„Aj v nemoci je časová spojitosť, spojenie s minulosťou a budúcnosťou?“
„V holograme Vesmíru a človeka nie sú výnimky. Vždy a všade je všetko vo všetkom.“
„Z pohľadu tohto holografického prepojenia času ako by sme mohli charakterizovať nemoc?“
„Nemoc je symbolickým zrkadlom tvojej minulosti a potrieb tvojej budúcnosti. Je následkom minulých príčin, ktoré v sebe nesie a budúcnosti, ktorú v prítomnosti máš riešiť. Preto pri spracovaní situácie, nemoc nevynímajúc, zohľadní trojjedinosť času, jeho nerozdeliteľnú spojitosť a súčasný prejav minulosti, prítomnosti a budúcnosti. Ak nemoc neriešiš v týchto súvislostiach, neliečiš skutočnú nemoc, liečiš len jej prejav, symbolický obraz jej príčin a tvojich potrieb. Vidíš, že nemoc je vlastne príbehom tvojho života.“
„Ako postupovať?“
„Optimálne riešenie je vo vedomom prijatí situácie, či nemoci, ako následku a vo vedomom prijatí a realizovaní nových rozhodnutí.“
*****
„To nie je vec vnímania, to je vec pochopenia. Podstata vždy a všade spočíva v pochopení. Aj to vyplýva z hologramu.“
„To ste mi už povedali dávno. Problém je v tom, že ľudia prevážne čo nechápu, odmietajú.“
„Preto sú tam, kde sú. Kto pochopí celistvosť času, celistvosť všetkých okamžikov a ich vzájomné ovplyvňovanie, pochopí, prečo jeho život je taký aký je. Pochopí čo a kedy má urobiť, aby bol zdravý a šťastný.“
„Myslím, že každý by mal poznať tie holografické súvislosti.“
„Pozri sa na trojuholník, na jednu z jeho strán, napríklad na prítomnosť. Všimni si, že táto strana má určitý nerozlučný vzťah, spojitosť s ostatnými dvomi stranami, s minulosťou a budúcnosťou. Ináč by netvorili trojuholník, celok. Sama osebe jedna strana bez spojitosti k ostatným dvom stranám trojuholníka nič neznamená, lebo bez ostatných dvoch strán nie je súčasťou trojuholníka. Nevyjadruje celú integritu času v každom okamžiku, celý charakter času. Môžeš povedať, že na túto stranu, prítomnosť, sa premietajú ostatné dve strany, minulosť a budúcnosť. Stručne povedané, dve strany trojuholníka sa zrkadlia v strane tretej: minulosť a budúcnosť sa zrkadlí v prítomnosti, budúcnosť a prítomnosť sa zrkadlí v minulosti, prítomnosť a minulosť sa zrkadlí v budúcnosti.“
„Ako to vyzerá v reálnom živote?“
„Stretávate obrazy, ktoré ste vytvorili. Na každom kroku stretnete zas len seba samých, žnete to, čo ste siali, prežívate následky svojich rozhodnutí.“
„Z vášho výkladu holografického charakteru času mi vyplýva, že v každej situácii, v každom probléme by som mal zohľadniť všetky aspekty času naraz.“
*****
Teraz do hologramu hlbšie vstúpime a nahľadneme na vzťah duševného priestoru a hmotného priestoru. Tým aj na vzťah tela a duše, lebo telo je súčasťou hmotného priestoru a duša je súčasťou duševného priestoru. Pre vstup do hologramu nepotrebujeme urobiť nič mimoriadne. Jednoducho vstúpime do duševného priestoru. Tam ale žijeme vždy, ani si to neuvedomujeme. Vstúpiť hlbšie do duševného priestoru znamená vedome opustiť, odpútať sa od hmotného priestoru, od času. Ako sa k tomu dopracovať, k stavu takého uvedomenia, bolo témou mojich viacerých channelingových rozhovorov. Z nich vyplynulo, že každý človek môže a mal by dospieť k tomu stavu svojou vlastnou cestou. Nasledujúce úryvky zo záznamu týchto rozhovorov môžu čitateľovi pomôcť tento zámer zjednodušiť a uľahčiť.
„Chápem to tak, že každému pohybu, každému jeho okamžiku, zodpovedá určitý čas.“ Povedal som uprostred rozhovoru o čase.
„Pohyb je proces, nepretržitý proces. Váš zemský život je proces. Jeden okamžik nasleduje za druhým. Tak vnímate hmotu v hmote. Čím viac ste k hmote pripútaní, tým vám čas plynie rýchlejšie a naopak. To je vnímanie hmotné.“
„A pohľad z nehmotného sveta?“ Spýtal som sa.
„V nehmotnom svete, v duševnom priestore čas neexistuje. Z nehmotného sveta to vnímaš tak, že okamžik je zmena stavu a všetko sa deje v jednom okamžiku, v jednom čase. Možno to povedať aj takto: Tvoja podstata je nehmotná, je tým mimo času. Ak sa oslobodíš, odpútaš od hmoty, oslobodil si sa od všetkého, čo s ňou súvisí, oslobodil si sa od času.“
„Čo ovplyvňuje rýchlosť odpútania?“
„Intenzita pripútania.“
„Ako vlastne pripútanie vzniká?“
Úryvky z knihy:
Nemoc a spiritualita – Jozef jasenčák
