Výživa a životný štýl ako zbraň proti migréne a bolestiam hlavy

obrázok so súhlasom Ambro / FreeDigitalPhotos.net

Boj s migrénou a bolesťou hlavy výživou!
Dodajme organizmu VODU, KYSLÍK A ŽIVINY!

ABSTRAKT

Nárast výskytu migrény a bolesti hlavy v poslednom období je pôsobivý a na zamyslenie sa, že prečo značné percento populácie trpí týmito obtiažami. Do veľkej miery to závisí od životného štýlu. Príspevok sprehľadňuje znaky migrény a predpoklady jej prevencie. Načrtnú sa možnosti zlepšenia zdravotného stavu, eliminácie vzniku migrény a naznačuje sa rola mikronutrientov a suplementácie,
ktorými možno dosiahnuť zmiernenie bolesti hlavy.

ÚVOD

Výživa a kvalitné stravovanie je v súčasnosti podstatným problémom. Dôsledky nefungujúceho organizmu či imunitného systému môžu byť závažné a môžu tak postupne prerásť až do zdravotných problémov. V zásade od výživy závisí vznik rôznych zdravotných problémov. Už aj Hippokrates vedel, že: „Človek sa rodí zdravý a všetky ochorenia pochádzajú z jedla.“ V posledných rokoch sa zvyšuje pozornosť venovaná prevencii a liečbe migrény, ako aj záujem o pochopenie patofyziológie migrény sa zvýšila. Výživa sa podieľa na zdraví a môže sa prostredníctvom správnych živín použiť na dosiahnutie žiaduceho účinku. Preto ju považujem za zbraň proti migréne a bolestiam hlavy. Existujú teda potraviny, ktoré sú schopné bojovať proti migréne. Je žiaduce nasadenie správnych nutrientov v správnom čase s doplnením vhodnej aktivity, ktorá má priaznivý vplyv na zdravie. Sú dôkazy o tom, že prevencia so stravovacími návykmi vykazuje vynikajúce výsledky. Prevencia si vyžaduje zamyslenie sa nad životným štýlom a stravovacími návykmi. Kto chce znížiť riziko vzniku migrény a bolesti hlavy, by sa mal pravidelne hýbať a konzumovať najmä ovocie, zeleninu ako aj iné blahodarné živiny. Príspevok je zhrnutím poznatkov a výsledkov rôznych štúdií, – pri jej písaní sa použijú všeobecné vedecké metódy, najmä analýza a syntéza, metóda indukcie a dedukcie, metóda porovnávania a zovšeobecnenia.

MIGRÉNA A JEJ VÝSKYT

Migréna je viac ako bolesť hlavy

Najčastejšou otázkou je, ako rozpoznať migrénu od obyčajnej bolesti hlavy? Rozdiel je viditeľný. Jednotlivé poznatky o vzniku migrény sa zovšeobecňovali a postupne vytvorili stále sa rozvíjajúce teórie a prax. V literatúre sa stretávam s rôznymi vymedzeniami pojmu migréna. Pojem je používaný v súvislosti s vymedzením bolesťou hlavy a určitými príznakmi. Migréna sa obvykle prejavuje v podobe bolesti hlavy, aj keď má iné príznaky. Závažnosť a frekvencia útokov sa líši od človeka k človeku. (Moens et.al., 2007) Bolesť hlavy je príznakom mnohých neuro-biologických porúch, vrátane niektorých z najbežnejších a všadeprítomných (WHO, 2000). Migréna je charakterizovaná stredne ťažkou až ťažkou, pulzujúcou bolesťou hlavy, ktorá je často jednostranná, pričom však zhoršuje činnosti a je spojená s nevoľnosťou, foto-a fonofóbiou. (Peterlin et.al., 2009) Migréna je bežná, chronická, multifaktoriálne neurovaskulárna porucha, ktorá sa typicky vyznačuje opakujúcimi sa bolesťami hlavy a autonómna dysfunkcia nervového systému (migréna bez aury); až jedna tretina pacientov má neurologické symptómy aury (migrény s aurou). (Kruit et.al.,
2004) Migréna je stále bežným zdravotným problémom, so širokou škálou možných etiologických faktorov. (Sinclair, 1999) Migréna je však spojená s významným negatívnym dopadom, vrátane zníženia kvality života, zhoršeným fungovaním organizmu, a pridružených psychiatrických porúch. (Smitherman et.al., 2011) Podobne na to poukazuje aj štúdia Liptona a kolektívu (2003), ukazuje, že vo vzorkách populácie ľudí s migrénou z USA a Veľkej Británie, trpiacich migrénou, hlásili významný negatívny vplyv na účasť na rodinnom živote, rodinných vzťahoch a spokojnosti s prácou. Výsledky štúdie Kruita a kolektívu (2004) naznačujú, že pacienti s migrénou sú vystavení zvýšenému riziku infarktu a že riziko sa zvyšuje s rastúcou frekvenciou migrén, pričom pacienti s
migrénou s aurou a vysokou frekvenciou výskytu migrény sú v najväčšom ohrození.

