obrázok so súhlasom Suat Eman / FreeDigitalPhotos.net
Prichádza zima a s ňou žiaľ, aj nárast chrípkových a iných vírusových ochorení. Každý z nás si v priebehu rokov vypestoval istý rituál, ako im predchádzať. V „menu“ preventívnych opatrení, zrejme nechýbal zvýšený príjem ovocia, zväčša citrusového. Napokon, upozorňujú nás na to nielen všemožné reklamné letáky, ale aj lekári samotní. Nepochybne, ak je váš recept osvedčený, načo na ňom niečo meniť? Napriek tomu vám ponúkame iný, alternatívny pohľad na užívanie ovocia v zimnom období. Možno budete prekvapení, ale prečo nevyskúšať i niečo nové? Posúďte sami.
Podľa niektorých odborníkov na zdravú výživu väčšina ovocia ochladzuje, preto by sa hlavne v zime, malo vylúčiť. Platí to najmä pre citrusové ovocie, ktoré je nevhodné v našom klimatickom pásme. Podľa Petra Tótha jedným z dôvodov chrípkového obdobia u nás je ochladzovanie organizmu. „Úlohou ovocia a zeleniny z Južnej Ameriky, Austrálie, či Afriky, je ochladzovať v tropických horúčavách. Ak ich skonzumujeme u nás a v zime, organizmus sa extrémne ochladí. Poklesne imunita a vírusy s baktériami majú v organizme zelenú. A keďže sa venuje prehrievaniu, nedokáže ich v dostatočnej miere likvidovať,“ tvrdí.
„Niekedy sa v zime jedlo len naše ovocie, ktoré si ľudia nasušili, prípadne zavarili, či uvarili lekvár, samozrejme bez cukru a konzervačných prísad. Takto upravené ovocie zmenilo svoj mierne ochladzujúci charakter na ohrievajúci. Malá štipka soli tomu len napomohla. Ovocie rastúce u nás, okrem hrozna a malín, ochladzuje. Naopak čerešne a višne mierne prehrievajú. Podobne ochladzujúca je aj zelenina, preto ju v zime nekonzumujeme surovú, ale tepelne upravenú. Výnimku tvoria cibuľa, cesnak, kapusta, kel, kaleráb a petržlen (koreň). Prevahu má tvoriť koreňová zelenina varená do 20 minút, pretože potom sa jej zásaditotvorný účinok mení na prekysľujúci. Svoje miesto v zimnom jedálničku má aj krátko varená alebo naparovaná, blanšírovaná, či dusená zelenina. Z celkového množstva jedla by mala predstavovať asi 30 percent. Dôležitú úlohu v našej strave zohráva dlho kvasená zelenina. Už naši predkovia si ju nakladali do sudov. Krátko kvasená zelenina (pickles) sa používa hlavne v lete, lebo má ochladzujúci účinok.“
V chrípkovom období sa odporúčajú rôzne zeleninové vývary, čaje a zmesi rôznych prírodných potravín, ktoré dodávajú telu veľa energie proti baktériám a vírusom. Vhodný je tiež zázvor, alebo sladkovodné zelené riasy, napríklad chlorella. Tá obsahuje vitamíny a minerálne látky a ďalšie zložky, ktoré sú „pažravé“ na baktérie a vírusy. Doslova ich chytajú a vylučujú z organizmu.
Ak vás tieto informácie zaujali a chceli by ste sa alternatívnej výžive venovať, mali by ste v prvom rade pochopiť energetiku stravy. Vychádza z toho, že každá potravina je ochladzujúca alebo ohrievajúca, čiže uvoľňujúca alebo sťahujúca. Môže prekysľovať alebo alkalizovať a tým spôsobovať rôzne tráviace ťažkosti.
S vedúcim Regeneračného centra Ing. Peterom Tóthom sa zhovárala Diana Podosyan – časopis Imidž
