Kniha o globálnej lži – I – Prečo nás klamú aj vedci

Predchádzajúca časť – Úvod

NEVERTE NIKOMU A NIČOMU, KÝM SI TO SAMI NEOVERÍTE

Veríte politikom? Jasné, politikom sa neverí už z princípu. Ak im však veríte napriek tomu, čo dennodenne dokazujú, tak už ani ďalej radšej nečítajte. Tieto stránky nie sú určené vám. Miera možného prebudenia do reality je totiž nad rámec vašich mentálnych schopností. A to bez urážky. Človek buď má prirodzenú sebaúctu, pud sebazáchovy a súdnosť, alebo proste nemá.

Ak ste testom úspešne prešli, potom prečo si nepoložiť aj otázku, či môžeme veriť historikom, vedcom, astronómom, súdom a prokuratúre, lekárom, učiteľom, obchodníkom, maklérom, proste môžeme takto bez výnimky prejsť celým spektrom súčasnej spoločenskej hierarchie. Zdá sa vám to už trochu prepálené? Veď každý človek si len ide za svojim snom a životnými cieľmi, tak nemôžeme predsa každého jednotlivca viniť z nejakého klamstva. Musíme predsa mať nejakú vieru, nádej, lásku. Znie to krásne, ale uvedomme si, že poznať skutočnú pravdu je naša svätá povinnosť. Mnohí nás totiž klamú len preto, lebo nevedia že nás klamú. V tom je tá obludná absurdnosť. Povieme si o tom neskôr a oveľa podrobnejšie.

ovplyvnovanie-dezinformacie-cenzura-media-freepngfuel

Ak ste toho názoru, že na to aby nám hlásali večnú pravdu máme okrem politikov aj cirkvi a spolky, politické strany a hnutia, tak tiež nastal čas, aby ste upustili od čítania týchto stránok. Vy nepotrebujete hľadať pravdu. Vy ju už dávno máte a nebojte sa, nikto vám ju nechce zobrať. Veď blahorečení chudobní duchom…

Ak ste ešte neodišli a čítate ďalej, tak sa vás pokúsim odradiť otázkou: „Naozaj veríte, že žijeme v tom najlepšom svete, aký len môže byť, máme sa ako sme sa nikdy v histórii ľudstva nemali. Veď aj vojny nás obchádzajú, máme tú demokraciu, banány dostupné každý deň, dokonca hypotéky, je nám sveta žiť…“

Ak veríte že pravda je to, čo píšu noviny, čo vám povedia v televízii, čo znie z kazateľníc a čo nás učili v škole, tak už prosím nečítajte ďalej. Ak ste dokonca liberálny demokrat, ktorý verí, že len vtedy bude dobre, keď si každý bude robiť čo chce a kedy chce, tak vedzte, že v ďalšom bude popisované len to, čo vy nazývate bohapustá konšpirácia. Veď všetko, čo nezodpovedá neoliberálnym zásadám je iba konšpirácia. Iná, ako vaša pravda aj tak neexistuje… Načo sa týmito pomätenými nezmyslami budete zapodievať? Liberálne je predsa to, keď si každý hlása a píše čo chce, takže odstúpte a vykašlite sa na to. Vás sa to vôbec netýka. Vy máte svoj svet a svoju pravdu, takže si ju rozvíjajte. Ži a nechaj žiť… Ak to nectíš, nie si liberál…

Zostal tu ešte niekto? Ak áno, čím vás asi môžeme odradiť? Povedzme tým, že prehlásim, že každý z vás, ktorý sa ráno pozrie do zrkadla, sa díva iba na profil obyčajného raba. Díva sa na odraz skutočného otroka fungujúceho v dobre vyladenom systéme, ktorý mu dennodenne riadi život. Riadi mu ho však tak, aby tento status nepociťoval, ba dokonca mal radosť z toho že je vykorisťovaný. A je úplne jedno, v akom spoločenskom postavení sa nachádza. Ak si napríklad myslíte, že ste mimo hry, lebo ste veľký šéf, že napríklad vlastníte podľa vás úspešnú firmu, tak to je omyl! Aj my vlastníme. A nemyslíme si to. Toto nie je hra na „lumpen proletariat versus elita“. Rabstvo sa prelína celým portfóliom a postihuje všetky vrstvy obyvateľov. Od bežného robotníka z výrobne automobilov, cez medzinárodné monopoly až po vládnucu skupinu svetových veľmocí. (Tu sa pýta filozofická otázka pre každého jednotlivca v jeho spoločenskom statuse: „Je lepšie byť bohatým sluhom u chudobného pána, alebo chudobným sluhom u bohatého pána, ak mu aj tak vládne niekto úplne iný?“)

Nuž dobre, ale kde sú dôkazy. Alebo kde sú iné možnosti? Každý človek aj s minimom intelektu vie, že to na tomto svete nefunguje tak ako by malo, ale socializmus je blbosť, komunizmus blbosť na kvadrát, aspoň s touto ľudskou garnitúrou a obvyklým ľudským charakterom nenažratého a chamtivého jedinca nikdy nemá šancu.

Ale máme predsa demokraciu!

Ó, samozrejme, demokracia dáva aspoň zdanie toho, že o niečom rozhodujeme, keď si vyberáme tých, ktorí budú na nás kašľať desať minút po svojej inaugurácii. Slobodne si totiž vyberáme len tých, ktorých nám úplne neslobodne predvaria a naservírujú. Vybudovanie „konštruktívnej“ opozície je len súčasťou veľkolepej hry na demokratické klamstvo. Všimnite si to: niekto vždy dôkladne vyberá tak, aby aj ovca bola celá, aj baran sýty. Ľudia si z toho marazmu vyberú menšie zlo podľa citu, svedomia, televízie, novín, besied, mítingov a predvolebných plagátov a môžu ísť ďalej pracovať na svoje hypotéky, alebo zachraňovať svoje eseročky a živnosti. Odteraz sú však za všetko zodpovední už len oni. Tak sme predsa volili…

Politici sa v novej situácii rýchle aklimatizujú, v politických kuloároch si rozdajú scenáre a potom už prebieha to celé len v bezduchom štýle amerického wrestlingu. Zápasníci s profesionálnym nasadením zabávajú publikum, ktoré nadšene tlieska, keď niekto poriadne dostane po hube.