Migréna a súčasná spoločnosť

Migréna a bolesti hlavy, bohužiaľ, patria ku pomerne častým poruchám zdravia (pozri aj WHO, 2000; Domingues et.al., 2006; Goadsby, Valade, 2013), najmä u žien (Rockett et.al., 2012; pozri aj Obrázok 1), ale aj u detí (napr. u 16% egyptských školákov bola zistená migréna – WHO, 2000). Záchvat migrény má významný dopad tak na osobný, ako aj na sociálny a profesionálny život človeka.
Podľa WHO (už v roku 2000), dospelí vo veku od 20 do 50 rokov, sú najväčšou skupinou, ktorá trpí s bolesťami hlavy, ale aj deti a dospievajúci sú ovplyvnení. Uvádza to aj Report Naturheilkunde (1999) – že 5% detí máva migrénu. Najmenej 10% pacientov trpiacich migrénou, má týždenné útoky. U 20% pacientov, jeden útok trvá 2-3 dni. Asi 5% populácie trpí migrénou najmenej po dobu 8 dní/rok (Moens et.al., 2007). Niečo uvádzam v rámci výskytu migrény:
a. postihuje 18% žien a 6% mužov v USA (porov. Sinsenig et.al., 2001; Lofland, 2007; Sun-Edelstein, Mauskop, 2009;), – spolu 12% populácie USA (Smitherman et.al., 2011),
b. má odhadovanú celosvetovú prevalenciu okolo 10%,
c. v európskych a amerických štúdií je obdobie prevalencie migrény u dospelých okolo 10-15%,
d. v Afrike, štúdie komunitný priniesli postavy 9.2.-2.7.%; zatiaľ čo v Japonsku prevalencia je 8,4%,
e. pacientky s migrénou chýbajú z práce v priemere 1,7 dní a muži trpiaci migrénou 4,2 dní (Moens et.al., 2007),
f. 91% ľudí s migrénou uvádza jeden spúšťač migrény a 82,5% uvádza viacero spúšťačov (pozri tabuľku nižšie – Andress-Rothrock, Rohtrock, 2010).

Obrázok 1 Vekovo špecifická prevalencia migrény podľa pohlavia (1999)

 
Legenda: Females – ženy, Males – muži; Migraine prevalence – prevalencia, Age – vek.
Prameň: Lofland, 2007, s. 9.

Tabuľka 1 Frekvencia spúšťačov migrény

Prameň: Andress-Rothrock, Rothrock, 2010, s. 1368.

Uvedené by mali tvoriť východisko k nastaveniu správnych stravovacích návykov a tvoriť nevyhnutnú časť prevencie migrénu a bolestiam hlavy.

VÝŽIVA – ROLA MIKRONUTRIENTOV A SUPLEMENTOV V PREVENCII MIGRÉNY

Potraviny, ktoré vplývajú na vznik migrény

V literatúre sa stretávam s rôznymi charakteristikami pojmu výživa. Pojem je používaný v súvislosti s vymedzením živín pre organizmus (pozri Zachar, 2008). Viacerí odborníci (Sinclair, 1999; Crawford, Simmons, 2006; Sun-Edelstein, Mauskop, 2009;
Andress-Rothrock, Rothrock, 2010 a iní) vykazujú vzťah medzi niektorými potravinami a migrénou či bolesťami hlavy. Všeobecný vzťah medzi migrénami/bolesťami hlavy a potravinami alebo diétnymi faktormi bol dokázaný v štúdiách Kelmana (2007) a Karliho a kolektívu (2005). O význame výživy ohľadom zdravia niet pochýb (pozri aj Význam výživy pre naše zdravie. [online].).

