Zabijak Teflón

Teflón – produkt, ktorý má podľa reklamy uľahčovať život, je v inej forme používaný i k ochrane textílií pred škvrnami. Firma DuPont nazýva teflón „najlepším priateľom gazdiniek.“ Výroba teflónu a chemikálií používaných pri jeho výrobe predstavuje priemysel, ktorý ročne zarobí dve miliardy dolárov.

Medzi látky, používané pri výrobe teflónu, patrí i APFA (ammonium perfluorooctanoate, amónna soľ kyseliny perfluóroktanovej), známa i ako C-8, u ktorej sa pri testoch na laboratórnych zvieratách dokázala súvislosť s rakovinou, poškodením orgánov a inými poruchami zdravia. „Pri pohľade späť sa to môže zdať ako jeden z najväčších omylov, ak nie ten najväčší, ktorého sa chemický priemysel kedy dopustil,“ prehlásila Jane Houlihanová, viceprezidentka aktivistickej organizácie nazývanej Pracovná skupina pre životné prostredie (Enviromental Working Group, EWG). „Tieto látky máme všetci v krvi,“ povedala. „Vyskytujú sa v ohromnom množstve spotrebného tovaru. Ide predovšetkým o teflón, Stainmaster, Gore-tex, Silverstone. Takže ak si kúpite oblečenie potiahnuté teflónom alebo hocičím iným, čo ho chráni pred špinou a škvrnami, vstrebávajú sa tieto chemikálie priamo kožou. Podľa Agentúry pre ochranu životného prostredia (Environmental Protection Agency, EPA) sa jedny z najvyšších hladín C-8 vyskytli u detí. Dokonca aj samotní zástupcovia firmy DuPont tvrdia, že nemôžu vylúčiť, že z produktov na základe teflónu, ako je napríklad čistič kobercov Stainmaster, sa tato látka neuvoľňuje, hoci firma tvrdí, že v krvi sa nachádzajú v takom malom množstve, že to nepredstavuje žiadny problém. „Dôverujeme vedeckým faktom, ktoré dokazujú, že tento materiál je absolútne bezpečný,“ vyhlásila Uma Chowdrhyová, viceprezidentka výskumu a vývoje DuPontu. Chowdhryová, poverená obhajobou teflónu, tvrdí, že tato látka nie je vôbec nebezpečná, hoci hlavnú chemikáliu C-8 má každý v krvi. „S nejakými výparmi sa skutočne musí rátať,“ hovorí Chowdhryová, „a môžete trpieť príznakmi podobnými chrípke, ktoré však samé odznejú.“ Chowdhryová tvrdí, že tieto príznaky trvajú najviac niekoľko dní. Dodáva, že varovanie týkajúce sa syndrómu chrípky, hoci nie je v návode na použitie samotných panvíc, je možné nájsť na webové stránke firmy DuPont.

obrázok so súhlasom Bertasius Photography / FreeDigitalPhotos.net

Nečakaný objav takmer globálnej kontaminácie krvi Američanov látkou C-8 spolu so znepokojujúcimi laboratórnymi štúdiami viedol spoločnosť EPA k prednostnému výskumu rizík tejto chemikálie. „Je to potenciálne riziko,“ povedala Houlihanová. Hodnoty v krvi ľudí sa až príliš podobajú hodnotám, ktoré spôsobujú škody laboratórnym zvieratám.“ Najväčším nebezpečím C-8 je, že môže napáchať dlhodobé škody na generácii, ktorá na teflónových produktoch vyrástla. Vedci tvrdia, že ak takéto dlhodobé efekty existujú, dali by sa najlepšie zistiť u ľudí, ktorí do kontaktu s teflónom prišli najčastejšie – ľudia, ktorí pracujú, bývajú a pijú vodu blízko továrne na teflón v Západnej Virgínii.

Testy zadané EWG dokázali, že po dvoch až troch minútach varenia na obyčajnom variči sa môžu nádoby potiahnuté teflónom či inými nelepivými povrchmi zohriať na teploty, pri ktorých sa povlak rozkladá a uvoľňujú sa z neho toxické častice a plyny, ktoré majú podľa testov organizácie Environmental Working Group (EWG) každoročne na svedomí stovky, možno tisíce úhynov vtákov a neznámy počet ochorení ľudí.

Počas posledných päťdesiat rokov firma DuPont opakovane tvrdila, že jej teflónové povlaky neuvoľňujú pri bežnom používaní žiadne nebezpečné látky. V nedávnom tlačovom vyhlásení DuPont tvrdí, že významný rozklad povlaku nastane iba vtedy, ak teplota prekročí asi 340°C. Tieto teploty sú oveľa vyššie ako tie pri bežnom varení. Nové testy však ukazujú, že v nádobách sa tieto teploty prekračujú a tak sa stávajú toxické už pri bežnom zohrievaní panvice.

V nových testoch, ktoré vykonal jeden univerzitný profesor hygieny a zdravotnej bezpečnosti potravin, dosiahla bežná nepriľnavá panvica zohriatá na normálnom elektrickom variči teploty 391°C za tri minúty a 20 sekúnd, pričom v dobe ukončení pokusu teplota ešte stále stúpala. Teflónová panvica sa v tom istom teste zohriala na 383°C iba za päť minút, ako bolo zmerané komerčne dostupným infračerveným teplomerom. Štúdie DuPontu ukazujú, že teflón uvoľňuje toxické plyny pri teplote 230°C. Pri 360°C uvoľňujú teflónové panvice najmenej šesť toxických plynov, vrátane dvoch karcinogénov, dvoch globálnych znečisťovadiel a kyseliny monofluóroctové (MFA), čo je chemikália, ktorá je pre človeka smrteľná i pri nízkych dávkach. Pri teplotách, ktoré sú podľa vedcov DuPontu dosahované na častiach kuchynských šporákov, opatrených nepriľnavými povrchmi, sa nepriľnavé povlaky rozkladajú na agresívnu látku známu ako PFIB a na chemický analog fosgénu, nervového plynu z druhej svetovej vojny.