No nevšimnú si pritom, že vstupné platia oni, teda diváci. Netušia že o výsledku zápasu aj tak rozhodujú stávkové kancelárie, ktoré na tom musia zarobiť a podeliť sa s organizátorom hry. Takto funguje celý demokratický systém. Tí, ktorí toto dobre vedia idú do politiky a vedia sa tam dobre nabaliť. A „demokratický“ systém má takýchto ľudí veľmi rád. Dajú sa totiž ľahko kúpiť a potom držať za gule, aby sa to o nich neprevalilo. Kto ide do politiky z nejakého presvedčenia, ten je buď blázon, alebo iba naivný blbec. Buď sa totiž prispôsobí, alebo rýchlo v politike skončí. A vystúpiť z politiky bez nejakých následkov sa len tak nedá. Nechcené jazvy a zlomeniny politického wrestlingu bolia dlho, nie je to až taká jednoduchá zábava, ako sa to zvonku vidí.

Obzvlášť naivná je predstava ľudí, že voľby niečo zásadne zmenia. Vyčítajú vždy tým, ktorí na voľby nechodia, že vďaka nim sa nerozhodlo v prospech „správnych“ ľudí, že chýbajúce hlasy mohli obrátiť smerovanie krajiny k lepšiemu a bla, bla, bla.

Naozaj? Poďme si teda urobiť hypotetický scenár, že na Slovensku sa stane zázrak, že sa ľudia sami rozhodnú postaviť proti neprávosti, vláde cudzích mocností a korupcii, že všetko bude v prospech ľudí tejto krajiny. Povedzme že nejakým zázrakom si globálny režisér demokracie nevšimne, alebo to jednoducho podcení a sa do kandidátky dostanú, boh vie odkiaľ, aj čisté nepoškvrnené politické ľalie, ktoré v politike nikdy neboli a leží im len blaho krajiny a jej obyvateľstva na srdci: (Už to je blbosť, ale dajme tomu…)

  1. Deň volieb. Napriek masívnej reklamnej kampani sa Slováci zbláznili a zvolili úplne iných ľudí, než im starostlivo vybrali z obvyklej farmy štandardných politikov. Nová vlna politickej čistoty prevalila všetky očakávania a preferencie a volebné výsledky obvyklých strán sú na nule.
  2. Deň po voľbách. Národ jasá a oslavuje. Všetci víťazi sú v uliciach, objímajú sa a pocit slobody a spolupatričnosti lieta nad krajinou. Niet rozdielu medzi ľuďmi, všetci sú bratia a sestry. Opozícia sa ťažko spamätáva a nevie to prežuť, časť nechápe a ticho zalezie do tmavých kútov, časť však bez okolkov obracia kabát a hajde do ulíc hľadať nové možnosti ako sa implementovať do situácie. Veď oni vlastne vždy chceli nové poriadky… Zvyšok rýchle balí kufre a kontá a odchádza za hranice vytvárať zahraničný odboj. Svetová tlač a média najprv prekvapene mlčia a potom po porade s globálnym režisérom vydajú rozpačité jednotné nič nehovoriace komuniké.
  3. Ďalší deň. Kým národ euforicky oslavuje, vodiči taxíkov vozia zdarma, podnikatelia rozdávajú rôzne produkty, reštaurácie kŕmia zdarma, fabriky stoja s výrobou a organizujú mítingy, poslanci nechcú strácať čas a okamžite sa schádzajú, aby urýchlili proces spoločenských zmien. Bez problémov sa uskutoční rekonštrukcia parlamentu a vlády. Predsedom vlády sa
    stane ten najlepší z najlepších, najschopnejší zo schopných, členmi vlády sa stane novodobý zbor anjelov.
  4. Ďalšie dni. Vláda vie že treba využiť tento moment prekvapenia v prospech občanov a vydáva komplex zákonov, ktorý parlament bez okolkov prijme a podporí. Samozrejme všetko tak jednoducho legislatívne nejde, ale pre urýchlenie tohoto popisu fiktívnych udalostí musíme pripustiť nejakú mieru fantázie. Prostredníctvom nových zákonov a nejakej zázračnej operatívnej zmeny Ústavy sa podarí urobiť tie zmeny, ktoré národ túžobne očakáva. Vláda vyhlási prechodný stav, ktorý má za úlohu dostať Slovensko do zeme zasľúbenej. Vyrieši sa nejakým zázrakom korupcia, prestrojí lojálna štátna správa, školstvo, súdnictvo, armáda, zdravotníctvo a majetok môže zákonne patriť len Slovákom. Cudzie elementy ho musia vrátiť, alebo keď ho chcú využívať na podnikanie musia za to tvrdo platiť. Nesmú sa drancovať naše suroviny, lesy a pôda. Zavádzajú sa rôzne formy slobôd, ale aj úplná zodpovednosť štátnych orgánov a vlády výhradne len voči ľuďom tejto krajiny. V zahraničí sa už spamätávajú z toho čo sa stalo a zasadá najvyššie vedenie EU, USA a RF. Výsledkom je rezolúcia o hlbokom znepokojení nad situáciou na Slovensku a vyzývajú vládu, aby si ctila medzinárodné dohody a povinnosti vyplývajúce z členstva v OSN, EÚ a NATO.
  5. Nasledujúce dni. Vláda nedbá na text rezolúcie a cítiac neutíchajúcu podporu obyvateľstva prijíma ďalšie opatrenia prijímané s búrlivým ohlasom. Každý, včítane detí a dôchodcov sa zaujíma o politické dianie. Ľudia tlačia na vedenia zahraničných firiem a tvrdo požadujú zmenu formy vlastníctva s dôrazom na Slovenské záujmy a potreby. Za nimi sa už formujú rady prezlečených kabátnikov, ktorí sú ochotní to okamžite za národ zobrať do rúk. Slováci v zahraničí sú vyzývaní k tomu, aby prišli splatiť svoj dlh voči krajine a prišli svoje mozgy využívať tam, kde je to principiálne potrebné. Kto nechce bez náležitého zdôvodnenia prijať výzvu, ten stráca slovenské občianstvo. Vláda tlačí na obyvateľstvo, aby sa vrátilo do práce, menej mítingovalo a pomohlo spustiť výrobnú a občiansku infraštruktúru. Občania sú zatiaľ ešte v opojení a preto mnohí prijímajú túto výzvu. Začína sa však už prejavovať hlboká nespokojnosť tých občanov, ktorým je a bol slovenský záujem vždy ukradnutý. Mnohé firmy nemajú zdroje na výplatu, nakoľko sa už dlhšie nič nerobilo a mnohí podnikatelia musia chodiť po kanáloch, aby sa vyhli zamestnancom, ktorí chcú svoje výplaty.
  6. Ďalšie dni. Vlády mocností začínajú konať. Je vyhlásené celoplošné embargo na väčšinu tovarov a potravín. Okolité krajiny uzatvárajú hranice a prejsť sa dá len na mimoriadne vízum. Vojská NATO pre istotu sa tiež mobilizujú k hraniciam, obzvlášť aby mohli obrániť americké záujmy v US Steel Košice. Vláda Slovenska hľadá vnútorné rezervy, ale zisťuje že ich nemá. Krajina nie je sebestačná v ničom a potravinové rezervy sa rýchle míňajú. Končia sa zásoby plynu a nafty. Zahraničné trhy na pokyn riadiaceho centra sa odvracajú od Slovenských exportérov a neberú od nich vôbec nič. Automobilky majú plné parkoviská produkcie, ale vstupné diely už nechodia a zamestnanci musia brať dovolenky. Polovica národa je bez výplaty. Načo by im aj bola, keď niet čo kúpiť. Podnikavci a šmelinári majú zase zlaté časy. Skončili finančné rezervy, štát kolabuje, občania sa búria…
    A tu by som sa rád spýtal tých, čo si ešte stále myslia, že o niečom rozhodujeme, aký asi bude ďalší scenár? Možno sa vo vláde teraz už padlých anjelov nájde nejaký Vasil B. s pozývacím listom a vojská NATO prídu rýchle spraviť poriadok. Plne v súlade s medzinárodným právom, len vietor zafúka z opačnej strany. Možno hladní a smädní ľudia sami povstanú a urobia si poriadok a nahádžu nimi zvolených anjelov do hnojiska dejín. Nebolo by to prvý, ani posledný krát v našich dejinách, keď niekto robil čo mohol v daných podmienkach a potom ho vlastní občania obesili.