Príčiny migrény a bolesti hlavy

Z hľadiska príčin migrény možno uviesť, že (Sun-Edelstein, Mauskop, 2009):

a. genetické a environmentálne faktory zohrávajú významnú úlohu vo vzniku, a teda aj v prevencii migrény,
b. mitochondriálna dysfunkcia vedie k poruchu metabolizmu kyslíka (hrá úlohu v patofyziológii migrény, ako to bolo preukázané, trpiacich migrénov),
c. dôležitosť pravidelného stravovania nemožno pre-, ani podceňovať, pretože vynechávanie stravy môže vyvolať bolesti hlavy, – hypoglykémia môže potenciálne priniesť bolesti hlavy,
d. bolesti hlavy zvyčajne spúšťajú kombinácie látok, počas určitej doby (napr. menštruácia, stres, nedostatok spánku),
e. stres, potravinové alergie, neuroendokrinné nerovnováhy a nutričné nedostatky (Sinclair, 1999).

Medzi hlavné príčiny migrény možno zaradiť (Rockett et.al., 2012):

1. Non-nutričné faktory:
a. stres, hormonálne zmeny, psychologické aspekty, únava,
b. nerovnováha v trvaní spánku, zmena v rutine,
c. užívanie drog a tabaku,
d. náchylnosť k pachy, zmena klímy, svetlo,
e. pohyb.

2. Medzi diétne faktory patrí:
a. čokolády a kofeín,
b. mliečne výrobky a syry,
c. citrusové plody,
d. alkohol,
e. aspartám, glutamát sodný,
f. strava bohatá na tuky,
g. vynechanie jedla,
h. deprivácia alebo nedostatočný príjem vody.

Podľa názoru Jentschury (In Szabóné Molnár) spúšťačom migrény môžu byť aj toxíny v tele, ktoré môžu spôsobiť aj iné zdravotné problémy (reumatické bolesti, infarkty, a pod.) (pozri aj Horáková, 2009a, 2009b). Toxíny sa uvádzajú v súvislosti s prekyslením organizmu, ktoré je nebezpečné. Sun-Edelstein a Mauskop (2009) poukazujú na to, že aj v rámci diétnych stravovacích návykov
sa spúšťa migréna. Uvádzajú, že medzi spúšťače patria: alkohol (29% až 35%), čokoláda (19% až 22%), syr (9% až 18%), kofeín (14%), a glutamát sodný (MSG) (12%). Lance a kolektív (In Sinclair, 1999) navrhli myšlienku „migrenóznej prahovej hodnoty“ (z ang. migrainous threshold), ktorý je určený na základe dynamickej rovnováhy medzi excitáciou a inhibíciou na rôznych úrovniach centrálneho nervového systému, zodpovedá za vznik migrény. Hormonálne vplyvy, životné prostredie a fyziologické stresory, ako aj nízka hladina cukru v krvi, a únava majú vplyv na stanovenie tejto hranice. Akonáhle je prekročená táto prahová hodnota,
trigeminovaskulárny výboj je zodpovedný za vyvolanie migrény. Práve na uvedené oblasti – príčiny vzniku migrény – by mal byť kladený dôraz v rámci prevencii migrény a bolesti hlavy.

Prevencia migrény a bolesti hlavy nutrientami a suplementáciou.

Výživa a botanické terapie majú za cieľ znížiť výskyt migrény, a to bránením uvoľňovania vazoaktívnych neurotransmiterov, a je potreba vyhnúť sa spúšťačom potravín. (Sinclair, 1999) Podľa posledných výskumov sa ukazuje, že ak človek, ktorý konzumuje denne menej ako 20mg tuku, najmä živočíšneho, môže sa znížiť intenzita bolestí až o 70%. Menšia spotreba tuku v strave ovplyvňuje metabolizmus tkanivového hormónu sérotonínu, ktorý sa podieľa na vzniku problémov (Mandžuková, 2011). Nedostatok jediného stopového prvku môže prispieť k ľubovoľnému počtu porúch nervového systému, vrátane migrény, neuropatie a dokonca aj Alzheimerovej choroby. Podobne vysoké množstvo oxidačného stresu na bunkovej úrovni predurčujú osobu na určité neurologické komplikácie. (SpectraCell Laboratories, Inc. 2013)

