Nechcem sa dotknúť nikoho viery, preto nasledujúci preklad nech nečíta nikto, kto si myslí, že s rímskokatolíckou cirkvou je všetko v poriadku, že kňazi sú služobníci boží a že krst je niečo, čo našim deťom nemusí uškodiť. Ak si myslíte, že neexistuje aura, že neexistuje jemnohmotné telo človeka, že neexistujú zápisy vložené do aury, že kliatba je hovadina, nečítajte nasledujúci preklad. Mohol by zvrátiť svet vašich hodnôt.
- Knihy o aure
- Knihy z oblasti Náboženstvo a mytológia
Vatikán – foto EZOpress
Vedel si, že akt krstu vloží do tvojho duševného poľa kotvu a odtlačí do tvojej duše nezrušiteľnú pečať? Inštitucionalizované náboženstvá a cirkvi rovnako ako iné systémy, ktoré pracujú pomocou manipulácií, takýmito jemnohmotnými zásahmi potlačia individuálny vývoj človeka, udržiavajú ho v strachu pred Božím trestom a vládnu nad ním.
Sedem rokov som bol mníchom a osem rokov katolíckym farárom. Kňazský úrad som opustil v roku 2008. O dva roky neskôr som vystúpil z cirkvi. Čo sa stalo? Moje detstvo poznačila katolícka výchova. V mojich devätnástich som sa rozhodol hľadať pokoj v Bohu, keďže materiálny svet ma už neuspokojoval. Chcel som sa vzdať sveta a dať sa plne na lásku Božiu. Vstúpil som do kláštora a stal som sa mníchom. Tam som sa cvičil v chudobe, zdržanlivosti, poslušnosti, pokore a asketizme. V hlbokých meditáciách som cítil toho živého Boha v sebe a zvedavo som prehĺbil vedomosti kresťanskej mystiky. Otvoril sa mi nový svet.
Keď som bol potom vysvätený za kňaza, vytiahlo ma to z môjho vnútorného mlčania von do sveta. Opustil som kláštor a staral sa o malú obec c strednom Taliansku. Tam som mal viac času, zaoberať sa sebou samým, a začal som otvárať svojho ducha. Začal som pátrať. Kládol som svojim kňazským kolegom a svojmu biskupovi kritické otázky, skúšal som provokovať, aby som lepšie pochopil názory. Z mojej detskej viery sa vyvinula dospelá viera, ktorá sa už neuspokojila so štandardnými odpoveďami. Priepasť medzi mnou a cirkvou rástla.
„Nikto nie je väčším zajatcom ako ten, kto si myslí, že je slobodný!“ (Goethe)
Zároveň som chcel pomôcť ľuďom, ktorí mi boli zverení. Nielen duševne, ale celostne. A tak som sa nechal vyučiť za učiteľa jogy a fyzioterapeuta. Jedného dňa ma biskup postavil pred nasledujúcu voľbu: buď si kňaz alebo terapeut – ale oboje naraz nie je možné. Bez akéhokoľvek zaváhania som sa rozhodol pre terapeuta. Zažil som mnohé a nič z toho neľutujem. Tieto početné vnútorné a vonkajšie procesy ma poznačili. Smel som rásť a zbierať skúsenosti. Boli to nádherné roky. Potom však prišiel čas, vydať sa novými chodníčkami.
Vatikán – foto EZOpress
Na začiatku boli kňazi
Ja sám som bol kňazom a viem, o čom hovorím. Ježiš nikdy nechcel cirkev, nechcel nejakú hierarchiu a nechcel ani kňazov, ktorí sa vydávajú za sprostredkovateľa medzi človekom a Bohom. Keďže však prví mocní kresťania v tomto rozvíjajúcom sa a veľmi populárnom náboženstve videli šancu získať moc, začali učenie Ježiša manipulovať. Ľuďom povedali, že Ježiš zomrel za naše hriechy a daroval nám tak obrovský poklad spásy. Tento poklad však nie je k dispozícii pre všetkých. Sú potrebné kanály, ktoré tento poklad ľuďom sprístupnia. Týmito kanálmi sú sviatosti. Cez sviatosti sa veriacim dostáva milosť a Božia spása. Tieto kanály bolo prirodzene potrebné spravovať. A tak bol celý tento poklad spásy odovzdaný cirkvi, presnejšie povedané kňazom, na ich výlučnú správu. Iba kňazi smeli darovať sviatosti, pretože iba kňazom dal Boh moc, vedieť sviatosti účinne darovať. Taká je náuka katolíckej cirkvi, ktorá ňou ľudí hľadajúcich Boha zbavuje svojprávnosti a robí ich závislými.