A teraz mi niekto môže právom povedať že som obyčajný skeptik a nedávam žiadnu šancu ani východisko, ako sa vymaniť z tohto marazmu. Ale nie je to tak. Východisko je iba jediné:

  • Nesmieme stratiť národnú, rodovú identitu a štátnosť, lebo keď tie nebudú, nebude ani za čo bojovať ani nás nebude mať čo spájať. Odnárodňovanie a rozbíjanie rodinných väzieb je hlavný ciel globalizácie a hymna liberalizmu
  • Musíme zabudnúť na to, že zmenu môžeme urobiť sami, bez pomoci okolitých krajín
  • Musíme takticky počkať na vhodnejšiu chvíľu, poznať a analyzovať ciele globálneho režiséra, ktorý evidentne zastavuje pochod globalizácie a zrejme smeruje dianie znovu do bipolárneho, resp. viac polárneho sveta.
  • Hrať túto hru na vyššej úrovni riadenia procesov, teda dostať čo najviac správnych ľudí do verejného povedomia. Tam by sa horeuvedený scenár mohol vyvinúť pozitívnejšie.
  • Rozvíjať vedomie občanov, prebúdzať ich a ukazovať im reálne kontúry sveta.

PREČO NEVERIŤ VEDCOM

Do kategórie tých, ktorí nás nesmierne klamú, patria aj vedci. Nemám predstavu koľko z nich to vníma a vie, ale ak verím v dobro človeka, som ochotný pripustiť, že väčšina netuší podľa Ježišovho: „odpusť im Pane, veď nevedia čo činia“…

Prečo sa tak deje, vyplýva z „historických“ tradícií. Veda sa stala doménou tajných spolkov a slobodomurárskej lóže a ak sa zatiahnu bežní ľudia do tohto systému, tak ich úlohou je len tvoriť štít a bojovať za lož, ktorou sa potom dobre prostredníctvom tzv. oficiálnej vedy manipuluje svet. Dobre odmeňovaní sú potom za to, ako ekvilibristicky dokážu obhajovať aj to, čo sa obhájiť nedá…

Klasická vedecká komunita má celistvé akademické zásady, ktorými dokáže nových členov držať pekne v predklone. Stať sa špičkovým vedcom môže aj bežný smrteľník, ale jeho postavenie bude závisieť od toho, ako dokáže bez excesov manévrovať v úzkych okrajoch vedeckej kariéry. Vyvolení a zasvätení totiž majú úplne iné mantinely, úplne iný rozsah povolených znalostí a vedecké tituly a Nobelové ceny si bez štipky hanby poskytujú navzájom. Výnimky potvrdzujúce pravidlo sú prípustné len vtedy, ak nezasvätený kandidát dokáže prísť s teóriou, ktorá vyrieši nakopené problémy a brilantne vysvetlí nevysvetliteľné. Čím je takáto teória menej pochopiteľná a čím má viac vzorcov, absurdností a konštánt, za ktoré si môžete dosadiť čokoľvek, tým lepšie. Nevadí, že okrem autora tomu nikto nerozumie. Hlavné je, že sme napríklad vysvetlili funkciu niečoho, čo bolo v kategórii závažných vedeckých problémov. A tie bohužiaľ neustále pribúdajú s tým, ako pribúda počet nadaných a talentovaných ľudí, často z nevedeckej brandže, ktorí sa v osobnej praxi vracajú k dávno akoby „vyriešeným“ problémom.

Áno, praktici sú nesmiernym problémom súčasnej vedy. Nie každého totiž je možné jednoducho odrovnať osvedčenou nálepkou konšpirátora. Ak sa raz niečo v dennodennej praxi tvrdošijne chová ako mačka a veda tvrdí, že je to pes, potom nie je všetko s kostolným poriadkom.

Nezasväteným vedcom niet veru čo závidieť. Ak niečo nové objavia, musia to vysvetliť na základe dogmy a musia pritom použiť len schválené práce ctihodných vedeckých elít. Preboha, len žiadne vlastné teórie!

To je, akoby ste objavili zemiakovú polievku, ale pred komisiou by ste ju museli uvariť z kapusty, lebo zemiaky nie sú vedecky dokázané. Nobelovú cenu by nakoniec aj tak dostal ten, ktorý by teoreticky a najlepšie maximálne neprehľadným vzorcom zdôvodnil, že zemiaky sú v určitých kvantových podmienkach formou kapusty.

Neveríte?

Stačí si pozrieť históriu objavu tranzistora, alebo lasera a pozrieť sa koho odignorovali, ale kto dostal Nobelovu cenu a za čo.

