obrázok so súhlasom cbenjasuwan / FreeDigitalPhotos.net
Po zvládnutí predchádzajúceho učiva prichádzajú obľúbené články o bylinkách. Cieľom tejto výuky je poskytnúť Vám ucelené informácie, ktoré umožnia poznávať a študovať tento odbor aj v budúcnosti. Pri tomto štúdiu Vám želám príjemné chvíle.
História
Prvé zmienky o receptúrach z bylín sa vo fytoterapeutickej literatúre čínskej medicíny datujú už od 1.storočia p.n.l. “Ben cao”, alebo po našom Materia Medica, sú staré diela, v ktorých sa opisuje charakter drogy rastlinného, živočíšneho, či minerálneho pôvodu. Popisujú sa vlastnosti, účinky, indikácie, úpravy, kombinácie s inými liečivami. V súvislosti s touto starovekou vedou nemôžeme nespomenúť mýtického cisára Shen Nunga, ktorý vládol pravdepodobne okolo rokov 2737 – 2697 p.n.l. a je spájaný s dielom “Kánon liekopisu božského oráča”. Dielo sa považuje za najstarší dochovaný dokument vo východnom bylinkárstve a v celosvetovom bylinkárstve vôbec. Dochované papyrusy o bylinkárstve dokladujú rozvoj bylinnej medicíny aj v starom Egypte v dobách Ramzesa III., v starovekom Ríme a Grécku, na Blízkom Východe, v Malej Ázii.
Osobnosti ako Claudius Galenus, Avicena, Hippokrates alebo Dioscorides sú mená, ktoré mali vo svojich dobách svoju veľkú váhu.
Mnohé bohaté znalosti dávnych čias sa úspešne používali v európskom lekárstve až do 18. a 19. storočia. Čínska tradičná fytoterapia však až dodnes pôsobí ako najsystematickejší a najpoužiteľnejší celok, a je skutočne exaktnou vedou.
Názvoslovie
Názvy liečiv sa tvorili veľmi rôznorodým spôsobom. Byliny sa pomenovávali podľa vzhľadu, farby, vône a chuti, podľa oblasti výskytu, vegetačných špecifikácií, podľa časti rastliny, podľa jej účinku, alebo aj podľa osôb alebo udalostí spojených s objavením liečivých vlastností, a pod.
Klasifikácia liečív
S rozvojom bylinkárstva muselo zákonite dôjsť k určitému systému spracovania množstva informácií, a tak nastúpila klasifikácia liečiv. Zatiaľ čo “Kánon liekopisu božského oráča” popisuje 365 liečiv, novodobý Veľký slovník čínskych liečiv z roku 1986 ich obsahuje 5767 a najnovšie údaje uvádzajú 12 804 popísaných bylín.
Úprava
Veľmi dôležitou časťou tradičnej farmakológie je úprava drogy. Vplyvom tepelných úprav, rôznych metód čistenia, sušenia, praženia, a podobne, sa modifikuje a mení povaha liečiva. To potom významne ovplyvňuje pôsobenie na meridiány, ako aj na vnútorné orgány.
Cieľom úpravy je
- znížiť alebo eliminovať možnú toxicitu, intenzitu pôsobenia či vedľajšie účinky
- zmierniť alebo zmeniť povahu liečiva
- zvýšiť liečebný efekt
- zmierniť alebo posilniť zacielenie alebo smerovanie liečiva na orgány alebo dráhy
- uľahčiť ďalšie spracovanie
- zaistiť čistotu, použiteľnosť a skladovateľnosť liečiv
- uľahčiť konzumáciu tak, aby boli liečivá požívateľné a stráviteľné
obrázok so súhlasom Baitong333/ FreeDigitalPhotos.net
Metódy úpravy bylín sú čistenie, delenie, drvenie, pridávajú sa tekuté látky ako alkohol, ocot, včelí med, zázvorová šťava, ryžová alebo slaná voda. Tuhé látky sa pridávajú v prípade, keď treba zachytiť jemnú zložku do hmoty. Robí sa to prostredníctvom ryže, pliev, sójovým tvarohom, minerálmi, alebo dokonca práškom z morských ulít, riečnym pieskom, a pod. Známa je aj úprava ohňom ako praženie, opekanie s alkoholom, octom, soľou, medom, tukom, kalcinovaním pri vysokých teplotách. Významná je aj fermentácia, klíčenie. Táto veľmi význámná časť spracovania liečiv bola v starovekej alchymistickej praxi nezastupiteľnou a nesmierne dôležitou súčasťou vtedajšej medicíny.