Ako cirkev manipuluje pomocou sviatostí
Centrálnym príkladom je krst. Katolícka cirkev k tomu učí:
„Svätý krst je základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Krstom sme oslobodení od hriechu a znovuzrodení ako Božie deti, stávame sa Kristovými údmi, sme začlenení do Cirkvi a dostávame účasť na jej poslaní: ‚A tak sa krst definuje ako sviatosť znovuzrodenia skrze vodu v slove.’“ [znenie prevzaté z katechizmu]
Cirkev teda krstencovi sľubuje zmazanie dedičného hriechu a Božie milosrdenstvo. Kto by niečomu takému odolal? Aktom krstu je však odovzdanie dieťaťa zlovestnej moci, ktorá už ho len tak nevydá. Krst je v skutočnosti zmluvou, dohodou, ktorou rodičia telo, ducha a dušu dieťaťa odovzdávajú cirkvi. Stávate sa legálnym vlastníctvom cirkvi, ako vysvetlím v texte ďalej. Krst okrem toho spôsobí nasledovné:
- Odtlačí do tvojej duše nezmazateľnú energetickú pečať. Ide o duchovné právo cirkvi vlastniť ta, bez ohľadu na to, či s tým súhlasíš alebo nie.
- Vloží do tvojho energetického poľa udičku, takže ostaneš manipulovateľný a závislý.
- Zatvorí tvoje tretie oko, takže stratíš intuitívny prístup k Bohu.
- Si pokrstený v „smrť Krista“ (List Rimanom 6,3).
- Krstom prestaneš patriť sám sebe, patríš cirkvi. Musíš sa podriadiť cirkevným autoritám, slúžiť im, poslúchať ich príkazy a vážiť si ich. Takto to káže katechizmus katolíckej cirkvi.
- Spraví z teba otroka Boha (List Rimanom 6,22) [cirkev slovo „otrok“ prekladá ako „služobník“, pozn. prekl.].
- Vloží do teba nasledujúce programy: ego, dedičný hriech, oddelenie od jednoty, vinu, strach, kajúcnosť, pochybnosť.
Zajatci cirkvi
Určite si kladieš otázku, odkiaľ to všetko viem. Nuž, niečo tvrdí samotná cirkev, niečo so sa naučil z vlastnej skúsenosti ako (vyslobodzujúci) terapeut. Známy kardinál z Madridu, Antonio Maria Rouco Varela, tvrdil, „… že katolícky krst nemožno nikdy zrušiť (…), že krst je sviatosť, že zanecháva nezmazateľný znak, a osoba, ktorá ho prijala, ostane navždy katolíkom.“ Kardinál Rouco pripomína, „že krst platí ‘vždy a večne’, aj keď svoju vieru možno zaprieť. Byť katolíkom je niečo, čo nemožno zmazať – je to súčasť našej DNA“ , čiže je to v nás naprogramované.
DNA je nositeľom dedičnej informácie a slúži, ako uvádza Prof. Dr. Fritz-Albert Popp, ako univerzálny anténny systém a zdroj energie a možno ho náležite programovať. Takže cirkev aplikuje náboženskú kontrolu vedomia a ustavične očkuje ľudského ducha programami ako vina, oddelenie od jednoty, strach atď. (viac o programoch nižšie v texte). Pápež Benedikt XVI. dňa 27.6.2007 v Ríme v príhovore citoval slová svätého Cyrila Alexandrijského (380-444) o krstencovi: „Padol si do sietí cirkvi.“ Svätec ďalej povedal, „je to Ježiš, ktorý si teba, krstenca, prostredníctvom cirkevného krstu zavesí na svoju udičku…“. Tam je to úplne jednoznačne povedané.
Rituály sú vo všeobecnosti štandardizované úkony, ktoré prebiehajú vždy rovnako a odovzdávajú sa z generácie na generáciu. Ich účelom je ustavične opakovať nejakú udalosť, aby ostala pevne ukotvená v kolektívnom podvedomí. Prostredníctvom svojich rituálov je cirkev stále pevnejšia a odolnejšia voči zmenám, keďže takéto rituály pôsobia ako piliere cirkevného systému. V rituáloch sú používané isté znaky a symboly. Každý symbol predstavuje istú vibráciu a ovplyvňuje tvoje podvedomie bez toho, aby si si to uvedomil. Kríž, ktorý kňaz drží nad hlavou krstenca, je znakom smrti a energetickou silou minulosti – vďaka nemu je utrpenie ukrižovania ustavične nanovo živené a v tebe aktivované. V mojich knihách sa tomu venujem podrobnejšie.
Vatikán – foto EZOpress
Zdroj a pokračovanie článku: Preklady od lesa – Poznanie oslobodzuje – stránka bola zrušená