Správne, málokedy ten, kto niečo neobvyklé objavil, obvykle vždy ten, kto tento jav síce debilne, ale dostatočne ekvilibristicky vysvetlil v intenciách vedeckej dogmy. Stačí ak tomu nikto nebude rozumieť…

Prečo aj pomerne jednoduché javy nie sú už vysvetliteľné sedliackou logikou ako v dávnej či dokonca relatívne nedávnej minulosti?

Fyzika bola v časoch zlatého veku naturálnou filozofiou a veda ako taká, bola určená pre všetkých, ktorí na ňu mali vlohy a chuť.

Prečo zrazu prišla doba určená pre vyvolených a „vedenie – vedomosti“ a z nich odvodené „védy“, teda učenie o vnímaní, vedení o stavbe a celistvosti v poznaní hmotného a nehmotného sveta boli odstránené, ničené, falšované, alebo aspoň prísne zakázané?

Bol v tom premyslený ťah na šachovnici nového ustrojenia spoločnosti, ktorý kulminoval na prelome 18 a 19 storočia. Bolo to obdobie keď sa svet potkýnal v poslednej kataklizme, o ktorej nám oficiálne dejiny zámerne nič nehovoria. Ale my si o nej a tej ďalšej ktorá jej predchádzala postupne povieme v kapitole o sprznených dejinách…

budovy-piesok-stratené-mesto-armagedon-apokalypsa-5813025-freepixabay

Ak si tento zákerný, dobre premyslený ťah teraz spoločne odhalíme, dostaneme sa k prapodstate jednej z nesmierne dôležitých vedeckých lží.

Ako k tomu všetkému došlo?

Tajná cirkevná lóža v Yorku prostredníctvom ctihodného Isaaca Newtona sa jedného pekného dňa rozhodla, že musí raz a navždy odstrániť z tohto sveta satanskú a pohanskú substanciu ktorou je nenávidený éter.

Ak ľudia zabudnú na éter, zabudnú aj na éterické bytosti a nebudú mať schopnosť sa nikdy oslobodiť, nikdy nenadobudnú vyššie vedomie.

Najlepší spôsob bude pomocou „temných“ síl klasickým spôsobom obsadiť tie odvetvia vedy, ktoré s touto substanciou operujú, s cieľom odstrániť ju zo všetkých kníh, literatúry a vedeckých prác. A efektívne bude sa skryť pod kepienok inej vetvy slobodomurárov.

Samotný Isaac Newton sa teda stal vyvoleným zakladateľom novej teórie exaktnej vedy, ktorá bola hrobárom všetkým vedám, ktoré boli pred tým založené na princípe prirodzeného poznania, osobnej intuície a zdravého sedliackeho rozumu.

Namiesto prirodzeného filtra poznania, teda vágnosti, účelovo sa zaviedol umelý filter, ktorý bol nazvaný „diskrétny“. Naviac sám Newton vymyslel umelý formálny jazyk, aby veda bola zrozumiteľná len vyvoleným.

isaac-newton-portrét-3936704-freepixabay

Tým zaviedol do praxe dodnes platný pseudovedecký prístup, v ktorom len akademický systém a nie vágne poznanie určuje, čo je a čo nie je vedecké, alebo objavné. Mal to dobre premyslené a odkopíroval to zo svojich osobných skúseností získaných v drsnej politickej kariére poslanca anglického parlamentu, ministra kráľovskej mincovne a z pravidiel elitárskej cirkevnej lóže, ktorá ho forsírovala k doživotnému obsadeniu kráľovskej akadémie.

Tam sa takéto pravidlá hodili na ovplyvňovanie vedeckého vývoja a Isaac sa ako žaba na prameni dožil v pozícii prezidenta Royal Society a zároveň predsedu tajnej lóže úctyhodného veku 84 rokov. Toto u ozajstných slobodomurárov nie je možné (povinné striedanie).

Takto vyťažený človek nemal mnoho času na vedecké práce, preto mu ich na pokyn z lóže vytvárali mladí študenti a nadaní vedci. Neskôr si podľa nových akademických pravidiel klasickým poslaneckým spôsobom, teda bezcharakterne, prisvojoval už aj práce a myšlienky členov akadémie. Málokto sa opovážil proti tomu vystúpiť a ani také vedecké kapacity ako Leibnitz a Hook nijako neuspeli, aj keď verejne obvinili Newtona z plagiátorstva. Mali proste smolu…

Ovládaciu páku vedy mal už kráľovnou Annou do rytierskeho stavu uvedený sir I. Newton pevne v rukách.

Éter bol nadobro odstránený, védické, grécke a iné poznatky boli prepísané takzvaným newtonovským formálnym jazykom a héliocentrizmus bol zabetónovaný newtonovskou fyzikou. Amen. Tak sa to tvrdí, ale ako uvidíme, všetko sa mohlo spáchať oveľa neskôr, ako mohol Newton reálne ovplyvniť.

Éter ešte dlho tvrdošijne zotrvával v mysliach vedcov, lebo bez neho fyzikálny, chemický a biologický svet aj tak nemôže správne fungovať. Postupom času sa vďaka „vedeckému filtru poznania“ údajného autora Isaaca Newtona našli skvelé ošúchané záplaty.

Vedci vďaka dogme bojovali s nesúladom teórie a praxe, ale nepomohli si.

Aj Mendelejev musel, aj keď veľmi neochotne zo svojej periodickej tabuľky odstraňovať éter, ak chcel vôbec v akademickom klube uspieť.

mendelejova-periodická-tabuľka-chémia-veda-atóm-3962844-freepixabay

No potom prišli žoldnieri a žongléri vedy, ktorí našli rôzne univerzálne záplaty.

Napríklad Einstein dal recept, ktorým sa dá vysvetliť čokoľvek potrebujete: „ Všetko je relatívne, aj zemiaky sú kapusta, ak sa na to pozriete zo správneho horizontu udalostí…“

Keď vám to nestačí, následne objavené kvantovanie vám tak presne popíše nepresné procesy, že máte neskutočne presný súčet nepresných čísel. Naviac máte možnosť legálne vstupovať do procesov, ktoré ovplyvňujú výsledok experimentov, takže očakávaný výsledok viete dopredu. Super nie? Kvantujú sa už dokonca aj dejiny a astronómia…

einstein-1158838-freepixabay

Na čom je vlastne založený ten záhadný nenávidený éter a čím bol nahradený?