Vlastnosti liečiv
Ochorenie sa definuje ako nerovnováha medzi riadnym a škodlivým. Všeobecným vzorcom riešenia chorobného stavu je teda “podporiť riadne a odstrániť škodlivé”. Je potrebné poznať, či droga zohrieva alebo ochladzuje alebo spriechodňuje, dopåňa, či navyšuje alebo zastavuje, či spúšťa dole alebo či zdvíha nahor, a pod.
Štyri povahy a päť chutí
Štyri povahy liečiv sú: chladná, horúca, teplá, chladivá.
Päť chutí liečiv sú: šťipľavá alebo rozptyľujúca, sladká, kyslá, horká, slaná.
Funkčné pohyby liečiv
U liečiva používame schopnosť vyvolať v tele pohyby v štyroch smeroch: vzostup, klesanie, vynorovanie, zanáranie, alebo ich vhodné kombinácie (napr. klesanie a zanáranie súčasne).
Tropizmus
Tento termín označuje skutočnosť, že každé liečivo pôsobí svojimi účinkami primárne na jednu alebo viac dráh alebo orgánov. Vhodnou kombináciou viacerých druhov bylinných zložiek potom cielene vplýva na príslušnú dráhu, orgán alebo systém dráha – orgán. Významný je fakt, že chuť, povaha a pohyb liečiva pôsobia na organizmus, a týmto spôsobom ovplyvňujú zdravie. Všeobecne kyslá chuť vniká do pečene a ovplyvňuje šľachy, štipľavá do pľúc a vplýva na obrannú energiu, horká vstupuje do srdca a poskytuje energiu krvi a cievam, slaná vniká do obličiek a ovplyvňuje kostný systém, sladká chuť má vzťah k slezine a rieši svalstvo.
Zloženie liečiv
V naturopatickej medicíne východu sú jednozložkové recepty skôr výnimkou. Potreba používať kombinácie liečiv vyplýva z praktických skúseností overených “niekoľkotisícročnou” praxou. Keďže väčšina chorobných stavov sa vyznačuje rôznorodosťou a kombináciou nerovnováhy v rôznych častiach dráh, oblastí, oddielov, orgánov a ich párových orgánov, je len logické, že na takýto prejav disharmónie bude účinná formula zložená z viacerých liečiv, ktoré sú vhodne skombinované.
Kontraindikácie
Kvôli možným nežiadúcim účinkom je potrebné vhodne zvoliť dávkovanie, čiže rozpätie povoleného množstva vyplývajúce z dlhodobých skúseností. Do úvahy je nevyhnutné brať aj faktory ako dispozície pacienta, charakter liečiva, účel použitia a klimatické a geologické vplyvy.
Hlavné rozdelenie liečiv podľa účinku na orgány v TČM
- Dopåňajúce deficit na úrovni Yin, Yang, krvi a energie
- Ohrievajúce vnútro
- Otvárajúce povrch tela
- Prečisťujúce horúčosť
- Spúšťajúce nadol
- Aromatické liečivá odstraňujúce vlhkosť
- Liečivá rozhýbavajúce energiu
- Podporujúce trávenie a rozklad potravy
- Vypudzujúce parazity
Ako príklady môžu slúžiť aj u nás už dlho známe byliny, ako napr. koreň ženšenu, ktorý dopåňa energiu, čiže patrí medzi dopåňajúce deficit na úrovni energie, alebo zázvor (ďumbier, Ganjiang), ktorý v sušenom stave ohrieva vnútro. Naša mäta pieporná (čínsky Bohe) otvára povrch pálivo-chladným spôsobom, patrí medzi “otvárajúce povrch”. Z toho vyplýva, že čínska medicína je veľmi dobre použiteľná aj v našich podmienkach.
Článok pre vás pripravili praktici TČM Margita Drobná, vedúca Klubu Energy v Trnave a Renáta Ozoráková z Konzultačného centra v Nových Zámkoch
