Vraví sa, že skutočne dobrého veľa nebýva a je naozaj dôležité naučiť sa správne rozlišovať. Pani Tatiana Hanšutová je vzácnym typom človeka, ktorého je naozaj hodno zaradiť práve do takejto kategórie. Múdrosť, získanú hlbokým osobným prežitím a precítením tráum i osudových lekcií najrôznejšieho druhu, dokázala pretaviť do podoby láskyplnej a nezištnej pomoci svojim blížnym. Nejde pritom o žiadne vyumelkované postoje a naučené frázy, to „čosi“ je zakódované už v samotnej charizme pani Tatiany.
• Ako a kedy ste zistili, že máte nejaké mimoriadne vlohy a schopnosti?
Tento dar vnútorného videnia som mala už ako dieťa a zaujímavé je, že ja som ho vždy pokladala za niečo, čo je úplne normálne a vlastné každému jednému človeku. Skutočne mi ani nenapadlo uvažovať v tom zmysle, že je to snáď niečo výnimočné. To som si uvedomila až neskôr, keď som bola konfrontovaná s faktom, že nie každému je takáto schopnosť daná a musela som to proste prijať. Keď niekto o niečom hovoril, mne hneď naskočil duchovný obraz. Tento bol buď v harmónii s tým, čo hovoril, alebo naopak, v príkrom rozpore.
• Je podľa vás mimozmyslové vnímanie len výsadou určitej skupiny ľudí alebo sa môže prirodzene rozvinúť u kohokoľvek?
Ľudia by si mali uvedomiť, že sú neoddeliteľnou súčasťou Stvorenia a v absolútne dokonalom Božom pláne majú svoje miesto, ktoré im Vyššia moc určila. Ľudský duch je bod, ku ktorému sú prikladané obrovské energie a on ich naozaj môže dosiahnuť, pretože má na to prirodzené predpoklady. Ale ľudstvo ako celok, až na malé výnimky, na túto predispozíciu v priebehu svojho vývoja „pozabudlo“. Cez naše telá preteká ohromné množstvo nádherných harmonizujúcich síl života, ktorých potenciál sme schopní premeniť na tvorivú energiu v pozitívnom zmysle. A ak si túto skutočnosť človek naplno uvedomí, je to prvý krok k návratu k pôvodnému zmyslu nášho bytia, tak ako bol zamýšľaný Stvoriteľom.
Otázkou je potom „prístupový kód“. Teda to, či človek vo svojom individuálnom myslení, cítení, hierarchii hodnôt, v cieľoch, ktoré si sám stanovuje, skutočne siaha tak vysoko, že sa dokáže naladiť na tomu zodpovedajúce vibrácie. Ak áno, tak potom je to už len otázkou prirodzeného vývoja a času, že bude dosahovať v danej úrovni to najvyššie možné, samozrejme, v závislosti od stupňa jeho vlastného vývoja. A tak to ide ďalej, úroveň za úrovňou, tak ako on postupne transformuje celý spôsob života, a to je predsa nádherná, úžasná perspektíva.
U niekoho to ide pomerne ľahko, prirodzene, iný musí prejsť aj osobnými tragédiami, kým sa začne pozerať na život a svoju rolu v ňom z iného zorného uhla. Takto to bolo aj u mňa.
Tatiana Hanšutová
• Vylaďujete aj čakry?
V súvislosti s týmito energetickými centrami ja osobne neobľubujem výraz čakra, nazývam ich radšej energetickými kvietočkami, pretože takto ich aj naozaj vnútorne vidím. Pracujem v kauzálnom poli, plne rešpektujúc zákon slobodnej vôle ľudského ducha, teda tam, kde sa zapríčinila disharmónia. Súčasťou tohto poľa je aj obraz čakier, ale tento obraz je odlišný od ich vnímania v astrálnom poli. Stáva sa mi, že vnímam aj astrálnym spôsobom, ale pre mňa je smerodajný nález práve v tomto kauzálnom poli. Čakra ktorá nefunguje správne, harmonicky, poukazuje na to, že dotyčná oblasť, ktorá s ňou súvisí, nie je v poriadku. Ak sa odstráni príčina disharmónie v kauzálnom poli, dochádza potom aj k zharmonizovaniu tých čakier, ktoré boli v jej dôsledku rozladené alebo zablokované.