Poďme na to od konca:

Éter bol nahradený korpuskulami, teda drobnými, pre istotu ešte aj absolútne neviditeľnými časticami. Čo keby náhodou ich niekto chcel naozaj vidieť…

A všetko čo sa okolo nás deje, je vraj len pohyb a interakcia rôznych newtonovských častíc, ktoré je možné popísať konkrétnymi matematickými vzorcami. A keď to možné popísať nie je, nebude to môcť štruktúrami akademického sita nikdy prejsť. A všetko sa dá zdrojovať.

Preto keď vidíte nejaké vedecké práce, všimnite si, ako autor musel striktne uviesť zdroje
z ktorých čerpal a odvolať sa aj na každého autora. A pozor! Nie hocijakého! Musel to byť preverený a overený autor a aj on musel bezvýhradne čerpať z „legálneho“ prameňa . Takto sa postupne prepracujete až k samotnému Newtonovi, ktorý vraj tento systém „diskrétnej filtrácie nechceného“ vymyslel. A kde je priestor pre vedeckú tvorivosť? No asi nikde! Preboha načo tvorivosť, tvorte z kapusty a držte hubu!

No stalo sa a časticová teória veľmi rýchle sa začala potkýnať o vlastné krivé nohy a nie všetko matematicky sedelo akoby malo.

Nevadí, rozhodla akademická rada, stačí vymyslieť správne konštanty, ktoré urobia potrebnú korekciu a bude to ako má byť!

Keď sa pozrieme do oficiálnych dejín vedy, musíme si ihneď všimnúť, že po prijatí týchto zásad a metód tzv. „exaktnej vedeckej práce“ nastal nebývalý hon na hľadanie konštánt.

Vznikali ako huby po daždi.

Nebudeme si ich menovať, každý sa ich musel nabažiť v škole napríklad na hodinách fyziky.

Mená objaviteľov, ktorí si na tomto princípe založili celoživotnú kariéru sú aj tak z jedinej kapusty…
Štítom novej školy bola teda matematika, lebo ňou sa dá vraj popísať všetko. A kto ňou nenarába, aspoň sa nebude do toho montovať.

Neviem však, či to bola najlepšia voľba, pretože „matika“ je naozaj exaktná, je to ozajstná kráľovná vied, s ktorou sa veľmi čarovať nedá. Dva a dva budú štyri, či chceme, alebo nie, preto ak newtonovská prax ukazovala niečo iné, muselo sa postupovať nasledovne:

EXAKTNÝ VEDECKÝ POSTUP:

  1. Vieme reálny výsledok nejakého javu, ktorý nám ukazuje život.
  2. Máme vzorec odvodený z meraní a experimentov na základe novej časticovej fyziky
    popísaný newtonovsky.
  3. Vidíme, ako nám to zaboha nesedí s realitou.
  4. Hľadáme konštantu, ktorú keď tam dosadíme, výsledok bude aspoň približne sedieť.
  5. Ak nestačí jedna konštanta použijeme ich viac. Keď to nestačí, výsledok integrujeme,
    derivujeme, interpolujeme, alebo nejako ináč skrútime hore, dole, doprava, či doľava,
    alebo podľa potreby ináč upravíme…
  6. Výsledok si dáme schváliť u kapustológov.
  7. Ak sme aj my z tej dobrej kapusty, môžeme dostať ochrannú známku a konštanta
    dostane naše meno a nasledovné generácie sa o nás budú učiť v škole.

Návod nám samozrejme ukázal sám Newton, ak môžeme veriť historikom, že mal na to čas a intelekt, keď vymyslel gravitačnú konštantu. Namiesto toho, aby nám konečne jasne povedal, čo to tá nešťastná gravitácia vlastne je, našiel také číslo, ktoré keď dosadíme do pomerne jednoduchého vzorca, bude nám zhruba ukazovať výsledok použiteľný v bežnej praxi pri posudzovaní sily pôsobenia zemskej príťažlivosti na bežné telesá.

Keby bol len tušil, koľko komplikácií tým narobí nasledujúcim generáciám, možno by volil inú cestu. Ale čo už. Aspoň sa vďaka nemu mohli plne realizovať armády výskumníkov v časticovej fyzike a kozmológii, ktorí vlastne nám všetkým a hlavne veriacim dokázali takú absurdnosť, že Stvoriteľ nebol schopný svet urobiť dokonalý a harmonický.

Bolo to v ostrom rozpore s predchádzajúcimi poznatkami starých civilizácií, ktoré videli svet úplne ináč a chápali súvislosti na inej, vyššej úrovni poznania.

Dnes nás zámerne učia, že svet sa ešte v nedávnej dobe vyvíjal postupne od primitivizmu k osvietenstvu. Nie sme hodní poznania, že svet pred zatajovanými globálnymi kataklizmami, ktoré prebehli pomerne nedávno bol na takej vysokej úrovni o akej sa nám ani nesníva. Že ľudstvo už minimálne trikrát spadlo do doby kamennej a muselo začínať od piky.

Dnes sme už tak otupení tým, čím nás očkujú od malička, že nás ani nenapadne sa ani logicky zamyslieť nad tým, čo za voloviny nás to učia v rámci časticového podania sveta údajne vymysleného Newtonom.
Aj sedliaka napadne sa zamyslieť napríklad nad tým, prečo sa svetlo javí ako svetlo.

A kde je ten prach, ktorý nám tie Newtonom vymyslené častice zvané fotóny vlastne sypú nepretržite na hlavu. Kto nám napríklad od tohto bordelu čistí sietnicu oka a ako je možné, že tak malé častice idú tak rýchlo – ba vraj najrýchlejšie ako sa len dá a pritom nemajú na to logickú kinetickú energiu. A ešte sa pritom vlnia, ako praštené. A prevalia sa hravo aj cez sklo, vodu, kryštály… Čo za diabol ich k tomu núti?
Ak má ten časticový fotón takú mieru energie, že dokáže vraj aj celým vesmírom preletieť 300 000 km za sekundu, tak podľa newtonovských vzorcov nás jediný fotón musí pri dopade na ľudské telo v okamihu prevrátiť na popol a prach. Neprevráti… Našťastie.

Bravúrne vysvetlenia vedcov, ktorí tvrdia že „sily sveta nie sú jednotné“ sú tak debilné, že ich je škoda uvádzať, aj keď uznávam, že to tí vedci ozaj nemajú ľahké.

