Bert Hellinger (1925) – Nemecko; pôvodne katolícky mních, kňaz, učiteľ a misionár v Afrike (pri kmeni Zulu; naučil sa plynule ich reč); študoval filozofiu, teológiu a napokon hlbinnú psychológiu. Zoznámenie sa s inými kultúrami a určitými terapeutickými prístupmi ho primälo vystúpiť z katolíckej cirkvi, zrušiť mníšske a kňazské sľuby a vydať sa inou cestou. Je známy najmä ako zakladateľ (či skôr, ako to on sám nazýva, objaviteľ) metódy zvanej rodinné konštelácie, prípadne systémové konštelácie (keďže sa touto metódou riešia aj iné ako rodinné či vzťahové záležitosti).
Jedná sa o metódu určenú pre skupinové terapie. Jeden z klientov chce riešiť (liečiť, pochopiť) nejaký svoj problém. Z ostatných účastníkov sa vyberú tzv. zástupcovia, ktorí predstavujú kľúčové osoby v živote klienta. Môžu však predstavovať aj abstraktné pojmy, predmety, javy, geografické miesta a podobne, ktoré s problémom úzko súvisia. Samotný klient môže aj nemusí byť osobne zapojený do diania na scéne (často má ostať len v úlohe pozorovateľa). A potom sa začne odohrávať niečo, čo nevychádza z racionálneho vedomia zúčastnených, ale z informačného poľa, ktoré nás všetkých prepája a presahuje. Zástupcovia sa mierne pohybujú, všeličo preciťujú, no nerozprávajú. Môžu sa objaviť silné emócie, zvláštne telesné pocity (zima, svrbenie, ťažkosti s dýchaním…), alebo aj nič – niekto trebárs desať minút nehybne stojí, napokon mierne pootočí hlavu iným smerom, a to je koniec. Všetky detaily sú však veľmi dôležité a umožňujú hlbší, symbolický pohľad na predostretý problém. Podstatnú úlohu zohráva terapeut, ktorý by mal byť maximálne vnímavý, bdelý a hlavne skúsený, pretože on je ako režisér, ktorý musí citlivo rozpoznať dôležité momenty a rozhodnúť, čo sa v nich má udiať (napr. do konštelácie by sa mal zapojiť niekto ďalší, určitý účastník by mal zaujať iný postavenie, niekto by mal niekomu povedať určitú symbolickú vetu – s tými sa v konšteláciách často pracuje – a podobne). Treba zdôrazniť, že sa nejedná o hranie alebo dramatizáciu, ale o ochotu nechať cez seba pôsobiť iracionálne sily.
Bert Hellinger
To, čo robí Bert Hellinger, je svojou podstatou šamanizmus. Účasť na jeho seminári bola dva a pol dňovým pobytom v inom svete, v sugestívnej atmosfére starovekých mystérií. Bolo sa z nej veru treba namáhavo preberať po zvyšok nedele, našťastie slnečnej a príjemnej.
„Som médium. Nemám plán. Posadím sa sem a neviem, čo sa bude diať, neviem, čo budem hovoriť. Čakám na pohyb Ducha, na vnuknutie. A akonáhle sa určitá konštelácia odohrá, už neviem, čo sa dialo. Ľudia, ktorí so mnou pracujú, sa nemusia báť, že o nich budem klebetiť; vôbec si nepamätám, čo sme spolu pred chvíľou riešili…
Keď sa vedľa mňa posadí človek, ktorého vôbec nepoznám, ani sa na neho nedívam, nič o ňom neviem. Stíšim sa a čakám, čo príde. Väčšinou príde veta alebo určité slovné spojenie – divné slová, inokedy sa objaví obraz, zvláštny obraz. Vyslovím tú vetu, popíšem obraz a poviem: zavri oči a nechaj to na seba pôsobiť.“
Je fakt, že ľudia pochopili, keď k nim cez Hellingerovo vedenie prišiel len náznak čohosi a mnohé ostalo nevypovedané a nevysvetlené. Často po určitom čase trvania konštelácie, kedy sa na pódiu zdanlivo vôbec nič nedialo („zástupcovia“ stáli ako sochy, nekonali sa žiadne pohyby ani dramatické emócie), povedal: „Tu to necháme.“ Alebo: „To stačí – videli sme, čo sme mali vidieť.“ Umenie prestať v správnej chvíli, vedieť akceptovať neukončenosť, nedoriešenosť problémov (ktoré neraz riešenie zrejme jednoducho nemajú), mi v našej dobe orientovanej na výsledky, úspechy a výkony pripadá pôsobivé.
Aby však bolo možné vstrebať, čo sa tam dialo, a odniesť si aj určité pochopenie (aspoň podvedomé), bolo treba dodržiavať niekoľko zásad: úplne vypnúť mobily (tichý režim nebol prípustný), v prípade aktívneho zapojenia sa do diania si zložiť okuliare, nepísať si poznámky, netlieskať, nesedieť so skríženými nohami, nesnažiť sa nič „robiť“.
Bert Hellinger je starý, múdry muž (už 88-ročný!). Myslím, že nie je prehnané nazvať ho osvieteným. Svoje v tom zohráva aj to, že skúsenosti dané vekom nemožno predbehnúť ani nahradiť. Aj mladí ľudia môžu byť múdri a inteligentní či duchovne vyspelí, ale je to vždy niečo iné, ako staršina. Aj láskyplnosť starého človeka je iná, než láska mladého. Bert je navyše jedným z tých, ktorí žijú v harmonickom vyvážení mužského a ženského princípu: má manželku, ktorá je tiež terapeutka, podobne ako on múdra, láskavá a krásna bytosť, a často aj spolupracujú (vedú spoločné semináre a podobne). Je zaujímavé, že nemajú deti (pri toľkom pochopení pre záležitosti rodiny, blízkych vzťahov, detí a rodičovstva…). Áno, pán Hellinger je veľmi empatický a láskavý. Ale vie byť aj striktný, keď treba. Nemá trpezlivosť s nesústredenosťou. Pri práci s ním sa treba stíšiť, naladiť na vlastné vnútro, „pozbierať sa“ (nemecky gesammelt sein; čeština má pre to pekný korešpondujúci výraz: usebrání, usebrat se). Zhodou okolností som ja sama hneď prvý večer poslúžila ako zlý príklad, keď som sa počas účinkovania v jednej konštelácii po pódiu takmer rozbehla a začala „naháňať“ iného účinkujúceho… Pán Hellinger ma káravým, znechuteným tónom ihneď zastavil a poslal z pódia preč s vysvetlením, že to bol príklad toho, keď účastník nie je napojený na Ducha – nespočíva sám v sebe, ale niečo chce, o niečo sa snaží.
„Všetko existuje v tme. Poznané vychádza na svetlo, no po čase sa opäť vracia do tmy. To, čo robíme tu, je, že vstupujeme do tmy a vynášame odtiaľ na chvíľu niečo von na svetlo. To je život: striedanie svetla a temnoty…“
Autor: Zuzana Šestáková
