„Dum spiro, spero – kým dýcham, dúfam“, vraj to povedal Cicero. Alebo Theocritus. Naposledy som sa s výrokmi podobného typu stretol vo filmových dielach – v Avaratovi, v scéne, v ktorej sa hrdina stretáva v poslednom súboji s predstaviteľom okupantských vojsk na Pandore, ale i v Pánovi prsteňov, kedy sa trpaslík, vysilený vytrvalostným behom, posilňuje slovami: „Dýchaj! Musíš dýchať!“ Jeden i druhý, Quaritch i Gimli cítia, že kým dýchajú, môžu dúfať vo vlastný úspech.
Život nie je o počte nadýchnutí, ale o chvíľach, ktoré nám dych berú.
Schaukal rakúsky básnik 1874 – 1942
Pred pár dňami som zažil situáciu, ktorá ma primäla k úprimnému smiechu. Na otáčavých vstupných dverách obchodného domu, kam som si šiel nakúpiť vegetariánske potraviny, som zaregistroval okrem rôznych preškrtnutých zákazových značiek aj obrázok prikazujúci – pes s košíkom, náhubkom. Považujem to na vstupe do takejto inštitúcie za čosi samozrejmé. Na moje prekvapenie, vnútri hneď pri vchode postávali dve dámy, obe s nasadeným rúškom, no a pri nohách jednej z nich pokojne sedel pomerne veľký pes, a jasné, bez košíka, rúška, náhubku. Interesantné porušenie predpisov!
Nakoľko počasie v ostatných týždňoch pomerne prialo výletom do prírody, vybrali sme sa s priateľkou do lesov v okolí Košíc. Počas prvých dní po vyhlásení karantény bolo návštevníkov pochodujúcich po vyznačených chodníkom pomerne málo, no ich počet sa zo dňa na deň, z týždňa na týždeň zväčšoval. Potulujúcich či pobehujúcich jedincov bolo zo dňa na deň relatívne menej v pomere k zväčšujúcemu sa množstvu párov, rodín. A všetci, pekne podľa predpisov, s rúškami na tvárach. Zarúškovaní však boli aj samostatní či rodinne zameraní cyklisti, a to sa mi už zdalo povážlivé ba poburujúce, ak nie priam pokorujúce. Behať, bicyklovať s prekrytou tvárou, pri teplotách dosahujúcich pomerne vysokých hodnôt už považujem za zvrhlosť. A k tomu v (skoro) prázdnom lese, kde sú aj stromy vo väčších než „povinných, vládou a hygienikmi prikázaných“ dvojmetrových odstupoch. Pritom sa na nás, ktorí sme si rúška „zavesili na pol žrde“, dívali s pohoršlivým pohľadom. Zrejme sme na nich pôsobili veľmi výstredne.
Samozrejme, nosenie rúška považujem za potrebné v rizikových situáciách a na rizikových miestach, v autobusoch a na uliciach, kde sa pohybuje na husto viacero ľudí. Ale v lese? Na bicykli?
V očiach (lebo tváre im pre rúška nevidno) mnohých okoloidúcich sa postupne zo dňa na deň zväčšovalo aj zúfalstvo alebo tichá, no mnoho razy zlostná odovzdanosť (osudu). Lebo tam, kde sa oslabuje, potláča spiratio, lat. – dýchanie, stráca postupne a potupne svoj význam aj spiritus, lat. – vzduch v pohybe, vánok, dutie, dych nahrádzajú vzdychy, vytráca sa život ako prejav ducha, duše, zaniká aj vzlet, nadšenie, tvorivý duch a odvaha, smelosť, sebavedomie. V lepšom prípade aj pýcha, nadutosť a spupnosť. Nečudujme sa, ak mnohí siahli po liehu ako riešení. Prípadne sa zmenili na búriacich sa desperátov, beznádejných zúfalcov, schopných všetkého. Veď druhá časť Cicerovej myšlienky – spero, lat. znamená očakávať, dúfať, mať nádej, ale tiež báť sa, očakávať zlú vec, obávať sa niečoho.
(Tučným písmom sú označené slová hlavnej myšlienky článku a ich preklady do slovenčiny.)
Ešte raz opakujem! Som za používanie ochranných pomôcok na miestach, ktoré prinášajú riziká.
Teraz však v skratke niečo aj o potenciálnych hrozbách spojených s dlhodobým nosením rúšok. Pri nedostatočnom prítoku kyslíka do pľúc – organizmu vzniká niekoľko rizík s možnými ďalekosiahlymi dôsledkami. Môže dôjsť k stavu blížiacemu sa hypoxickej hypoxie a ak k tomu narastie množstvo oxidu uhličitého v krvi, je nešťastie predo dvermi. Neznamená, že tento stav musí vzniknúť, ale treba si uvedomiť, že každý organizmus je iný a problém nastať môže.
Ak červené krvinky neprenášajú dlhodobo pre zhoršenú ventiláciu do buniek dostatok kyslíka, tie začnú živoriť. Možným dôsledkom je aj narušená acidobázická rovnováha, zmeny rytmu srdca, zvýšené potenie, sťažené dýchanie, nepokoj, porušenie duševnej činnosti, zmeny krvného tlaku, … Najhoršou dohrou môže byť poškodenie funkcií mozgu a nervovej sústavy, a pri dlhodobosti problému aj ďalších vnútorných orgánov. Takže by som sa nečudoval zvýšenému množstvu klientov v priestoroch centier zdravia v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch.
Rizikovými skupinami obyvateľstva sú predovšetkým starí ľudia, ale aj deti, ktorých organizmus sa vyvíja, no nedostáva dostatok „životných elixírov“.
- Príčiny zníženej imunity a odporúčania na zvýšenie
- Duchovné príčiny chrípky a odporúčania na rýchlejšie zvládnutie, či prevenciu
Možno by bolo potrebné spomenúť aj to, čo nám rúška na spoločenskej úrovni narušili, čo porušili či celkom zrušili, čo prerušili, z čoho nás vyrušili. Zaujímavé by bolo možno dozvedieť sa, čo sa pod rúškom rúšok medzitým dialo v skrytosti za spoločenskou oponou, slúžiacou takisto ako rúško, ukrývajúce úsmevy aj hnevlivé tváre masiek múz.
Na záver konštatovanie: Rúško áno, ale na správnom mieste a v správnom čase!
Autor: Mgr. Miroslav Kostelnik