Vitamíny a minerálne látky spĺňajú v organizme životne dôležité úlohy, pretože sú stavebnými prvkami.
Prispievajú k:

a. funkcii imunitného systému,
b. syntéze bielkovín a amynokyselín,
c. podieľajú sa na procese delenia a vývinu, rastu buniek,
d. funkcii nervovej sústavy,
e. rastu červených krviniek.

Uplatňovanie efektívneho predchádzania migrénu či bolestiam hlavy by mohlo prinášať možnosť zvýšiť si pocit pohody a zlepšenia zdravotného stavu. Dôsledným uplatňovaním kvalitne rozpracovanej koncepcie na prevenciu migrény a bolesti hlavy, možno aj dôsledky negatívnych vplyvov bolestí minimalizovať. Do úvahy tak prichádzajú opatrenia vychádzajúce z relaxačných rituálov
a fyzických aktivít – pohybu či športu, ktoré ovplyvňujú aj prekonanie stresu a únavy. Je však žiaduce, aby sa kládlo dôraz aj na hodnotenie stravovacích návykov, ba zmenou návykov možno prispieť k zníženiu výskytom migrénu. Vitamíny a ďalšie doplnky v prevencii migrény (porov. Sinclair, 1999; Sun-Edelstein, Mouskop, 2009; ):

a. Horčík (magnézium) je nevyhnutný katión, ktorý hrá dôležitú úlohu v mnohých fyziologických procesoch. Inhibuje agregáciu krvných doštičiek proti cievnych kŕčov a stabilizuje bunkové membrány, ako aj znižuje tvorbu zápalových eikosanoidov (Sinclair, 1999).
b. Riboflavín, známy ako vitamín B2, je zásadný pre stabilitu membrány a údržbu spojených so spotrebou energie bunkových funkcií.
c. CoQ10 je endogénny enzým kofaktor vyrobený bunkami v tele, fungujúci na podporu mitochondriálnej translokácii protónov-elektrónov.
d. Kyselina alfa-lipoová (kyselina lipoová) zvyšuje mitochondriálny metabolizmus kyslíka a produkcie ATP (adrenisotrifosfát).
e. Tanacetum Pathenium je rastlinný prípravok, ktorý je k dispozícii ako sušený list burín rastliny Tanacetum pathenium. Bolo používané na liečbu bolesti hlavy, zápaly a horúčky pred niekoľkými storočiami.
f. Petasites hybridus – extrakt koreňa, známy ako Butterbur, sa ukazujel ako potenciálny element novej liečby v prevencii migrény. Rastlina bola použitá v staroveku pre svoje liečivé vlastnosti.
g. Klinické štúdie s použitím extraktu Ginkgo boli vykonané vo Francúzsku a naznačujú, že Ginkgo môže byť prospešné u pacientov s migrénou (Sinclair, 1999),
h. Ostatné doplnky – Zázvor sa používa pre svoje liečivé vlastnosti. V Číne a v Ajurvédskej medicíne sa po stáročia používa v liečbe bolesti, zápalu a muskuloskeletálnych symptómov, aj ako liek proti nadúvaniu (porov. Sinclair, 1999; Sun-Edelstein, Mouskop,
2009;). Štúdie zistili, že účinné látky zázvoru – gingerols a shogaols – sú schopné inhibovať agregáciu krvných doštičiek (Sinclair, 1999). Aj podľa odborníkov Crawforda a Simmonsa (2006) pravidelná suplementácia niektorých živín znižuje frekvenciu a intenzitu migrény. Uvádzam to v tabuľke nižšie.

Tabuľka 2 Vplyv diétnych zlúčenín na migrény

Legenda: 0=nemá vplyv, +=mierny vplyv, ++=moderovaný vplyv, +++= veľký vplyv, ++++=veľmi veľký vplyv.
Prameň: Crawford,  Simmons, 2006, s. 66.

