín dokedy sa má dieťa naučiť písať.
Niekto vás osloví, aby ste niečo vytvorili. Sadnete si a svoju predstavu vyjadríte napríklad pomocou čiar, čísel, písmen, nejakého záznamu. Teda najskôr si poviete čo to má byť a potom kreslíte čiary. Tak to učia v škole.
Ale môže to byť aj naopak. Ste zamyslený a podvedome začnete kresliť čiary. Zrazu tie čiary dostanú zmysel. Mohli by vyjadrovať nejakú vec, symbol, myšlienku, ideu. Hudobný skladateľ začne skladať akordy, tóny a až potom z toho je hudobné dielo. Básnik skladá slová podľa rýmu a až potom zrazu verše dostávajú zmysel.
Ako je to?
Najprv myseľ a potom cit, alebo naskôr cit a potom myseľ. Najskôr sa pýtať a potom tvoriť, alebo naskôr tvoriť a potom sa pýtať? Musím si stanoviť cieľ na začiatku svojho konania, alebo má význam začať konať aj bez toho, aby som poznal svoj cieľ? Najprv forma a potom obsah, alebo naopak?
Čo je racionálny a čo kreatívny prístup?
Keď myslím tak tvorím, alebo keď cítim tak tvorím? Využívam kreativitu len v tedy, ak sa venujem nejakej umeleckej činnosti, alebo je niečo kreatívne aj v tom, ak na chate kálam drevo?
Čo je lepšie? Najskôr myslieť a potom sa rozhodnúť, alebo najskôr sa rozhodnúť a potom myslieť? Je kreativita aj v tom ako sa rozhodujeme? Vieme kreativitu vedome sledovať nejako evokovať, alebo dokonca vyvolať? Čo je kreativita nášho každodenného života?
Podľa toho, aký vzťah majú ľudia ku kreativite, mohli by sme ich rozdeliť do troch skupín. Na tých, čo sú mimoriadne kreatívni, na tých čo sú priemerne, alebo bežne kreatívni, a na tých, čo v kreativitu jednoducho neveria. Možno vás teraz napadne, že nespomínam tých, čo kreativitu v sebe nemajú. Nepomýlil som sa. Takí neexistujú.
Výnimočných je 5% ľudí. Tí majú jednu spoločnú vlastnosť. Sú mimoriadne kreatívni. Sú úspešní v tom čo robia preto, lebo zásadne nerobia to, na čo nemajú talent. Ako zistiť na čo mám talent, čo je to chuť, chcenie a vôľa, a ako spolu súvisia s kreativitou?
Ak sa vo vašom vedomí objaví nápad, či inšpirácia, ste plný energie. Vidieť vám to na očiach. Prečo? Lebo v nehmotnom svete zákon zachovania energie neplatí. Ak vo fyzickom svete z pohára polovicu vody odlejete do druhého, tak v tom prvom je o polovicu vody menej. Tu zákon zachovania energie platí. Ale ak niečo vytvoríte a máte z toho radosť, tak energie vám pribudne. Ak dáte niekomu lásku, tak sa láska vo vás zdvojnásobí. Tu zákon zachovania energie neplatí. Kreativita nám energiu dáva, aj keď nevieme odkiaľ, a rutina nám energiu berie. Preto ten kto netvorí nemá energiu, postupne upadne do depresie až nakoniec ochorie. Východisko z depresie je len v tom, že musíme začať tvoriť aj keď je to niečo úplne banálne.
Ako na to…………?
ING. ARCH. PAVOL MRÁZEK
Kreativita je doménou doslovne každej ľudskej činnosti, len veľa ľudí ju nevyužíva. Veda chce byť racionálna exaktná. Za správne sa považuje racionálne myslieť. Koľko je v našom živote tých racionálnych rozhodnutí a koľko tých pocitových, kreatívnych?
Spýtajte sa tých úspešných ako sa rozhodujú. Každý vám odpoveie že po racionálnom zvažovaní sa definitívne rozhodne vždy srdcom, citom a nie rozumom.
Aký je rozdiel medzi ezoterickým a exoterickým pohľadom na svet, aký je vzťah medzi racionálnym myslením a kreatívnym cítením. Autor hovorí, že o našom bytí nerozhoduje len to zjavné zmyslami uchopiteľné, ale aj to skryté, čo vieme objaviť len kreatívne. Vysvetľuje ezoterickú podstatu kreativity, ktorá nám otvára brány k objavovaniu skrytej stránky javov a vecí okolo nás.
Na základe najvšeobecnejších zákonov sveta, ako sú zákony analógie, synchronicity, rezonancie, vysvetľuje ezoterickú podstatu kreativity. Hovorí o náhode a jej význame, že je základom kreativity, čo pre tvorivosť znamená a ako tvorivo rozvinutá náhoda nám ukazuje tú šťastnešiu cestu životom.
V knihe sa autor zaoberá nehmotnou podstatou vedomia. Materialistická veda pojem nehmotného vedomia nepozná. V čom to je, že naše telo sa pohybuje, vyvíja, nejako sa správa? Čo to je, čo v nás rozpráva, snáď to nie sú naše ústa? Paradoxom je, že tým naším telom, prírodou a vlastne celým vesmírom hýbe práve to nehmotné, čo nevieme ani čo je. Možno tá temná energia vesmíru, čo vedci nevedia čo to je lebo to nemá nejaké „guličky, je vlastne to vedomie ktoré určuje všetko.
Vedomie prestupuje všetko a všetkých, je nositeľom tej vyššej idei, čo dáva našej existencii zmysel. Vedomie určuje či ste zdravý, alebo chorý, či máte energiu tvoriť, alebo upadáte do ničoty. Často, ak sa vyskytne nejaký problém, hľadáte príčinu v okolitom svete. Tam ju nenájdete. Príčina sa vždy nachádza vo vašom vlastnom vedomí.
To nehmotné, tá nehmotná informácia zakliata v semene inšpirácie určuje naše konanie, správanie, povahu a nakoniec aj náš osud. Kreativita informácie tvorí a racionalita ich spotrebováva. Som ten mysliaci alebo cítiaci, ako to zistím?
Ako rozum komplikuje rozhodovanie? Aký je vzťah medzi raciom a citom, čo je rozodovanie srdcom, existujú dobré a zlé rozhodnutia? Ako inšpirácia plodí cieľ a ako cieľ plodí inšpiráciu? Ako venovať pozornosť tomu čomu venujeme pozornosť? Ako kultivujeme predstavu o samom sebe, čo nám dáva sebahodnotu? Čo ničí kreativitu a čo jej pomáha?
To sú všetko otázky na ktoré sa autor snaží v tejto knihe odpovedať.
Kreativita je podstatou vedomia, naučiť sa nedá, ale každý ju v sebe má, len jej stačí otvoriť brány.
- Iné knihy na tému Duchovný rozvoj