V krátkosti: vľavo sa v kauzálnom poli zapisuje príbuzenstvo, vpravo cudzí ľudia, vzadu minulosť vrátane tej veľmi vzdialenej a vpredu budúcnosť. Tu však treba povedať, že tam nie je dovolené pracovať kvôli daru slobodnej vôle, ktorú vlastní každý ľudský duch. Jedinou výnimkou sú situácie, že by sa tam nachádzali také druhy energií, ktoré sa tam zdržiavajú nedovoleným spôsobom, vtedy je možné to vrátiť späť.
V závere pracujem s tými symbolmi, ktoré sa v mojom vnútornom videní ukázali ako príčina narušenia. Nakoľko tie obrazy sú emotívne dosť nosné a ľahko zrozumiteľné, tak sám klient dokáže pochopiť, čo mu ten-ktorý obraz hovorí. Následne môže vo vnútornom prežití precítiť, že naozaj kdesi urobil chybu, úprimne prejaviť nad svojím konaním ľútosť a celú situáciu vo všetkých súvislostiach pochopiť a prijať. A práve toto je kľúč k tomu, aby nastavenú zharmonizovanú energiu svojho kauzálneho poľa hneď po odchode znova nerozvrátil.
• Čo odporúčate ľuďom na základe vašich bohatých skúseností pre zmysluplný, zdravý a šťastný život?
V prvom rade zostať verný – verný svetlu, ktorého sme nositeľmi vo svojom vnútri. V každom okamihu mať na zreteli svoju pravú úlohu v rámci celého vesmíru a diania v ňom a to vnímať ako skutočný zmysel existencie na tomto svete. To je jediný a skutočne účinný kľúč k nadobudnutiu vnútornej rovnováhy a harmónie, a tie nám následne zaručia tie ostatné atribúty, po ktorých toľko prahneme, častokrát bezvýsledne. Žiť a pracovať naplno v tejto hrubohmotnej sfére, preciťovať a prijímať všetko, čo nám život prináša, ale vždy sa úprimne a zo všetkých síl snažiť o získanie pravého poznania.
Ja vždy vnútorne prosím, aby boli ku mne privedení len tí ľudia, ktorí sú ochotní na sebe pracovať a chcú sa duchovne posúvať dopredu. Klienti, ktorí vyhľadávajú moju pomoc skutočne nesú spoločný znak, a tým je to, že sa nechcú cítiť ako obete toho čo sa im prihodilo, či už je to na úrovni fyzickej, psychickej, vzťahovej, pracovnej a podobne, ale dokážu sa na seba pozerať ako na niekoho, kto je schopný s daným stavom niečo urobiť. Sú ochotní pripustiť, že sú to práve oni, čo prispeli k disharmónii v tej-ktorej oblasti. A to je už blízko k známej vete, že každý človek je strojcom vlastného osudu. Jednoducho povedané, títo ľudia pochopili to podstatné, že je potrebné usilovať sa o dokonalé sebavyjadrenie. V každej rovine prejaviť svoje Vyššie ja, teda onen duchovný princíp, svetlú iskru, ktorá drieme v každom človeku. Pamätať na to pri každej činnosti a pod činnosťou rozumieť všetko, čo sa zapisuje do Stvorenia, t. j. aj cítenie, myšlienky a slová, nielen fyzicky vykonané činy. Nepostaviť si ako cieľ života sebarealizáciu súvisiacu s prestížou, uznaním, bohatstvom a podobnými pominuteľnosťami, ale vnímať sa ako bytosť, ktorá sa v tejto pozemskej úrovni má usilovať nadobudnúť vysoké duchovné cnosti a vlastnosti, teda niečo, čo sa do nej vtisne ako pečať natrvalo a čo si po fyzickej smrti naozaj bude môcť zobrať so sebou do inej dimenzie bytia.
Ďakujem za rozhovor.
Eva HAJDU.
Skrátený rozhovor. Celý uverejnený v časopise IMIDŽ v roku 2007
- Články s Tatianou Hanšutovou
