Vitamín D posiľňuje imunitu, pomáha predchádzať nádche a chrípke

Vitamín D môže byť silnou zbraňou imunitného systému v boji proti vírusovým infekciám akými sú nádcha a chrípka.

obrázok so súhlasom khunaspix / FreeDigitalPhotos.net

Tieto najnovšie fakty spoločne zistili výskumníci z viacerých pracovísk, Lekárskej fakulty Denverskej Univerzizy v štáte Colorado, nemocnice v Massachusetts a detskej nemocnice v Bostone.

Epidemiologická štúdia hodnotiaca 19 tisíc američanov

V najväčšej epidemiologickej štúdii z roku 2009 skúmajúcej súvislosť hladiny vitamínu D a výskytu infekčných ochorení dýchacích ciest bolo sledovaných takmer 19 tisíc američanov, čo predstavuje štatisticky vysoko reprezentatívnu vzorku populácie.

Analýzou údajov boli dokázané priame súvislosti medzi nízkymi hladinami vitamínu D a zvýšeným výskytom ochorení dýchacích ciest akými sú chrípka a ochorenie z prechladnutia – nádcha.

Riziko výskytu ochorení bolo ešte vyššie u skupín zároveň trpiacich chronickými ochoreniami dýchacích ciest – astmou a emfyzémom.

Doposiaľ bola prevencia nádchy a chrípky spájaná hlavne s podávaním vitamínu C. Existujúce vedecké dôkazy týkajúce sa vitamínu C poukazujú najmä na skrátenie a zmiernenie závažnosti priebehu ochorenia. Znamená to že podávanie vitamínu C môže cielene pomôcť zmierniť priebeh ochorenia.Výskumy účinkov vitamínu D však dokázali preventívne pôsobenie na zníženie výskytu chrípky.

Vitamín D posiľňuje funkciu vrodenej imunity

Poznatky z posledných rokov poukazujú na kľúčovú úlohu vitamínu D v podpore takzvanej vrodenej imunity proti vírusom a mikróbom, kým vakcíny a vakcinácia pôsobia odlišným mechanizmom vytvárania takzvanej získanej (adaptívnej) imunity po kontakte s antigénmi baktérií a vírusov.

Kľúčová úloha D vitamínu pre funkciu vrodenej imunity bola objavená len nedávno. Makrofágy a epitelové bunky dokážu počas infekcie zvýšiť tvorbu antimikróbnej látky bielkovinovej povahy nazývanej katelicidín. Práve tvorba tejto látky je závislá od účasti vitamínu D.

Zdroj: Ginde AA, Liu MC, Camargo CA Jr. Demographic differences and trends of vitamin D insufficiency in the US population, 1988-2004. Arch Intern Med. 2009 Mar 23;169(6):626-32.

Nedostatok vitamínu D

Nedostatok vitamínu D spôsobuje zhoršenie vstrebávania vápnika z potravy a pri dlhodobom nedostatku vedie k rachitíde – krivici detí, zhoršuje priebeh osteoporózy dospelých, zapríčiňuje mäkkosť a lámavosť kostí. Príjem vápnika a horčíka musí byť sprevádzaný dostatočným príjmom vitamínu D. Ak sa v dôsledku nedostatku vitamínu D zníži vstrebávanie a hladina vápnika v krvi, dochádza k aktivácii prištítnej žľazy a následne k zvýšenej tvorbe parathormónu. Parathormón zvýši tvorbu kalcitriolu v obličkách a zároveň umožní vyplavenie vápnika z kostí aby sa využil pre dôležitejšie metabolické funkcie akými sú neutralizácia kyslosti tkanív.

Nedostatkom vitamínu D trpia viac ľudia s tmavšou kožou, tmavšie fototypy a ľudia vyhýbajúci sa pobytu na slnku.

Nedostatočná hladina vitamínu D (menej ako 25ng/ml aktívnej 25-OH formy) je vysoko pravdepodobná u ľudí trpiacich súčasne dvomi a viacerými z nasledovných ochorení: osteoporóza, ochorenie srdca, vysoký tlak, autoimunitné ochorenie, depresia, chronický únavový syndróm, chronická bolesť a niektoré druhy rakoviny. Pri uvedených ochoreniach a najmä pri kombinácii viacerých je opodstatnené zisťovanie hladín vitamínu D a prípadné podávanie doplnkov vitamínu D.

Vitamín D a chronické ochorenia

Vedecké štúdie P. Goldberga z roku 1974 ukázali že podozrivo vysoký výskyt sklerózy multiplex v oblastiach sveta ktoré dostávajú relatívne nízke dávky slnečného žiarenia môžu v skutočnosti poukazovať na nedostatok vitamínu D. Začiatkom 80. rokov minulého storočia vedci zistili že bunky imunitného systému obsahujú receptor (miesto kde sa iná molekula viaže), ktorý je aktivovaný vitamínom D. Aktívna forma vitamínu D, kalcitriol je vlastne hormón ktorý ovplyvňuje bunkovú imunitu.

Následné štúdie ukázali že injekčne podávaný D vitamín pomohol pri liečbe autoimunitných ochorení:

skleróza multiplex
diabetes 1.typu (cukrovka závislá od inzulínu)
reumatoidná artritída a lupus

Ďaľšie štúdie z roku 1999 potvrdili že podávanie vitamínu D bolo spojené so znížením rizika vzniku diabetes 1.typu (cukrovky).