Podľa názoru Sinclaira (1999), pre úspešnú liečbu migrény môžu byť dôležité faktory, ako:

•  Nutričné nedostatky

a. Riboflavín
b. magnézium

•  Botaniká

a. Tanacetum parthenium
b. Zázvor
c. Gingko

• 5-Hydroxytryptophan/Melatonín
• Životný štýl / Diétne faktory

a. Zníženie stresu
b. Potravinové alergie / citlivosť
c. Hypoglykémie
d. Vylúčenie stravy

• Iné alternatívy

a. Akupunktúra
b. Spinálna manipulácia.

Nutričné intervencie môžu byť úspešné v prevencii migrény. Aj keď mechanizmus účinku nie je celkom známy, niekoľko živín uľahčuje výrobu energie na bunkovej úrovni a môžu sa využívať na liečbu migrény. Podľa SpectraCell Laboratories, Inc. (2013) suplementácia koenzýmom Q10 (je silný antioxidant) pomáha energetickému metabolizmu, môže znížiť aj frekvenciu a intenzitu migrény. Podobné výsledky sa vyskytujú s horčíkom a vitamínom B2, pretože tiež pomôžu mitochondrii (energeticky produkujúce centrá v bunkách) fungovať správne. Mitochondriálna dysfunkcia však môže byť spúšťačom migrény. Podľa Americkej akadémie neurológie (The American Academy of Neurology) a The National Headache Foundation (In: Crawford, Simmons, 2006), by sa malo brať do úvahy riboflavín a horčík ako bezpečné mikronutrietny v rámci prevencie migrény. Každá prevencia musí byť praktická a dosiahnuteľná a musí byť podporovaná osobou, ktorá trpí na migrénu alebo na bolesti hlavy, čo znamená, že musia byť vytvorené podmienky pre realizáciu. Na záver by som uviedla nasledovné zdroje, ktoré by sa mohli uprednostniť v prevencii migrény a bolesti hlavy:

a. vitamíny skupiny B (najmä vitamín B1 – tiamín /zdravé nervy/, B6 – pyridoxín /zmierňuje bolesť/): hrach, zemiaky, žĺtok, ako aj banán (s tým opatrne), ružičkový kel; Sensenig a kolektív (2001) uvádzajú, že vitamíny skupiny B poskytujú živiny a bylinné
komponenty, ktoré majú rozhodujúci vplyv na organizmus pre antioxidačné a detoxikačné funkcie. Ich štúdia jasne ukazuje, že je možné výrazne zlepšiť kvalitu života osobám, ktoré trpia migrénou s cielenou nutričnou terapiou. Doplnky stravy nespôsobili žiadne
vedľajšie účinky, ale vysokú úroveň spokojnosti pacientov.
b. vitamín E (môže neutralizovať toxické voľné radikály): semená slnečnice, mandle, avokádo, špenát,
c. horčík a draslík: banány, špenát, fazuľka, ružičkový kel, strukoviny,
d. vápnik a zinok: sezamové semienka, zelená fazuľa – tekvicové semienka, sardinky v oleji,
e. pri voľbe potravín bohatých na bielkoviny si vyberať radšej ryby, – obsahujú omega-3 mastné kyseliny, ktoré môžu znížiť frekvenciu a intenzitu bolesti hlavy a pomáhať v prevencii migrény.

Naďalej sa odporúča:

f. dodržať pitný režim – 2/3 dávky tekutín vypiť do 16:00 hod.
g. 2 – 3 hodiny medzi jedlami, pričom posledné jedlo si dať 2 – 3 hodiny pred spaním,
h. dostatočný spánok cez noc (nadmerná denná spavosť je častým príznakom, s prevalenciou 10-20% v populácii a súvisí s migrénou /Kim et.al., 2013/),
i. pohybová aktivita – aspoň chôdza pol hodiny denne a nezanedbať ani relax a oddych.

