Orientálny brušný tanec je všeobecne v povedomí ľudí spájaný s exotickými diaľkami a predovšetkým háremovými tanečnicami s ich vláčnymi pohybmi podfarbenými erotikou, tancujúcimi pre potešenie mužského zraku. Ako však ide dokopy táto predstava s brušným tancom určeným pre súčasnú modernú ženu?
Tento tanec ako novinka medzi pohybovými aktivitami si začal raziť cestu pred niekoľkými rokmi aj v našich kultúrnych podmienkach. Dnes sa dá skonštatovať, že pomerne úspešne. Sprvu bol vnímaný skôr ako módny hit, no postupom času si získal sympatie aj kvôli inému, podstatnejšiemu a hlbšiemu významu pre ženský organizmus. Iveta Tóthová, ktorá ho tancuje sedem rokov, z toho päť ako profesionálna cvičiteľka, je presvedčená o jeho celkovom blahodarnom účinku na telesnú aj duševnú pohodu žien, ktoré sa mu venujú. Sama si vyskúšala viacero druhov pohybových aktivít, či už to bol aerobik, fitness, ľudový tanec, spoločenské tance, no nakoniec „zakotvila“ práve pri orientálnom brušnom tanci.
„Treba povedať, že samotný zmysel orientálneho brušného tanca nespočíval ani v minulosti jedine v tancovaní pre muža. Háremové tanečnice, ktoré v podmienkach izolácie prežili možno aj celý život sa museli nejakým spôsobom vysporiadať s emocionálnou stránkou svojej osobnosti, a to im ideálne umožňoval práve tento druh tanca. Okrem nespochybniteľného pozitívneho prínosu pre fyzické telo má brušný tanec azda ešte väčší význam pre jeho psychické účinky na tanečnice. Narába sa pri ňom totiž aj s vnútornou ženskou energiou, čo má pri pravidelnom cvičení viditeľný účinok práve v tom, že žena sa postupne stáva jemnejšou, ženskejšou, prebúdza sa v nej tá pôvodná, nefalšovaná ženskosť. Veď byť ženou neznamená len sa moderne obliekať, upravovať, byť v každom smere emancipovaná, robiť úspešnú kariéru, skrátka byť podľa dnešných spoločenských meradiel IN.“
Nie je tanec ako tanec a čo na prvý pohľad možno vyzerá ako jednoduché „vrtenie zadkom“ je v skutočnosti poriadna fyzická drina…
„Áno, to môžem na základe svojich bohatých skúseností naozaj potvrdiť, cvičenky sa pri ňom dokážu riadne zapotiť, počiatočná svalová horúčka tiež nie je ničím neobvyklým. Kým sa totiž vypracujú na požadovanú úroveň tancovania, tak aby ich pohyby boli naozaj prirodzene harmonické, ladné, skrátka krásne, musia si na tréningoch takpovediac oddrieť svoje. Aj keď je žena povedzme fyzicky zdatná a v dobrej kondícii, takmer každá musí zvládnuť počiatočnú kostrbatosť svojich pohybov, čo vôbec nie je ľahké. Pri tomto tanci sa dokonale precvičí každá časť tela, dochádza nielen k formovaniu svalovej hmoty, ale aj k zvýšenej ohybnosti a pružnosti chrbtice, kĺbov, od tých najmenších prstových, až po veľké bedrové. Ak sa cvičí poctivo a pravidelne, dochádza aj k úbytkom telesnej hmotnosti, hoci toto nie je prvoradým cieľom tancovania. Úžasné je pozorovať ženy, ako sa pod vplyvom brušného tanca skutočne menia, telo im spevnie, vyformuje sa, osvoja si jeho správne držanie, dokážu sa zbaviť rôznych, hojne rozšírených neduhov, ako je boľavý chrbát, stuhnutá šija, bolesti hlavy a podobne. Po psychickej stránke sa ženy stávajú vyrovnanejšími, vnímavejšími a pokojnejšími, dobrá nálada sa stáva súčasťou ich psychiky, pretože pri jemných, ladných a nenásilných pohyboch dochádza k vyplavovaniu endorfínov, známych aj ako hormóny radosti a šťastia. Žena sa stáva skutočnou harmonickou bytosťou, schopnou šíriť okolo seba silnú pozitívnu energiu, čo považujem za najväčší prínos orientálneho brušného tanca.“
Podľa slov pani Ivety sa tomuto tancu môžu venovať ženy všetkých vekových kategórií. Jej doteraz najmladšia cvičenka bola vo veku 8 rokov, naopak, najstaršia mala 79 rokov a tanec sa stal neodmysliteľnou súčasťou jej životného štýlu. Orientálny brušný tanec je pre ženu ideálnym prostriedkom na ceste k dosiahnutiu štíhlej pružnej postavy v dokonalom súzvuku s vlastnou vnútornou harmóniou. Čo viac si môže želať?
Eva Hajdu
