Československé sci-fi Akce Bororo z roku 1972, ktoré režíroval Otakar Fuka, využíva žánrový motív mimozemskej návštevy predovšetkým ako zrkadlo nastavované ľudskej povahe, morálke a stavu modernej civilizácie.
Na povrchu ide o napínavý príbeh. Mimozemšťania Ori-Ana (hrá ju Božidara Turzonovová) a Seturi (Svatopluk Matyáš) prichádzajú na Zem z planéty Tonatiu, aby získali vzácny prírodný liek, výťažok z amazonskej rastliny, ktorý pozná indiánsky kmeň Bororo. Ten je jedinou nádejou na záchranu ich odumierajúcej civilizácie. Pod touto sci-fi zápletkou však film ukrýva prekvapivo hlboké etické a filozofické posolstvá.
Kríza technokratickej civilizácie
Planéta Tonatiu predstavuje svet, ktorý dosiahol vrchol technického pokroku, no zaplatil zaň stratou biologickej a duševnej podstaty. Film predostiera myšlienku, že prehnaný chladný racionalizmus a odstrihnutie sa od prírody vedú do slepej uličky, z ktorej človeka samotná technológia nezachráni.
Ničivá chamtivosť a komercionalizácia spásy
Kým Ori-Ana a Seturi hľadajú liek z čistej zúfalosti a vôle zachrániť svoj druh, pozemský svet ich konanie vníma cez optiku zisku a špionáže. Tajomstvo lieku sa okamžite stáva predmetom záujmu západných farmaceutických koncernov a cynických agentov. Film poukazuje na to, ako človek dokáže aj ten najčistejší prírodný dar zredukovať na komoditu.
Tragédia nepochopenia
Pokus o medzihviezdne porozumenie zlyháva nie na nedostatku technológie, ale na morálnej nezrelosti Zeme. Ľudstvo reaguje na neznáme strachom, agresiou a podozrievavosťou, čo vedie k tragickým následkom pre mimozemských poslov.
Prírodný mysticizmus vs. Západný racionalizmus
Liek Bororo pochádza od amazonských Indiánov žijúcich v symbióze s prírodou. Film stavia ich prirodzenú múdrosť do kontrastu s dravosťou modernej civilizácie. Skutočná sila nevychádza zo zložito vyvinutých strojov, ale z rešpektu k neprepísateľným prírodným zákonitostiam.
Spojitosť s realitou: Zápisky A. V. Friča a mýtická Dračia krv
Filmová zápletka čerpá z reálnych základov. Stavia na zápiskoch a legendách slávneho českého cestovateľa a etnografa Alberta Vojtěcha Friča, ktorý z Amazonie priniesol správy o tajomnom pralesnom elixíre…Wikipedia. Jeho knihy:
- Indiáni v Južnej Amerike – Alberto Vojtěch Frič – pdf
- STRÝČEK INDIÁN – Alberto Vojtěch Frič – pdf
- Alberto Vojtěch Frič, jeho cesty do Latinské ameriky na počátku 20. století a jeho vliv na českou společnost
Hoci je liek vo filme fiktívny, v reálnom svete má svojho veľmi konkrétneho dvojníka v podobe Dračej krvi (Sangre de Drago / Croton lechleri).
Botanická paralela
Croton lechleri je strom z amazonského pralesa. Po narezaní kôry z neho vyteká tmavočervená penivá živica pripomínajúca krv. V juhoamerickom ľudovom liečiteľstve sa po stáročia používa ako univerzálny elixír na hojenie rán, infekcie či zápaly… viac. Pre divákov predstavovala práve dračia krv ten najznámejší reálny náprotivok filmového lieku.
Kultúrne pozadie
Názov filmu odkazuje na reálny amazonský kmeň Bororo v Brazílii, ktorého šamani tradične využívali rastlinné živice a prírodnú medicínu.
Spoločný osud
Filmové bororo aj reálna dračia krv zdieľajú rovnaký príbeh. Ide o čistú prírodnú silu, ktorú sa západná farmakológia snažila dešifrovať, patentovať a speňažiť.
Film Akce Bororo tak dodnes zostáva pozoruhodným dielom československej kinematografie. Ukazuje, že tie najväčšie poklady a odpovede na naše krízy nemusia ležať vo hviezdach ani v technologickom pokroku, ale v návrate k múdrosti prírody.
klik na obrázok
S Jarom Trávnikom, ktorý si v Južnej Amerike vymieňal skúsenosti o možnostiach používania Dračej krvi, sa budete môcť stretnúť aj na VITALfeste zdravia a znania