NESMÚ CHUDÁCI VYMÝŠĽAŤ ŽIADNE VLASTNÉ TEÓRIE. Len tie konceptuálne…

Varia z tej svojej kapusty potom len rôzne prívarky, prílohy a kombinácie, ktoré im nielenže nevoňajú, ale nám praktikom ani trochu nechutia. Majú jediné šťastie, že 99 % ľudí tejto planéty to nezaujíma a nepotrebujú to jesť a kto to pre život aj potrebuje, ten vníma len výsledný efekt a praktické dôsledky: ak niečo natriem na modro, bude to modré…

Svet stvoriteľa našťastie funguje aj bez náležitého zdôvodnenia a fungovať aj bude. Pobeží aj bez ľudí. Nepotrebuje žiadne exaktné, alebo neexaktné vysvetlenie.

ŽIADA SI TO LEN POTREBA A POVINNOSŤ POZNAŤ PRAVDU.

Väčšina vedných odborov sa našťastie odohráva na empirickom ihrisku a teoretické zdôvodnenie nie je pre funkčnosť a praktické využitie až tak podstatné. Horšie je, ak treba nový poznatok zverejniť a v súlade s existujúcou teóriou a aj prijateľne vysvetliť.

Často sa to nedarí a profesionálni vykladači kapustových teórii sa pritom evidentne viac zapotia, ako sami objavitelia daného nového javu. Kopia často nechtiac klamstvo na klamstve. Stavajú pyramídu otočenú na hlavu. Na spodku je totiž položený Newtonov vadný kameň a smerom dohora sa rozširuje o ďalšie kamene podľa neho modifikované , čím sa ťažisko pravdy neustále vzďaľuje od osi. Takáto pyramída raz musí zákonite spadnúť.

Tu je potom namieste zásadná otázka: Bolo by vrátenie éteru do logických súvislostí poznania a vedy východiskom z bludného kruhu?

Odpoveď je : Určite by to bolo aspoň lepšou alternatívou. Stálo by za pokus to aspoň skúsiť. Vysvetlili by sa teda aj javy, ktoré sú teraz ťažko vysvetliteľné?

Áno, možno aspoň oveľa lepšie a jednoduchšie vysvetlili.

Tak prečo sa to nesmie urobiť? Prečo to nikto neurobí? Azda tí, ktorí o tom rozhodujú o tom čo sa vo vede v minulosti stalo už ani nevedia?

Odpoveď znie, určite to vedia, ale loď klamstva sa už tak vzdialila od bezpečného brehu, že vystúpiť z nej nie je už aj tak možné. A z pohľadu bežného človeka sa nič tak strašného nestalo.

Zmení sa gravitácia, keď ju budeme vedieť vysvetliť? Nezmení. Bude inak fungovať výroba a priemysel, keď budeme vedieť, ako sa skutočne prelína hmota a energia? Nie.

Budú lacnejšie banány? Nebudú.

Že sa minuli bilióny na výskum nezmyslov a aj sa neustále míňajú, to nikoho netrápi a trápiť nebude. Nikto predsa nezastaví práčovne peňazí typu NASA a napr. CERN, kde sa skúmajú exotické neexistujúce častice. Tento finančný balast okrem iného totiž živí nespočetné rodiny zamestnancov, výskumníkov, pomocného personálu a dodávateľských firiem. Mojim cieľom nie je nikomu ubližovať. Veď keby sa tento moloch musel rozbiť, doplatili by na to len tí nevinní. Znova opakujem: ide len o povinnosť poznať a zjaviť pravdu. Aj keby ju potreboval a využil len jediný človek na planéte.

OK. A povedzme si, v čom sa vlastne teória éteru líši od teórie časticovej?

Keďže máme v autorskom tíme vlastnú teóriu éteru, ktorá je odvodená z mojej pôvodnej teórie chirality vytvorenej a zverejnenej vo WM magazíne už v roku 2003 a bolo skutočne dosť času si ju overiť aj v praxi, použijem ju na čo najjednoduchšie vysvetlenie rozdielov.

V prvom rade tu chcem prehlásiť, že mi je jedno, či bude niekto považovať nasledovné riadky za neexaktné, teda absolútne nevedecké, lebo nesplnia ani jednu podmienku kapustovej mafie. Zámerne sa vraciam k vedeckým metódam používaným ďaleko vyspelejšími spoločnosťami už dávno pred Newtonom, teda cez vágny prístup. Ak však veľmi chcete, zdroje z ktorých som čerpal sú tieto: výrobná a výskumná prax, životné skúsenosti, pomoc spoluautora a vyššie vedomie.

A TÝMTO POSTUPOM SA BUDE RIADIŤ V NASLEDUJÚCOM CELÁ TÁTO KNIHA.

Komu sa to nepáči, nech to nečíta.

hodiny-poral-stroj-času-čas-blesk-energia-2034990-freepixabay

TEORIA ÉTERU Z POHĽADU TEÓRIE CHIRALITY A VÝSKUMNEJ PRAXE

Táto teória potreby opätovného nasadenia fyzikálneho éteru je vlastne praktická teória. Vyšla z reálnej potreby vysvetliť javy, s ktorými sme sa stretávali v oblasti teplotechniky, elektrotechniky, pri každodennej chladiarenskej praxi a narábaní s technickými plynmi.

Pri pokusoch s plochými vákuovými kolektormi sa potvrdilo podozrenie, že korpuskulárna teória ktorá tvrdí, že „teplo je len pohyb molekúl a chlad sa vytvára odoberaním kinetickej energie“ nemôže mať pravdu. Jednoznačne je možné preniesť aj chlad ako energiu a to dokonca vo vákuovom prostredí z jedného absolútne čierneho telesa do druhého bez pričinenia akéhokoľvek vedou uznávaného nosiča energie. Ten nosič tam totiž je!

Teda chlad je rovnaká, dokonca aktívna forma energie, rovnako ako je aj teplo, akurát je opačnej chirálnej polarity. To časticová teória vylučuje, pretože pojem chlad je podľa nej len stav zníženej kinetickej energie molekúl v posudzovanom telese, alebo prostredí a opačný proces ovplyvňovania vraj nie je možný.

To nám vnuklo potrebu skúmať a preveriť všetky súvislosti spojené s prenosom energií, ich možnej premeny na iné formy energie, predovšetkým na elektrickú energiu a naopak. Nakoľko na takéto konšpiratívne výskumy nie je možné dostať žiadny grant, museli sme si pomôcť sami… Odborná špecializácia vo vlastnej firme s vlastnými zdrojmi to umožnila.

