obrázok so súhlasom Danilo Rizzuti / FreeDigitalPhotos.net
Podľa Vastu, ak sa staviteľ rozhodne postaviť si dom, mal by zachovať dve základné pravidlá pre zaručenie maximálneho komfortu v tropickej klíme. Dôležité je: postarať sa o správne nasmerovanie domu, aby nebol vystavený prudkým nárazom monzúnových dažďov a snažiť sa o odvod hromadiaceho sa tepla z budovy naakumulovaného pražiacimi slnečnými lúčmi.
Monzúnové dažde na indickom subkontinente prichádzajú zväčša z juhozápadu. Takže, ak si ľudia chceli ochrániť dom pred týmito dažďami, bolo logické nájsť si taký pozemok, ktorý sa zvažuje na severovýchod, kde by ich pred nárazmi dažďa chránil kopec ako mať príbytok obrátený priečelím k prudkému dažďu. Na záveternej strane kopca sa dážď stáva vertikálnejším ale dá sa zablokovať vegetáciou alebo architektonickými prvkami.
Čo sa týka tepla a svetla, záleží najmä na orientácii zvažujúceho sa pozemku. V krajine ako je India, časť krajiny zvažujúcej sa smerom od rovníka (juh Indie) zachytáva omnoho menej solárnej radiácie ako tá časť krajiny, ktorá sa zvažuje na sever. Najhorúcejší úsek dňa je, keď sa slnko opiera o juhozápad krajiny, takže ideálny pozemok by sa mal nakláňať smerom na severovýchod.
Výber vhodnej parcely
Pozemok podľa Vastu šastra by mal byť tvarovo čo najpravidelnejší. Najvhodnejší je tvar obdĺžnika v pomere strán 1:2. Ak náhodou niekto vlastní pozemok s väčším pomerom ako napríklad 1:3 alebo viac, dá sa nevyužitá časť pozemku opticky skrátiť výsadbou stromov alebo rastlín. Tvary s ostrými hranami, ako napríklad trojuholník alebo lichobežník nie sú vhodné práve kvôli ťažko využiteľným rohom.
Ako som spomínala, je možné ochrániť dom pred prudkými slnečnými lúčmi a dažďom výsadbou stromov na juhozápade. Ak by bol pozemok príliš malý a na zeleň nie je na pozemku dostatok miesta, máme ešte možnosť tieň stromov imitovať. Tento efekt sa docieli tak, že juhozápad budovy bude omnoho vyšší ako ostatné časti domu a tak dokážeme značnú časť príbytku zatieniť.
Sadenie stromov v blízkosti domu môže urobiť veľký rozdiel v skvalitnení bývania. Bariéra stálezelených stromov poskytujúca príjemný chládok na juhu a západe dokáže byť veľmi efektívna a najmä tam, kde sa na tejto strane domu nenachádza potrebný kopec zabraňujúci poveternostným vplyvom ako sú dážď a vietor.
Je dôležité vybrať si vhodný typ stromu, hlavne keď je pozemok malý a rastliny by boli v bezprostrednej blízkosti domu. Stromy ako Mango, Peepal, Banyan a Neem[1] majú silné korene, ktoré môžu poškodiť základy stavby.
Exotické stromy ako napríklad Gulmohur[2], majú krehké konáre a pri záchveve silnejšieho vetra ich zhadzujú. Môžu tak narušiť strechu domu.
Kvitnúce stromy Vastu zvyčajne neodporúča, pretože zhadzujú listy v najhorúcejších letných mesiacoch, kedy je najviac potrebný tieň. Klimatické podmienky v Indii sú odlišné od nášho mierneho klimatického pásma. Na indickom subkontinente splýva tropické podnebie na juhu s miernym na severe krajiny. Takisto má štyri ročné obdobia ale s rozdielnym trvaním. Zima trvá od Januára do Februára, leto od Marca do Apríla, monzún od Júna do Septembra a pomonzúnové obdobie od Októbra do Decembra.
Vastu interiér
Vastu šastra sa zaoberá riešením domu ako celku, jeho umiestnením do vhodných podmienok na bývanie ktoré som už uviedla v predošlých kapitolách. Všíma si aj rozmiestnenie predmetov v budove. Napríklad odporúča ťažké predmety prechovávať na juhu budovy, aby tak v najobývateľnejšej časti domu, na severe, bolo čo najviac priestoru na pohodlné bývanie a aby sa tak využil tento najkomfortnejší priestor čo najlepšie. Vo svojom pôvodnom základe sa Vastu interiérom a dekoráciou vnútra budovy vôbec nezaoberá. Ráta s a individuálnym vkusom a prístupom obyvateľa. Pravdepodobne tento dekoratívny aspekt nemal v minulosti vôbec význam, keďže si každý zariaďoval interiér podľa vlastného vkusu a potreby. Čo je však zaujímavé, že tak isto ako čínske tradičné domovy vynikali jednoduchosťou interiéru, tak isto je to dodnes v interiéroch indických. Dôvodom k tejto jednoduchosti je fakt, že vzduch obsahuje jemný prach a piesok, ktorý sa musí každodenne odstraňovať zo všetkých povrchoch v dome. Aby sa vnútro domu udržalo čisté nemalo by tam byť priveľa objektov alebo textílií z ktorých je tento prach každodenne ťažké odstraňovať.
Skúmaniu novodobých umelo včleneným prvkov vo Vastu interiéry som sa zámerne nevenovala, keďže sú nepodložené faktami, ktoré by svedčili o ich dlhodobom skúšaní a aplikácii. V niektorých publikáciách sú tieto zlomkové informácie uvedené a v niektorých sa vôbec nevyskytujú. Všimla som si, že Vastu sa zaoberá aj farbami v miestnostiach, ale omnoho povrchnejšie ako Feng šuej. Podľa znamenia zverokruhu obyvateľa miestnosti odporúča použiť prislúchajúcu farbu. Tieto informácie sú však pravdepodobne veľmi čerstvé a včlenené do konceptu Vastu až v neskoršej dobe, ako aj ďalšie informácie ohľadom zariaďovania interiéru kvôli obstátiu v konkurencii s čínskym Feng šuej vnikajúcim do indických domovov počas posledných desaťročí. Je možné, že práve jeho neflexibilita je dôvodom, že je Vastu vo svete tak málo známe, pretože keď by sme si zariaďovali interiér v inej oblasti sveta, pravdepodobne uplatníme len praktické princípy bez aplikácie náboženských, numerologických a astrologických prvkov. Keďže ani praktická zložka tohto učenia sa nedá uplatniť všade, iba v horúcich klimatických podmienkach, kde teplý vietor prúci z juhozápadu a kde sa vyskytujú monzúnové dažde ostáva nám už iba dekoratívna časť tohto interiérového princípu. Tá je ale málo rozvinutá. Podľa týchto informácií usudzujem, že práve tieto fakty spôsobili, že sa Vastu ťažko dostáva na komerčný trh a spôsobuje mu problém presadiť sa v zahraničí.
[1] Mango ( Mangifera Indica), Peepal ( Ficus Religeosa ), Banyan ( Ficus Bengalensis), Neem ( Azadirachta Indica )
[2] Gulmohur ( Ficus Glomerata)
zdroj: pegas-bekd.com
S odborníkom va Vastu šastra Ing. arch. Petrom Doričkom sa môžete pravidelne stretávať na prednáškach v Regeneračnom centre
literatúra a symboly Feng Šuej
