Foto: EZOpress
V modernom svete, okrem jeho výhod, čelíme mnohým environmentálnym a emocionálnym nástrahám. Obdobie detstva je kľúčovým pre vývin obranných mechanizmov, ktoré nám majú byť k dispozícii v dospelosti.
Narastajúce environmentálne vypätie s neustálou potrebou prispôsobovania sa spôsobuje značnú záťaž na telo mladého človeka, a rôzne faktory, ako stav imunity matky, pôrody s prehnanými zásahmi a často nepotrebnými zdravotníkov, pôrody cisárskym rezom, problémy počas doby kojenia, predčasné odstavenie, genetické predispozície a iné, majú vplyv na vývoj imunity.
Imunita je veľmi komplexnou témou, avšak existuje mnoho spôsobov, akými ju možno podporiť. Jedným z nich je výživa. Tu si je dobre uvedomiť, že jedlo nie je synonymom výživy. Správne jedlo sa však výrazu „výživa“ už podobá viac. Čo je správne jedlo, na to je milión názorov a čo bolo včera naslovovzatou pravdou (aj medzi odborníkmi), môže byť dnes blud.
V zásade je však výživa to, čo umožňuje ľudskému telu fungovať, tak, ako palivo umožňuje fungovať autu, aj keď ľudské telo je neporovnateľne komplexnejšie. Ak autu dáte nesprávne palivo, účinok pocítite hneď. Ak budete tankovať nekvalitne, tak budete aj jazdiť. Čím vyššia kvalita, tým vyššia cena, ale aj autíčko jazdí lepšie a dlhšie, bez opráv. Aby to tak bolo aj u človeka, správna strava musí byť čo najviac výživnou a čo najmenej znečistenou.
Kedysi bola strava bohatá na výživové látky a bola aj menej znečistenou. Ale pokiaľ sme si vyčistili benzín a kupujeme si teraz bezolovnatý (čomu sa tešia príroda aj autá), pesticídmi a inými chemikáliami si znečisťujeme pôdu a ochudobňujeme ju o životne dôležité minerály. A takú potom máme aj stravu, ktorú potom, aby sme zasýtili hlad (po skutočnej výžive!) od perinky dopĺňame nezmyslami typu fast-food (aj sušené mlieka a kašičky v sklíčkach sú vo svojej podstate fast-food), sladkosti, nadbytok živočíšnych bielkovin, obylnín, alkoholu a podobne. Nasleduje otázka, čo mám dať dieťaťu, aby som bolo zdravšie. Tá otázka často prichádza dosť neskoro, po štvrtom roku veku dieťaťa, kedy má byť vývin imunity ukončený.
Dosť však bolo úvahy. Rád by som odpovedal na najčastejšiu otázku mamičiek (a žiaľ len zopár oteckov), ktoré sú najdôležitejšie výživové prvky pre imunitu (nielen) dieťaťa. Sú to najčastejšie vitamíny C a D, poriadne probiotiká a kokosový olej (alebo iné antibakteriálne prírodné substancie), ktorými je relatívne jednoduché posilniť imunitu a zvrátiť večný kolobeh zápalových a iných ochorení. V tomto zmysle si tiež dovolím čestne a zodpovedne prehlásiť, že tieto základne komponenty vedia veľmi dobre a vo väčšine prípadov nahradiť antibiotickú liečbu.
Vitamín C
Oficiálne uznaný ako kľúčový výživový komponent pre podporu imunitných funkcii. Potentný antioxidant, ktorý zabraňuje rozmnožovaniu vírusov, pričom tiež podporuje bunkovú imunitu, a v neposlednom rade podporuje produkciu interfernov v tele (tiež spojených s imunitou).
Vitamín D
Oddávna známy ako vitamín pre kosti, avšak je tiež základným výživovým prvkom pre podporu imunity, posilujúcim tvorbu anti-mikrobiálnych bielkovín. Jeho nedostatok je okrem iného aj dôvodom častého výskytu tonzilitídy (zápalov hrdla) u detí.
Vitamín A
Podporuje udržiavanie obranyschopnosti slizníc, napríklad slizníc ucha, a pôsobí ako zosilňovač imunitných reakcii.
Probiotiká
Chránia výstelku čriev a teda sliznicovú imunitu Protects the gut surface and support a takto blokujú prenik vírusov. Znižujú výskyt respiračných chorôb a podporujú rovnováhu lymfocitov Th1/Th2, dôležitých pre imunitu.
Zdroj: vedomec.com
