Keď ochorieš, pokor sa, ohni hrdo vztýčený chrbát a pokorne prijmi to, čo si zasial.
Keď ochorieš, zahanbí sa sám pred sebou, pred tým, aký si bol, ako si sa choval, ako veľmi si dával prednosť sebe, svojim predstavám, plánom a zabúdal si na svojich blízkych i na ozajstné vlastné potreby.
Keď ochorieš, usmej sa a prijmi ponúkanú lásku, raduj sa z maličkostí, ktoré dostávaš deň čo deň a to ti dodá silu žiť.
Keď ochorieš, pretri si oči, aby si uvidel, aký krásny je svet, a že ľudia sú naozaj dobrí.
Keď ochorieš, zaspievaj si, rozozvuč dušu svoju a vyplav zo svojho vnútra všetko, čo ťa ťaží.
Keď ochorieš, premýšľaj po kom si šliapal a následne si spravodlivo ochorel. Šliapal si po druhých, dusil si ich, obmedzoval si slobodu ich rozhodovania alebo si neurobil čas na seba, vyžmýkal si sa, roztrhal a nemiloval?.
Keď ochorieš, zapri sa. Nie všetko, čo máš rád k jedlu, k odpočinku a zábave Ti dodáva silu, je Ti skutočne prospešné a lieči Ťa.
Keď ochorieš, prijmi svoj kríž a rozjímaj, čo Ti chce choroba ukázať, pred čím ešte ťažším Ťa chráni, čoho omnoho bolestivejšieho Ti dáva príležitosť sa vyvarovať.
Keď ochorieš, povznes svoje vnútro ku hviezdam, svoju dušu priblíž k jej domovu – k pokoju, k tichu, k láske a k Bohu a blahoreč mu, že Ťa včas zastavil.
Keď ochorieš, daj si predsavzatie a hlavne ho naplň – buď lepší, miernejší, láskavejší, úprimnejší a menej stretnutí a víťazstiev v nich chtivý.
Keď ochorieš, dostal si veľký dar. Neodmietaj ho, ale s vďakou prijmi. Naplno chorobu využi, aby nasledujúce dni a mesiace boli príjemnejšie pre Teba i Tvojich blízkych, aby Tvoj ďalší život opäť krášlil svet.
Keď ochorieš, nadišiel čas obrátiť sa k tomu naj chvályhodnejšiemu v tebe a očistiť sa od mnohoročných nános túžob, usilovania sa, súbojov, nespokojnosti, poníženia a pohŕdania druhými. Zbav sa pocitov vlastnej nenahraditeľnosti, dokonalosti, výnimočnosti a nedocenenia Tvojej všeobecnej prospešnosti.
Keď ochorieš, vedz, že Boh sa k Tebe sklonil, aby si sa aj Ty sklonil a bol si mu bližšie, aby si viac Ním konal a Jeho lásku i múdrosť hojnejšie vôkol rozdával.
autor: Miroslav Hrabica