ZÁVER

Domnievam sa, že efektívnosť prevencie vzniku migrény a bolesti hlavy závisí od výživy a vody. Dôležitosť stravovať sa pravidelne nemožno podceňovať, pretože vynechanie jedla môže vyvolať migrénu a bolesti hlavy, u tých, ktorí sú náchylní na migrénu. Hladovanie či diétne stravovania nie sú riešením na chudnutie (napríklad u mladých dievčat), môžu mať totiž negatívny dopad na vývoj a rast organizmu. Hladovanie a vynechanie jedla sú spúšťače migrény, čo sa aj potvrdilo v rámci klinických a populačných štúdií (pozri Robbins, 1994; Turner et.al., 1995; Kelman, 2007 a iní). Problematika migrény a bolesti hlavy je však taká široká, že som nevedela zhrnúť viaceré oblasti, ktoré tvoria významnú časť tejto témy. Dovolím si krátku poznámku na zamyslenie. Je asi málo takých ľudí, ktorí vnímajú výživu za nevyhnutnú súčasť zdravia. Zastávam názor, že ŽIVINY sú nevyhnutným, kľúčovým elementom zdravia. Podľa môjho názoru, zdravý môže byť a pocit pohody môže mať len ten človek, ktorý má dostatočné množstvo živín, dodržiava príjem tekutín (najmä čistej VODY), vie aj oddychovať a pravidelne sa hýbať (KYSLÍK takto možno dodať organizmu). Základom by mal byť dobre fungujúci proces stravovania sa, prospešný zdraviu. Dôsledky nefungujúceho organizmu (myslím tu na ochorenia) môžu byť závažné, pretože môžu viesť k vážnejším chorobám a tým pádom to môže vo fungovaní organizmu postupne prerásť do najvážnejšej choroby. Otázne je, ako predísť chorobám, ako zabezpečiť efektívne prijímanie živín, aké opatrenia či riešenia by mohli nasledovať? Odpovede na uvedené otázky musí každý nájsť v sebe, vo forme ako sa stravuje. Len odporúčať možno, aby sme investovali do predchádzania ochorení, aby sme si mohli zvýšiť svoju aktivitu a neboli unavení. Konkrétne riešenie daného problému (ochorenia) je jedinečné. Je potrebné brať do úvahy naše súčasné stravovacie návyky.

Autor: Výživová poradkyňa Bc. Hajnalka Németh, MCM – [email protected]

