Náboženské a mytologické predstavy starých Slovanov sú zvyčajne označované ako pohanské. Pohanstvo to sú polyteistické viery a rituály, ktoré predchádzali vzniku monoteistických svetových náboženstiev (kresťanstvo, islam). Samotné staré národy pochopiteľne nepovažovali svoje náboženstvá za pohanské. Tento pojem sa objavil až v kresťanskej teológii na označenie všetkých predkresťanských a nekresťanských kultov. Nie náhodou má slovo „pohanstvo“ v ruštine synonymum „klaňanie sa modlám“.
Osvojila si ho kresťanská teológia a čiastočne historická literatúra, ktorá tak označuje predkresťanské a nekresťanské náboženstvá. V užšom zmysle slova je „pohanstvo“ polyteistické náboženstvo. V Novom zákone tento termín znamená „národy“ alebo „jazyky“ (odtiaľ je odvodnené slovo „jazyčestvo“ – teda pohanstvo), ktoré sú protikladom skorým kresťanským komunitám. Pojem „pohanstvo“ sa zachoval aj v iných dielach ranej kresťanskej literatúry z I. – III. storočia.
Inými slovami, pohanstvo je tradičným ľudovým náboženstvom. Tento pojem zahŕňa celú sféru duchovnej kultúry a významnú časť hmotnej, ale predovšetkým vzťah ľudí k prírode, pretože to bolo pre dávneho človeka rozhodujúce. V skutočnosti sa v slovanskom pohanstve v mytologickej forme prejavila a vyjadrovala celá životná cesta roľníckej komunity: cyklus poľnohospodárskej práce, život domácností, svadby, pohreby atď.
Obrovský význam mal v pohanských časoch symbol, v ktorom sa často sústreďoval hlavný sémantický akcent v magickom a kňazskom umení. Koniec koncov, nebol to len znak alebo ozdoba na palici volchva, modle, či rituálnej nádobe alebo inej veci, ale súhrn sakrálnych významov, magických efektov, mnohotisícročných prác starých géniov. Jednoducho povedané, symbol mal u Slovanov predovšetkým magický význam a až na poslednom mieste estetický. Symbol sa používal na ovplyvnenie sveta a jeho transformáciu.
Knihy o Slovanstve
klik na obrázok
Mnohé symboly sú oberegmi (amuletmi), „chrániacimi“ pred temnými silami chaosu, ktoré môžu uškodiť ich nositeľovi; niektoré sú schopné vymazať hranicu medzi svetmi, čo napríklad umožňuje volchvovi (žrecovi, kňazovi) cestovať do temného sveta (Navi) alebo svetlého sveta (Pravi), iné sú v priamom spojení s bohm, alebo silami prírody…
Žreci Velesa (Boha bohatstva, múdrosti, hudby, poézie, mágie) ovládali umenie interpretácie symbolov. Symboly (runy) boli najčastejšie vyrezávané na dosky z dreva alebo kostí. Volchv náhodne hodil runy na oltár (patrí to do každého magického mystéria), alebo ich uložil v určitom poradí. Znaky vytvárali obraz – rad bohov. Podľa neho vykonávali určité opatrenia vo vojenskej a hospodárskej oblasti, ako aj v sfére lásky. Védické symboly boli umiestnené aj na samotnom oltári. Na ňom premiestňovali obrázky pohanských bôžikov alebo bábik, slúžiacich na zámenu ich skutočných podôb. Volchvi rozohrávali životnú situáciu, ovplyvňovali ju prostredníctvom tohto rituálu.
Volchv je jedno z najstarších mien pre kúzelníka, „silného“ veštca. Pripomeňme si, že podľa Svätého písma, volchvi prinášajú dary dieťatku Kristovi a súčasne je Šimon – volchv protikladom Spasiteľa. V časopisoch je volchv veštec, ktorý predpovedal smrť kniežaťa Olega: „V súvislosti s týmto rokom kronikár spomína zázračnú smrť Olega podľa predpovede volchva a poznamenáva: „… je to úžasné, ako sa prostredníctvom mágie formuje čarodejníctvo.“ (Rjazanovskij, 1915).
- Knihy Miloša Zverinu a vydavateľstva Nitrava
- Ďalšie knihy o Slovanstve
- Stránka OZ Slavica
- Ďalšie videá Miloša Zverinu
- Ďalšie články o sfalšovanej hisTÓRii a Slovanstve
