A ešte niečo o kalendári, menách, pranostikách, ovčiarstve, živote a „smrti“ (3)

2. časť článku: Ešte čosi o hadoch, drakoch a iných súvislostiach

Ak by mi niekto chcel vyčítať, že miešam hrušky s jablkami, vravím „Nekrič hop, kým nepreskočíš!“ Lebo namiešanie takého koktejlu má zmysel pri pohľade na našu históriu i v takej oblasti, ktorú k nám pred piatimi-šiestimi storočiami priniesla valaská kolonizácia. Táto oblasť života, chov oviec, sa v chudobných horských krajoch, kde poväčšine žili naši predkovia, hlboko vryla do širokého povedomia, lebo poskytla ľudu zdroj obživy i oblečenia. A bola spojená aj s istými sezónnymi rituálmi, viazanými na presné časové obdobia.

ovce-pastier-freepixabay

Ovce sa vyháňali na pašu na obdobie celého leta, prípravné a konečné fázy života na salaši začínali už na jar a končili v pokročilej jeseni. Tradície súvisiace so zmenou počasia a prírody viazali výhon oviec na asi týždeň pred Ďurom, lebo 24. apríla už museli byť na salaši v košiari. O Ďurovi sme už toho popísali dosť, len tak pre lepšie zapamätanie je jeho pôvodné grécke meno Γεωργιως  – Georgios odvodené od γεωργεω gr. (georgeo) – obrábať pôdu, zaoberať sa roľníctvom, byť roľníkom, pestovať, šľachtiť, zarábať, zveľaďovať a rozhojniť zisk. Tým sa viazalo nielen na poľnohospodárov obrábajúcich pôdu, ale na všetkých, ktorí sa starali o obživu.

Po Michale sa pastva sťahovala do podhoria, salašnícka sezóna sa končila v čase pokročilej jesene, v druhej polovici októbra, a viazala sa najčastejšie „na Gála“, ktorý slávi sviatok spolu s Havlom – ten je jeho českým ekvivalentom, a s Vladimírou (vládkyňou sveta) 16. októbra. Definitívne ukončenie doby pasenia, rozhádzania salaša a návratu oviec domov bolo „na Mitra“ 26. októbra. „Už je po Mitre, už valachom svitne.“

Ešte na chvíľu sa v odbočke vráťme do sveta múdrosti rozprávok, ako ich vyrozprávali naši predkovia. Práve bačovia a valasi v nich často vystupujú v úlohe neštudovaných mudrcov, čo sa stretávajú s hadmi, s čarovnými bylinkami i podsvetnými silami. Veď kto iný mohol lepšie poznať tajomstvá liečenia bylinami, ak nie ľudia, ktorí veľkú časť roka žili v odlúčení od ostatnej populácie, kto iný sa mohol lepšie vyznať v magických a rituálnych úkonoch pri liečení a ozdravovaní nielen ľudí, ale aj zvierat, ak nie ľudia tesne spätí s prírodou? Práve pre vynikajúce výsledky mali pred nimi ostatní ľudia veľký rešpekt a občas spájali ovocie úspechu aj so spoluúčasťou „temných, sírou páchnucich síl“ (astrologického Pluta, popri Marsovi spoluvládcovi Škorpióna). A nečudo, že sa títo chlapi vyznali aj v ľúbostnej mágii pri takom dlhodobom odlúčení od žien. Okrem týchto oblastí sa museli vyznať aj v predpovedi počasia, od ktorého bola ich práca veľmi závislá. Prostredníkmi im boli pritom všetky javy živej prírody. Ich každodenným spoločníkom bola obloha, nielen denná, prežiarená slnkom, ale aj nočná, z ktorej takisto vedeli vyčítať, kedy sa majú venovať jednotlivým úkonom, rituálom a prácam.

Čo za meno je ten Mitro? Ide o „ľudovú“ skratku mena Dmitrij, Dimitrij, pochádzajúceho z pôvodného gréckeho Demeter. Možno ho do nášho povedomia doniesli práve ovčiari, putujúci k nám po stáročia valaskej kolonizácie po vnútornom i vonkajšom oblúku Karpát z juhu od Srbska cez Rumunsko, Ukrajinu, Poľsko na územie Slovenska, Maďarska a Moravy.