Kto potrebuje zvýšiť príjem vitamínu D?

Ľudia vystavujúci pokožku celého tela primeraným dávkam slnečného žiarenia obvykle nepotrebujú zvýšený príjem vitamínu D z potravy. UV-žiarenie premieňa v pokožke bohato sa vyskytujúci 7-dehydrocholesterol na cholekalciferol – vitamín D.

Nedostatok pobytu na slnku

Prevládajúci dlhodobý pobyt v uzatvorených priestoroch, zamestnanie, uprednostňovanie záujmových aktivít v dome a byte (napr. práca a zábava pri počítači), prehnaný strach z rakoviny kože spôsobený UV-žiarením a časté používanie silných UV-filtrov (faktor 50) znížili dlhodobé kumulatívne dávky UV-žiarenia pod mieru potrebnú na tvorbu dostatočného množstva vitamínu D – najúčinnejšieho steroidného hormónu v našom tele.

Príroda je ale tak dokonalá, že sama prináša účinnú pomoc pre obyvateľov severu v podobe tučných severských rýb obsahujúcich vysoké množstvá prirodzenej formy vitamínu D – cholekalciferolu.

Dlhodobo znížené hladiny vitamínu D boli štúdiami pozorované u populácií žijúcich v klimatických oblastiach sveta s nižším slnečným svitom a chladnejším podnebím, ktoré vedie k nutnosti nosenia šatstva pokrývajúceho povrch celého tela počas veľkej časti roka.

Ako zabezpečiť dostatok vitamínu D?

Najjednoduchším a najvýznamnejším prirodzeným zdrojom vitamínu D je premena v koži pôsobením UV-B lúčov slnečného žiarenia.

Koľko slnka potrebujeme na tvorbu D vitamínu?

Vitamín D vzniká v koži premenou 7-dehydrocholesterolu na cholekalciferol pôsobením UV-B lúčov. Ako dlhý čas treba vystaviť telo slnečnému žiareniu aby vzniklo dostatočné množstvo vitamínu? Odhaduje sa že vystavenie povrchu kože celého tela intenzívnemu slnečnému žiareniu (okolo poludnia) v priemere po dobu 15-30 minút (svetlý fototyp kratšie, tmavší dlhšie) umožní vzniku približne 20 000 jednotiek cholekalcoferolu.

Táto dávka slnečného žiarenia žiarenia zodpovedá dávke, kedy sa začínajú prejavovať len prvé náznaky začervenania kože, takmer bez prítomnosti trvalejšieho začervenania. Takéto opálenie je bezpečné a považované za zdravotne prospešné z hľadiska vytvárania vitamínu D. Pokračovanie v opaľovaní do fázy trvalého začervenania a opálenia nie je z hľadiska potrebnej syntézy vitamínu potrebné, môže priniesť len viac rizika z poškodenia kože UV-žiarením so všetkými dôsledkami. Stručne povedané ukázať sa slniečku a neopáliť sa.

Ako často si dopriať krátky pobyt na slnku?

15-30 minútové vystavenie kože celého tela silnému slnku vyprodukuje približne 20 000 jednotiek. Vitamín D sa vylučuje z tela pomaly a preto vytvára zásobu na istý čas. Minimálna denná potreba sa doteraz odhadovala na približne 400 jednotiek. Mnohí vedci pracujú na zmene v odporúčaniach minimálnej potreby tohto vitamínu. Na základe novších klinických štúdií sa pripravuje zvýšenie minimálneho odporúčaného denného príjmu na 1000 jednotiek denne v prípade že chýba vystavovanie sa slnečnému žiareniu (zimné mesiace).

15-30 minútovým pobytom na silnom slnku si teoreticky dokážeme vytvoriť zásobu na asi 20 dní. V skutočnosti sa však nestane že po 20 dňoch nebudeme mať žiaden D vitamín. Hladina vitamínu bude postupne klesať, pretože vitamín D má dlhší biologický polčas, pomaly sa vylučouje z tela. Vytvorená zásoba sa znižuje len postupne a zároveň sa nahrádza sa vo väčšej miere vitamínom D prijatým z potravy.

Aké sú prirodzené zdroje vitamínu D?

V zimných mesiacoch keď nie je možné prirodzeným slnečným svetlom zabezpečiť tvorbu dostatočného množstva vitamínu D, sme odkázaní výlučne na zásobu v tele a príjem z potravinových zdrojov.

Len veľmi málo potravín obsahuje vitamín D. V rastlinných zdrojoch sa takmer nenachádza, bohatším zdrojom sú potraviny živočíšneho pôvodu. Najviac vitamínu D obsahujú vajcia, plnotučné mlieko, máslo a tučné ryby.

Rybí tuk z treščej pečene je najbohatším prirodzeným zdrojom vitamínu D. Dostatočné dávky vitamínu D je dôležité zabezpečiť hlavne v zimných mesiacoch alebo celoročne pri liečebno-preventívnom užívaní, napríklad osteoporóze a autoimunitách.

S ohľadom na správny rozvoj imunitného systému, nervového systému, mozgu, mentálnych schopností a ostrého videnia by mal byť olej z treščej pečene alebo kvalitný rybí olej doplnený vitamínom D3 súčasťou plnohodnotnej výživy každého dieťaťa.

autor: PharmDr. Jozef Zima