Preverené boli fázové premeny plynov, vplyvy zmeny skupenstva na charakter a smer toku energie, adiabatická demagnetizácia paramagnetických solí, prečo rôzne fyziologické vnímanie tepla a chladu absolútne nekorešpondujúce s termometrickým meraním, Peltiereov a Siebeckov jav, vákuové javy, Teslove javy, formy plazmy a ďalšie podozrivé následky a súvislosti.

Výsledkom už prvých pokusov boli nasledovné poznatky:

Najprv len teplo voči chladu prešlo pojmom chirálne, vzájomne nulované energie, neskôr aj elektrika a magnetizmus a následne sa nám podarilo obsiahnuť úplne všetko.

  • Teplo a chlad nie sú teda dôsledky stavu kinetickej energie molekúl, ale stavu hustoty dvoch
    úplne protichodných foriem energie doslova nasiaknutých v hmote. Čím je táto hustota danej
    formy chirálne zlepenej energie vyššia, alebo nižšia, tým nám meracie prostriedky- teplomery
    namerajú vyššiu, alebo nižšiu teplotu. A tá sa môže veľmi líšiť od pocitovej.
  • Meracie prostriedky merajú tok energie v stave vyrovnávania chirality meracia sonda – merané
    teleso, kvapalina, plyn a tým vlastne určujú priebežne meraný stav teploty.
  • Hmota sa chová ako molekulárna špongia, do ktorej sa energie doslova vpíjajú, pokiaľ je
    v nej en. hustota nižšia, ako je v okolitom energetickom prostredí. To platí aj naopak a platí
    pre obe chirálne zložky v súvzťažnosti na ich polaritu. Plne to platí aj pre biosféru.
  • Molekulárna stavba hmoty určuje nasiakavosť a tepelnú charakteristiku látky, teda či je
    dobrým, alebo zlým vodičom tepla, alebo chladu. Niektoré látky, obzvlášť izolanty sa nechovajú k obom zložkám rovnako a môžu byť lepším izolantom tepla, ale horším izolantom chladu a naopak.
  • Tepelná a elektrická vodivosť majú zjavnú súvzťažnosť, ale rôzne ovplyvnenú štruktúrou hmoty.
  • Ak nie sú chirálne zložky energie viazané na hmotu, vytvárajú dve formy plazmy: studenú a
    teplú, ale mimo hmoty nemá zmysel hovoriť o teplote. Miliónové teploty určené podľa
    spektrálneho vyžarovania sú blud. Reálna tepelná nasiakavosť hmoty končí okolo 6000OC.
  • Prostriedky merania – teplomery môžu za určitých podmienok namerať inú teplotu ako
    sa fyziologicky, teda pocitovo javí a udávajú pomerný súčet oboch chirálnych
    zložiek. Medzi chirálnymi zložkami dochádza k postupnej interakcii a potom sa tento jav
    stratí a rozhoduje výsledná hustota energie.
  • Horúce kvapaliny je možné za určitých podmienok oveľa rýchlejšie zmraziť ako studené
    a naopak. Vzniká jav chirálneho kyvadla, ktorý časticová fyzika nevie jednoducho a jasne
    vysvetliť.
  • Medzi chladom a magnetický poľom je priama súvzťažnosť a jedna forma sa dá obojsmerne premeniť na druhú. Majú rovnakú chirálnu podstatu.
  • Medzi teplom a elektrickým prúdom je priama súvzťažnosť a možnosť vzájomnej premeny.
    Teplo a elektrický prúd majú rovnakú chirálnu podstatu.
  • Snaha o chirálnu rovnováhu je hnacím motorom všetkých dejov, včítane biologických.
  • Výroba el. energie je v princípe proces rozbíjania chirality. Chiralita je obsiahnutá všade
    v okolitom prostredí a vieme ju rozbiť napríklad pohybom koncentrovaným magnetickým
    poľom, alebo odberom do vodičov v rôznych zónach potenciálov a energetickej hustoty okolia.
  • Ak použijeme napríklad vhodnú dvojicu kovov s rôznym chirálnym potenciálom a spojíme
    vodičmi a následne začneme ich rozkladať napríklad v elektrolyte, získame vnútorný
    „nasiaknutý“ elektrický prúd. Bude tiecť od vyššieho potenciálu po nižší chirálne rozložený v
    oboch smeroch. Funkčnosť takejto tzv. batérie skončí momentom vyčerpania obsahu
    energie do stavu rovnováhy potenciálov. Proces je za určitých podmienok vratný nabíjaním.
    Nosič chirálnej energie postupne degeneruje a stráca kapacitu.
  • Tuhé vodiče sa vyznačujú charakteristickou stavbou kryštalickej mriežky, ktorá umožňuje oddeliť chirálne zložky tak, že jedna potečie v snahe o rovnováhu pod povrchom kovu a druhá tesne nad jeho povrchom, kde ho záporná zložka chladí a kladná poháňa elektrické obvody.

Éter je vlastne chiralita – rovnováha dvoch elementárnych energetických vortexov.

Éter sa používal v ľudskom povedomí tisíce rokov a keďže žijeme bez neho len pár storočí, možno si na jeho návrat rýchlo zvykneme.

Aby sme to čo najjednoduchšie zhrnuli a podali to zrozumiteľne:

Éter je úplne všade okolo nás a neustále tečie od miesta vyššej hustoty do miesta nižšej hustoty špirálovým pohybom a vplyvom hmoty sa môže štiepiť na chirálne elementy.

Nakoľko sa jedná o veľmi jemnú, supratekutú substanciu, prejavuje sa nám len nepriamo. Bráni napríklad zrýchleniu hmotných telies aj vo vákuu, je pôvodcom vzniku elektriky a magnetizmu, tepla a chladu, chemických väzieb, čí reakcií a poháňa všetky biologické procesy.

Éter je priamym predchodcom formy hmoty, do ktorej sa môže za podmienok kritického tlaku a teploty, teda dostatočnej vlastnej energetickej hustoty pretransformovať.

Obvykle k tomu potrebuje zárodočný program, informáciu, napríklad prímes, zrnko kryštálu, DNA a pod. Ak informácia chýba, vznikne len plyn, alebo kvapalina.

Mimo vplyvu hmoty sa chová éter ako neutrálna rovnováha chirálnych zložiek.

Chiralita je bipolárna vlastnosť éteru a dvoch jeho zložiek, ktoré sa vzájomne nulujú a výsledok je stav, ktorý poznáme ako fyzikálne vákuum. Napriek tomu je v ňom obsiahnutá obrovská miera voľnej energie.