Démétér (Demeter, Demetra, Démétra, Déo, Déó; po grécky Δημήτηρ – Deméter, Δήμητρα – Démetra alebo Δηώ – Déó; po lat. Ceres) bola dcéra Titana Krona a jeho manželky Rheie, bohyňa plodnosti, zeme a roľníctva. Jej súrodencami sú bohovia Olympu Zeus, Poseidón, Hádes, Héra, Hestia. Meno Demeter má v starej gréčtine viacero interpretačných rovín, viažucich sa na zem – δη-, γη-, γα-, γαια,  (de-, ge-, ga-, gaia) – zem ako náprotivok neba, svet, pevnina, súš, krajina, vlasť, ale aj hlina, pôda, základ, pozemky, poľnosť.

(geo-metria – zememeračstvo, geo-lógia – náuka o zemi, geo-grafia zemepis, …)

Druhá časť mena μητηρ (méter) znamená mater, matka, rodička, pôvodkyňa; slovo μητρα – (métra) pomenúva maternicu, materinské lono, život. Etymológia nás teda odkazuje k významu Matka Zem, dávajúca vlasť, obilie i chlieb; oživujúc nás dáva všetkým možnosť vyzdravieť, zostať večne živými.

 

obilniny-polia-5153522-freepixabay

26. októbra sa Slnko na ekliptike povážlivo rýchlo znižuje k južnej úvrati ekliptiky, nachádza sa na začiatku zodiakálneho znamenia Škorpión, presne v opozícii k miestu, kde sa nachádzalo počas hrdinského víťazstva Juraja nad drakom (prvá časť série článkov). Juraj otvoril tému víťazstva svetla (letného obdobia) nad temnotou (času zimy), porazil draka, aby sa mohol venovať ako Georgios svojmu roľníckemu remeslu, vztiahnutému k zemi (ge-), zabodnúť do zeme pluh, a obrobiť ju. Iná časť obyvateľstva sa postarala o jedlo prostredníctvom dobytka a v rovnakom termíne vyhnala ovce na pastvu.

Václav spolu s Michalom drakobijcom v jeseni zabezpečujú, aby sa plaziaca háveď opäť skryla pod zem, aby sa ovce vrátili z hôľnej pastvy bližšie k domovom. A keď nastúpili dni, kedy sa Slnko vnorilo do vôd Škorpióna, Matka Zem v podobe Demeter všetko prekryla svojim láskyplným náručím, aby nás ochránila pred útokmi temných síl v čase, kedy život v jeho búrlivej podobe ustáva, slabne, stáva sa viac zraniteľným. No ešte je tu jedno rizikové obdobie, kedy by sme sa s temnotou mohli postretnúť vis-à-vis – čas Dušičiek. Pár dní po Mitrovi. Duše tých, čo už „boli odišli“ sa na pár chvíľ vracajú do vonkajšieho sveta, aby mohli spolu so živými uzavrieť starý a otvoriť Nový Rok. Naši predkovia práve o tom čase oslavovali ukončenie obdobia hojnosti a stretávali sa zo živými príbuznými na cintorínoch, kam nosili na hroby kedysi v dávnejších časoch rôznu poživeň, a až neskôr votívne dary v podobe vencov, kvetov. To aby predkovia, čo už odišli zo sveta živých, nenavštevovali svoje bývalé domovy a nemohli ublížiť jeho živým obyvateľom. Lebo Matka Zem, Demeter, ešte nemá úplne uzavreté svoje objatie.

V pravidelnom každoročnom rytme sa tak strieda „svetlo s temnotou“, aktívny život s časom odpočinku, príliv energie s odlivom síl, bdelosť a spánok, jang a jin, „život so smrťou“, … A tak je to správne, vyrovnané, harmonické. Tak je to dobre.

Autor: Mgr. Miroslav Kostelnik

 

Ak sa Vám článok páčil, vopred ďakujeme za jeho zdieľanie:
1 846 pozretí

Všetky informácie uvedené na stránkach Znanie sú od nezávislých prispievateľov, alebo len súborom informácii z voľne dostupných domácich a zahraničných zdrojov a za žiadnych okolností nenavádzajú čitateľov nahrádzať bežnú nevyhnutnú lekársku starostlivosť, či urgentnú medicínu, ani k tvrdeniam o liečivých účinkoch produktov, či postupov. Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi tejto stránky, ktorá nenesie zodpovednosť za nesprávne informácie. Znanie.sk dáva priestor na slobodu prejavu a právo na informácie, ktoré zaručuje
Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. čl. 26 Ústavy SR.
...Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu...

Ak kliknete ľavou myšou na ľubovoľné na modro zafarbené slovo, otvorí sa Vám o tom viac informácií. Ak niektorý odkaz nefunguje, budeme radi, ak nám o tom napíšete na [email protected] Ďakujeme