Jan Van Helsing
Dnes vieme, že sila myšlienok je rozhodujúca. Mal by sa teda človek naučiť používať slová a myšlienky uvedomele? Existuje pojem „hygiena myšlienok“. Čo si o tom myslíš? Mohol by to byť spôsob, ako začať vedomejšie žiť?
Áno i nie. Rozhoduje výber. Hovorí sa, že kto má na výber, má aj problém. Ľudia, začnite voliť slová vedome! To je pri konaní prvý krok. Najefektívnejším krokom však je – slová vypnúť. To je najjednoduchšie. Začni tým, že prestaneš vyslovovať slová, lebo ich už v sebe nemáš. To znamená, začni byť so sebou, pracuj so sebou. Nech je tvojou hlavnou zásadou vyberať a eliminovať tie slová, ktoré už nechceš používať.
Začína to televíziou, prenosným a domácim telefónom – to všetko prúdi éterom. Slová tu volíte tak pestro, a sú tak zbytočné, že to extrémne zaťažuje Zem. Sú to smeti, frekvenčný odpad.
Ako prvý krok treba preto začať slová voliť vedome. A ďaľším krokom je, jednoducho ich už nevysloviť, aby nezostali ani v mysli. Takto sa dá v záujme optimalizácie zmyslových súvislostí minimalizovať slovná zásoba. Znie to paradoxne, ale je to veľmi jednoduché.
Človek by sa mal snažiť menej rozprávať. Takmer som chcel povedať, že by sa mal pokúsiť nerozprávať vôbec. To je zaujímavá vec.
Porozmýšľaj. Vari neexistuje isté náboženské vyznanie, kde je počas dňa dovolené urobiť len istý počet krokov? Aby si preskúmal, kam kráčaš a aký zmysel má tvoja cesta. A tak by bolo vhodné aj porozmýšľať, zrátať slová, ktoré v priebehu dňa vyslovíš. A potom zistíš, že mnohé z nich si nemusel vysloviť vôbec. Nemali zmysel. Preto sám pre seba preskúmaj, koľko hovoríš a koľko zmyslu je v tvojich slovách. Musíš si to či ono myslieť, alebo to dokonca vysloviť? Keď si zvolíš túto cestu, odpad sa zdecimuje. Je to jednoduché.
Vo firmách je tento koncept ešte dôležitejší, lebo sa tým optimalizuje zmysluplnosť pracovných postupov. Často sa však tým zaoberajú len tí, ktorí to vymysleli kvôli vlastnému úspechu. Každý človek by si mal však sám pre seba jasne formulovať, že to, čo vysloví, bude mať naozaj zmysel.
Presne preto sa na mnohých miestach na svete, v chrámoch mlčí. Existuje napríklad minúta ticha, ako spomienka. Tieto praktiky tam smerujú, upadli však do zabudnutia.
Zober si napríklad meditáciu. Počas nej sa mlčí v prospech zmyslu.
Človek by si mal uvedomiť aj to, že myšlienka prúdi elektrolyticky. Znamená to, že raz myslené, je navždy slobodné. Ide o myšlienky, nenávisť, zlosť. Myslená zlosť je ako prežitá zlosť. Čo sa v hneve vykričí, je ako keby sa to vykonalo. Je to približne to isté, lebo konanie v zlosti má možno miliónnásobnú intenzitu, no myslenie miliárdnásobnú. Myslenie v miliardnásobnom objeme sa vyrovná činom, lebo to mnohonásobne prevyšuje konanie. Preto je treba voliť slová uvážlivo a potom ich ešte v mysli eliminovať tak, že sa mnohé už ani nevyslovia. Neznamená to, že budeš používať menej slov, ale že na niektoré z nich už ani nepomyslíš. Nebudeš už myslieť keď si plný zlosti, keď si nahnevaný.
Nemysli si, že sa to tým stratí, že to zmizne. Keď zlostný mlč, aby sa zachoval mier, až kým znovu nenadobudneš pokoj, lebo tak pokračuje mier aj naďalej!
Táto technika sa dá naučiť. Bolo by to pracovné pole pre terapeutov. A ďalej by si si mal uvedomiť, že zlosť možno vo vyššej frekvencii porovnať s božskou frekvenciou, ako tieň so svetlom. Človeku treba preto vysvetliť, aby sa cvičením dostal znovu do frekvencie svetla. Aby sa jednoducho znovu dostal do stavu, v ktorom zo seba vyženie slová hnevu, zlosti a nenávisti, lebo ich už neprežíva. Ide to tak, že človek ich vypudí zo seba energeticky, ako energiu.