Knihy o zdravej výžive

Články o zdravom životnom štýle a výžive

LITERATÚRA
ANDRESS-ROTHROCK, D. – ROTHROCK, J. 2010. An Analysis of Migraine Triggers in a Clinic-Based Population. In Headache. Wiley Periodicals, Inc. ISSN 0017-8748, 2010, s. 1366-1370.
BREITSCHEIDEL, J. 2009. How to cure MIGRAINE: A nutrient concept for self-treatment. 2009. 10 s. [online]. [cit. 07.07.2014]. Dostupné na: <www.heilpfad.de>.
CRAWFORD, P. – Simmons, M. 2006. What dietary modifications are indicated for migraines? In THE
JOURNAL OF FAMILY PRACTICE. 2006, roč. 55, č. 1, s. 62-66.
GOADSBY, J. B. – VALADE, D. (eds.). 2013. Abstract Book of The European Headache and Migraine Trust International Congress. 2013. In The Journal of Headache and Pain. 2013, roč. 14, Suppl 1.
DOMINGUES, R. B. et.al. 2006. PREVALENCE AND IMPACT OF HEADACHE AND MIGRAINE AMONG
POMERANIANS IN ESPIRITO SANTO, BRAZIL. In Arq Neuropsiquiatr. 2006, roč. 64, č. 4, s. 954-957.
HORÁKOVÁ, K. 2009a. Detoxikácia organizmu: zmena života k lepšiemu. 4.vyd. Bratislava: Metro Media, 2009. 80 s. ISBN 978-8089327-00-3.
HORÁKOVÁ, K. 2009b. Umenie zdravo žiť. 2. vyd. Bratislava: Metro Media, 2009. 232 s. ISBN 978-80-9696-066-8.
KARLI, N. et.al. 2005. Akgoz S. Comparison of preheadache phases and trigger factors of migraine and episodic tension-type headache: do they share similar clinical pathophysiology? In Cephalalgia. 2005, roč. 25, s. 444-451.
KELMAN L. 2007. The triggers or precipitants of the acute migraine attack. In Cephalalgia. 2007, roč. 27, č. 5, s. 394-402.
KIM, B.K. et.al. 2013. Excessive daytime sleepiness and migraine: a population-based study. In The Journal of Headache and Pain. 2013, 14 (Suppl 1):P72012.
KRUIT, C. R. et.al. 2004. Migraine as a Risk Factor for Subclinical Brain Lesions. In JAMA. 2004, roč. 291, č. 4, s.427-434.
LIPTON, R. B. et.al. 2003. The family impact of migraine: population-based studies in the USA and UK. In Cephalalgia 2003, roč. 23, s. 429–440.
LOFLAND, H. J. 2007. Impact of Migraine Headache in the United States. In 2007, roč. 4, č. 1, s. 8-10.
MANDŽUKOVÁ, J. 2011. Čo jesť, keď… Bratislava: vydav. Príroda, s.r.o., 2011. s. 98-102. ISBN 978-80-07-01933-1.
MOENS, G. et.al. 2007. The prevalence and characteristics of migraine among the Belgian working population. In Acta neurol. belg.2007, č. 107, s. 87-90.
PETERLIN, B. L. et.al. Migraine may be a risk factor for the development of complex regional pain syndrome. In Cephalalgia 2009. London. ISSN 0333-1024. 11 s.
ROBBINS, L. 1994. Precipitating factors in migraine: a retrospective review of 494 patients. In Headache 1994, č. 34, s. 214–216.
ROCKETT, C. F. et.al. 2012. Perceived migraine triggers; do dietary factors play a role? In Nutr Hosp. ISSN 0212-1611, 2012, roč. 27, č. 2, s. 483-489.
REPORT NATURHEILKUNDE. 1999. Migrén: Valóban reménytelen fejfájásrohamról van szó? In Report Naturheilkunde. 1999, č. 11. [online]. [cit. 07.07.2014]. Dostupné na: <http://www.vitalitas.hu/olvasosarok/online/komplementerm/2001/1/migren.htm>.
SENSENIG, J. et.al. 2001. Treatment of Migraine with Targeted Nutrition Focused on Improved Assimilation and Elimination. In Alternative Medicine Review. 2001, roč. 6, č. 5, s. 488-494.
SINCLAIR, S. 1999. Migraine Headaches: Nutritional, Botanical And Other Alternative Approaches. In Alternative Medicine Review. 1999, roč. 4, č. 2, s. 86-85.
SMITHERMAN, A. T. et.al. 2011. Negative Impact of Episodic Migraine on a University Population: Quality of Life, Functional Impairment, and Comorbid Psychiatric Symptoms. In Headache. ISSN 0017-8748, 2011, č. 51, s. 581-589.
SPECTRACELL LABORATORIES, Inc. 2013. The Role of MICRONUTRIENTS In NEUROLOGY. SpectraCell Laboratories, Inc. 2013. 2 s. [online]. [cit. 07.07.2014]. Dostupné na <http://www.spectracell.com/media/uploaded/3/0e2675691_1385400250_359neurologyinformation1113.pdf>.
SUN-EDELSTEIN, Ch. – MAUSKOP, A. 2009. Foods and Supplements in the Management of Migraine Headaches. In Clin J Pain. 2009, roč. 25, č. 5, s. 446-452.
SZARVASNÉ MOLNÁR, Á. Salakanyagok felhalmozódása = Öregedés. 2003-2005. [online]. [cit.07.07.2014]. Dostupné na: <http://www.wellnesstippek.hu/Tippek/salakanyagok.htm>.
TURNER, L. C. et.al. 1995. Migraine trigger factors in non-clinical Mexican-American population in San Diego county: implications for etiology. In Cephalalgia. 1995; č. 15, s. 523–530.
Význam výživy pre naše zdravie. [online]. 12.09.2013. [cit. 25.06.2014]. Dostupné na <http://www.vyzivaprezdravie.sk/clanky/vyziva-a-zdravie/vyznam-vyzivy-pre-nase-zdravie/>
WHO. 2000. Headache Disorders and Public Health. Geneva: World Health Organization, 2000. 11 s.
ZACHAR, D. 2008. Výživa človeka I. – Všeobecná časť. Zvolen: Technická univerzita vo Zvolene, 2008. 356 s. ISBN 80-228-1580-2.