V súčasnej dobe k získaniu elektriky rozštiepením na elektrickú a magnetickú zložku je potrebné vyvinúť takmer rovnakú mieru práce, ako z nej v konečnom dôsledku získame.

V minulosti to tak nebolo a dôvody prečo je to tak dnes budú popísané neskôr. Videoprezentácia a obrázky s popisom. Tiež foto vysvietenej výstavy v Brazílii v r. 1923

elektrina-energie-plazma-vyboj-4694069-freepixabay

V blízkosti hmoty dochádza k veľmi dôležitému javu, ktorý sme nazvali chirálna deformácia, alebo deformácia v stave chirálnej rovnováhy:

Éter síce voľne preteká hmotou, ale vzájomná interakcia spôsobuje okolo dostatočne energeticky silne nasiaknutých hmôt a okolo veľkých telies interakčnú vrstvu vo forme viacerých sfér. Tieto sféry sú oblasti zdeformovaného éteru, ktorý sa síce nerozpadol, ale odstredivé a dostredivé sily chirálnych zložiek sú v tenzii. Túto sféru si telesá nesú so sebou.

Čím je teleso hmotnejšie, tým má deformačnú zónu väčšiu. Ak sa stretnú dve chirálne sféry dvoch veľkých telies, dochádza k snahe o chirálnu rovnováhu energie a tenzia hustejšej sféry nasáva druhú, čím vyvoláva GRAVITAČNÝ EFEKT.

Okolo biologických štruktúr je navyše obalová sféra modulovaná aj mierou vnútorného informačného poľa, preto má osobitú formu, ktorú poznáme ako AURA.

wailpaper-aura-silueta-fraktal-2111346-freepixabay

Vďaka supratekutosti éteru, ktorú môžeme laboratórne pozorovať na úrovni veľmi nízkych teplôt, sa svetelný impulz šíri ako vlna aj na vesmírne vzdialenosti bez strát. Žiadny časticový fotón svetelnú vlnu nesprevádza.

Časticové javy môžeme očakávať až v momente interakcie s hmotou, inak nie.

To platí aj v prípade elektrónu. V elektrických okruhoch žiadne časticové elektróny, diery, či donory neexistujú.

Elektrický obvod je tok oddelených zložiek chirálnej energie jedným smerom vodičom, druhým smerom tesne nad jeho povrchom. V striedavých obvodoch samozrejme striedavo v súlade s frekvenciou siete. Čím vyššie je transportné napätie na vodiči, tým sú od seba zložky viac oddelené a vodič viac energie prenesie pri rovnakom priereze.

Vznik hmoty formou kondenzácie éteru napríklad vo forme plazmy, alebo plynného stavu je sprevádzaný potrebou dostatočnej hustoty chirálnej energie a tlaku.

Plazma musí byť udržiavaná v magnetickom poli, teda musíme rozbiť a oddeliť chirálne zložky a podvojná zložka chladu a poľa musí obklopovať zložku tepla a elektriky. Snaha o chirálnu rovnováhu bráni stabilite plazmy, preto vyžaduje silné pomocné magnetické pole, ktoré sa robí umelo (tzn. umelo dotujeme zápornú zložku chirality).

Ak by sme však chceli vytvoriť umelý plyn, napríklad He, museli by sme dokázať po oddelení zložiek chirality ešte vyvolať taký tlak, ktorý by spôsobil chirálnu samodržnosť.

Všetka hmota vesmíru je od princípu chirálnej samodržnosti závislá.

Podmienkou je stlačenie vnútornej zložky plazmy do takého malého objemu, že sa elektrické zložky zbalia do formy mikrovortexu a druhé, magnetické zložky sa k nej pripustia a v snahe sa vrátiť do chirality ju zvonka obalia a pevne uzavrú voči okoliu.

Takýto „atóm“ nepotrebuje žiadne vymyslené častice, ani elektrón k tomu, aby stabilne existoval.

Nakoľko okolo takého kondenzátu, t.j. „atómu“ vzniká aj vo vákuu mikrooblasť deformácie, musí byť zákonite sprevádzaná vznikom sféry s tenziou. Tá núti napríklad atómy plynu sa spájať do molekúl.

Miera „dávky“ kvánt chirálnej energie zbalená obrovským tlakom do dvojzložkového stabilného kŕča nám určuje daný prvok periodickej sústavy a silu jeho väzby.

Život je neustála interakcia a výmena energie, nekonečná snaha o zachovanie chirálnej rovnováhy. Potrebuje však program a zdroj.

Ako stvoriteľ zvláda tento náročný proces, to presne nevieme, ale Nikola Tesla tiež vypracoval schému, ktorá naznačuje existenciu univerzálnych princípov. Prvky majú potom vlastnosti a stabilitu zhodnú stým, ako sa nachádzajú v jeho multiplikačnom diagrame. Stav hmotného sveta a života v ňom je úplne prirodzene fraktálne riadený energiou, rezonanciou, frekvenciou, spätnou väzbou a vyššími a nižšími harmonickými zložkami. Teda ani stvoriteľ určite nič nenechal na náhodu a našiel podmienky pre dokonalosť a harmóniu. Nechápem, prečo sa to tak úporne snažíme zničiť…

Pokračovanie – II – Sfalšované a skutočné dejiny

Pred 500 rokmi bola technológia špičková v kvalite a spoľahlivosti

Ďalších 60 videí autora v ruštine:

Ak sa Vám článok páčil, vopred ďakujeme za jeho zdieľanie:
1 745 pozretí

Všetky informácie uvedené na stránkach E-press sú od nezávislých prispievateľov, alebo len súborom informácii z voľne dostupných domácich a zahraničných zdrojov a za žiadnych okolností nenavádzajú čitateľov nahrádzať bežnú nevyhnutnú lekársku starostlivosť, či urgentnú medicínu, ani k tvrdeniam o liečivých účinkoch produktov, či postupov. Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi tejto stránky, ktorá nenesie zodpovednosť za nesprávne informácie. E-press dáva priestor na slobodu prejavu a právo na informácie, ktoré zaručuje
Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. čl. 26 Ústavy SR.>
...Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu...

Ak kliknete ľavou myšou na ľubovoľné na modro zafarbené slovo, otvorí sa Vám o tom viac informácií. Ak niektorý odkaz nefunguje, budeme radi, ak nám o tom napíšete na [email protected] Ďakujeme