Jednoducho povedané: keď ťa začnú ovládať myšlienky smútku, začni ich zo seba vypúšťať, nechaj ich, nech z teba prúdia von. Je to technika, ktorá sa možno zdá byť nová, vo svojej jednoduchosti je však veľmi efektívna a ľahko sa dá naučiť. Keď sa ťa zmocní zlosť, bez odporu ju zo seba vytlač. Vytlač zo seba nenávisť, zlosť, hnev, aby v tebe nezostali, a rieš túto situáciu pokojne, ako keby si vytláčal zubnú pastu z tuby.
A tak nejde len o to myslieť pozitívne. To by som, mimochodom, označil za starú pesničku. Nestačí len hľadieť do zrkadla a považovať sa za atraktívneho. Teraz ide o to, že keď sa v tebe prebudí nedobro, urob z neho dobro, alebo ho aspoň na dobro premeň. Je to už samotný pokus, čo zaváži.
A keď je tvoj smútok veľmi hlboký, pokús sa ho premeniť na radosť, aj keby to bolo čo len na minútu. Krok za krokom sa bude predlžovať doba, počas ktorej sa ti to bude dariť a budeš čoraz radostnejší. Zakaždým, keď sa dostaví smútok, nespokojnosť a mrzutosť, premeň ich na radosť a odvahu, spočiatku čo aj len na minútu. Neskôr, cvikom a tréningom na päť, desať minút a tak ďalej, až nakoniec zostane v tebe radosť natrvalo.
Znie to ako niečo nové, zvláštne, no je to efektívne. Je to prirovnávanie, tu sa človek môže porovnávať s pra-stavom. Ja prichádzam z prastavu a znovu do neho aj odchádzam. Je to ako svetlo a tieň; keď príde tieň, treba sa postaviť do svetla. Ide to celkom jednoducho.
Prečo si získavaš pozornosť prostredníctvom tejto knihy?
To je tá najjednoduchšia otázka, ktorú môžem zodpovedať, lebo v okamihu konania je to poháňajúca sila.
Odpoveď znie: „Čas dozrel.“ Čas je zrelý na to, aby ma počuli, lebo Zem stúpa. Stále viac ľudí si bude uvedomovať, že smrť nie je nepriateľom odchodu, ale priateľom príchodu, privítania na vyššej energetickej úrovni. Ľudia si uvedomia, že z pohľadu fyziky tu ide o premenu: z istého agregátového stavu pevnej hmoty do redších zoskupení. Čas dozrel. Toto je prvý krok, aby sa ľudia o tom dozvedeli z knihy, aby to začalo vibrovať v ich hlavách, až sa zbavia strachu zo mňa a získajú odvahu, aby sa mi odovzdali.
Porozmýšľaj, aké by bolo pekné, keby sa ľudia nebáli potichu smrti, ale keby jej príchod oslavovali ako radostnú udalosť, ako narodenie. Lebo môžu oslavovať prechod do nového energetického stupňa.
Vidíš môj zámer? Príchod na svet je ako odchod z neho. Je to len jedna fáza všebytia.
Na Zemi sa zaužíval výraz „práca so svetlom“. Ja zase formulujem výraz „práca s tieňom“. No prosím ťa, nemýľ si to s luciferským tieňom. Keďže sa pohýnate k svetlu, vyvíjate sa k vyššiemu bytiu. A pretože je to neustále sa opakujúci zrod, patrí sem aj kontakt s mojou silou. Radi hovoríte o anjeloch svetla, ale mali by ste spomenúť aj anjela, ktorý vykonáva svoju službu v zdanlivom tieni. Lebo aj ja som všebytie a dokážem žiariť všetkými svojimi štruktúrami.
Keďže pracujete so svetelným, nastal čas, aby ste pracovali aj so mnou. Keď pracujete súčasne so svetelným i so mnou, vznikne trenie, ktorým sa vzplanie iskra naplnenia. To znamená, že samotná božská iskra sa premení z plameňa na svetlo.
Jan Van Helsing
Zdroj: anch-book.eu
Túto knihu si môžete zakúpiť v EZOshope, alebo osobne na predajni.
Ďalšie súvisiace články
