Molekulárny vodík v boji s únavou a starnutím

Naše telá sú skvelé biomechanické „stroje“, ktoré majú genetické predpoklady fungovať v priemere do 120 rokov. Prečo sa potom nedožívame tohto veku? Prečo starneme? Prečo sme chorí? Jednou z hlavnou príčin je údajne „oxidačný stres“.

Oxidáciu môžeme pozorovať pri každodenných javoch (šupka chráni jablko pred oxidáciou a jablko vyzerá čerstvé, pokiaľ sa však šupka poruší, bunky jablka sa dostanú do styku so vzduchom a kyslíkové molekuly ich začínajú poškodzovať, jablko začína hnednúť podobne ako sa vytvára hrdza na kovoch.) Oxidácia vzniká tiež v našom tele.

Hlavným zdrojom oxidačného stresu je nerovnováha medzi tvorbou voľných kyslíkových radikálov, (ktoré vznikajú ako vedľajší produkt biochemických reakcií v našom tele) a antioxidačnou kapacitou organizmu. A kvôli voľným kyslíkovým radikálom vzniká oxidatívne poškodenie.

Kaskádovitý cyklický proces ako dôvod starnutia

Voľné kyslíkové radikály sú molekuly, ktorým chýbajú elektróny a berú ju z čohokoľvek okolo seba vrátane DNA, bunkových membrán, tukov a bielkovín. Voľné radikály spôsobujú oxidáciu, ktorá je známa ako oxidatívny stres. Oxidatívny stres (OxS) odpovedá oxidatívnym procesom v bunkách (starnutie). Stres a patologické stavy (choroby) vyprovokujú produkciu voľných radikálov, ktoré sú príčinou oxidatívnych pochodov v bunkách. Jedná sa o kaskádový proces, kde je dôsledok ďalšou príčinou. Pri zvýšených množstvách voľných radikálov v organizme dochádza k zápalu, neurodegenerácií, chronickému únavovému syndrómu, slabosti a únave. Je to ako jed v organizme, ktorý spôsobuje postupnú smrť buniek.

Molekulárny vodík má schopnosť tento cyklus prerušiť.

Naše telo síce s voľnými radikálmi vie pracovať, pretože na to má antioxidačné enzýmy, ale občas ani tie nestačia. Pre svoju obranu potrebuje organizmus látky, ktoré sa nazývajú antioxidanty. Tie sú v tele vytvárané, alebo sú dodávané potravou, napr. vitamínmi. Neustále odstraňovanie najnebezpečnejších radikálov z ľudského tela je zásadné pre udržanie optimálneho ľudského zdravia a kvality života.

Medzi jeden z efektívnych antioxidantov, ktorý si telo dokáže vytvárať patrí aj molekulárny vodík. Molekulárny vodík bežne v našom tele produkujú mikroorganizmy nachádzajúce sa v tráviacom trakte a za ideálneho osídlenia našich čriev týmito mikroorganizmami je možné namerať v dychu koncentrácie vodíka v jednotkách ppm. Samozrejme to všetko sa odvíja v závislosti na zdravotnom stave jednotlivca.

Molekulárny vodík produkuje negatívny oxidačno-redukčný potenciál v tele, vďaka ktorému sa zvyšuje schopnosť organizmu bojovať s voľnými radikálmi a oxidačným stresom. Molekula vodíka aktivujú gén zodpovedný za tvorbu antioxidačných enzýmov (kataláza, glutationperoxidáza), ktoré eliminujú obrovské množstvo všetkých voľných radikálov. Práve tento proces je považovaný za najsilnejšiu ochranu proti oxidačnému stresu.

Molekulárny vodík a jeho benefity

Molekulárny vodík je najsilnejší antioxidant bez vedľajších účinkov – molekulárny vodík ako najmenšia molekula, ktorá môže preniknúť hlboko do buniek, kde sa iné antioxidanty nedostanú. Dokáže prenikať až do mitochondrií, aby eliminoval voľné radikály priamo u ich zdroja a ako najmenšia molekula ľahko preniká krvno-mozgovou bariérou, aby sa eliminovali voľné radikály v mozgu.

Molekulárny vodík je 863 krát účinnejší než koenzým Q10, 290 krát účinnejší ako katechíny, 221 krát účinnejší než polyfenoly a 176 krát účinnejší než vitamín C.

Molekulárny vodík dokáže selektívne likvidovať iba škodlivé voľné radikály

Ak je molekulárny vodík naviazaný na nosič – vodu, po vypití cirkuluje ľudským telom. Vodík v tejto forme neutralizuje voľné radikály v tele a dochádza tak k eliminácii väčšiny toxínov, ktoré z tela odchádzajú v podobe moču, zatiaľ obnova zdravých buniek prebieha normálne.

V predklinických modeloch Alzheimerovej choroby liečba pomocou vodíka znižovala markery oxidačného stresu a zlepšovala synaptické funkcie, ale neznižovala biologické markery Alzheimerovej patológie (beta-amyloid a tau)

Výsledky výskumov preukázali, že účinky molekulárneho vodíka na pacientov s reumatoidnou artritídou pôsobili v zmysle významného zníženie bolesti. Táto úľava od bolesti bola dôsledkom zníženia oxidačného stresu spôsobeného protizápalovými a antioxidačnými vlastnosťami molekulárneho vodíka.

Ukázalo sa, že vodíková voda znižuje únavu svalov u elitných športovcov po intenzívnom cvičení. Je to preto, lebo znižoval hromadenie kyseliny mliečnej, čo zlepšovalo funkciu svalov.

Okrem toho ak sa nachádzajú dostatočné množstva molekulárneho vodíka v črevách tak pôsobí aj ako výborné hepatoprotektivum. Hepatoprotektíva sú látky s (potenciálne) regeneračným a protektívnym účinkom na pečeňové bunky.