Vláda zatiaľ nevykonala žiadne zhodnotenie bezpečnosti riadov s nepriľnavým povrchom. Jeden z potravinárskych expertov organizácie Food and Drug Administration (FDA) tvrdí, že „neexistuje žiadne nariadenie, ktoré by sa priamo týkalo riadu“, hoci FDA použitie teflónu pri varení schválila v roku 1960 na základe štúdie smaženia potravín, ktorá zistila vyššie hladiny teflónových chemikálií v hamburgeroch smažených na starých a opotrebovaných panviciach. V tejto dobe FDA nepovažovala tieto hladiny za žiadne vážnejšie zdravotné riziko.

Z 6,9 miliónov amerických rodín chovajúcich spolu 19 miliónov vtákov, väčšina nevie, že teflón predstavuje pre vtáky akútne riziko. Väčšina nepriľnavého riadu nemá žiadne varovanie, týkajúce sa zdravotných rizík. Firma DuPont verejne priznáva, že teflón môže zabíjať vtáky, ale na firemnom propagačnom materiáli ohľadom bezpečnosti vtákov sa teflón ako rizikový faktor uvádza v poradí až za vetrákmi, zrkadlami, toaletami a mačkami.

V prípadoch otravy teflónom dochádza u vtákov ku krvácaniu do pľúc a pľúca sa plnia tekutinou (edém pľúc), čo vedie k uduseniu. DuPont priznáva, že výpary môžu spôsobiť i ochorenie u ľudí, hovorí sa mu „horúčka z polymérových výparov“. Výskyt tejto horúčky u používateľov miliard nepriľnavých panvíc a hrncov po celom svete firma DuPont nikdy neskúmala. Nezaoberala sa dlhodobými prejavmi tejto choroby a dokonca ani tým, do akej miery môže kontakt s teflónom vyvolávať syndróm, ktorý chybne považujeme za bežnú chrípku.

Organizácia EWG zareagovala na nové informácie o toxicite nepriľnavých povrchov, tým, že vyzvala Komisiu pre bezpečnosť spotrebného tovaru (CPSC), aby zaistila označenie nepriľnavého riadu varovaním týkajúcim sa nebezpečenstva nepriľnavého povlaku pre vtákov. EWG naviac odporúča, aby majitelia vtákov riad s nepriľnavými povrchmi vôbec nepoužívali. Alternatívnymi kuchynskými materiálmi sú sklo, nerezová oceľ a liatina. Ani jeden z týchto materiálov nie je pre vtákov jedovatý.

Vláda sa skúmaním bezpečností teflónových panvíc nikdy riadne nezaoberala. Úrad pre potraviny a liečivá (Food and Drug Administration, FDA) v roku 1960 schválil teflón ako látku, ktorá môže písť do kontaktu s potravinami, a to i potom, čo štúdie smaženia hamburgerov dokázala zvýšené hodnoty zlúčenín fluóru v hamburgeroch, smažených na teflóne. FDA usúdila, že tieto hodnoty nepredstavujú pre zdravie veľké riziko. Keď jedny popredné noviny amerického Stredozápadu priniesli spravodajstvo o úhynoch vtákov a prípadoch horúčky z polymérových výparov, Komisia pre bezpečnosť spotrebného tovaru vyhlásila, že bude záležitosť prešetrovať iba v prípade, že obdrží formálnu sťažnosť doplnenú konkrétnymi údaji. Teflónové panvice, ktoré sa môžu zahrievať i na teplotu 500° C, táto komisia nakoniec nezakázala, hoci sa v tlači objavilo množstvo správ o otravách teflónom.

Skupina EWG posúdila 16 recenzovaných štúdií popisujúcich experimenty vykonyných za posledných 50 rokov, z ktorých vyplýva, že teflón sa rozkladá na 15 typov toxických plynov a častíc. Rada z týchto štúdií bola vykonaná odborníkmi z firmy DuPont, ktorí začali študovať zahrievaný teflón (PTFE) v 50. rokoch. V tejto dobe sa totiž u zamestnancov DuPontu začala prejavovať horúčka z polymerových výparov, ktoré, ako sa zistilo, môže viesť k potenciálne smrteľnému edému pľúc. Recenzovaná literatúra od tej doby opakovane prinášala správy o horúčke z polymerových výparov, spôsobené používaním kuchynského riadu.

Štúdie vylučovania teflónu ukazujú, že pri bežných teplotách, na ktoré sa kuchynské potreby zahrievajú, sa teflónové látky rozkladajú na následujúce elementy a plyny:

dve látky, u ktorých laboratórne testy dokázali spojitosť s rakovinou nebo nádory (PFOA a TFE);
dve látky, ktoré sú silnými pôvodcami globálneho otepľovania (PFB a CF4);
dva prostriedky chemickej vojny (PFIB a MFA) a chemický analog fosgénu, nervového plynu použitého v druhej svetovej vojne (COF2 );
najmenej dve chemikálie ktoré silne kontaminovali celý svet (PFOA a TFA), z ktorých jeden práve prechádza prísnymi bezpečnostnými testami Agentúry pre ochranu životného prostredia (PFOA);
štyri plynné látky a niekoľko komponentov zložených z látok, ktoré sú veľmi odolnými znečisťovateľmi životného prostredia, ktoré sa zrejme v prírode nerozkladajú (TFA, PFOA, CF4, PFB a perfluórované mikročasticové alkány),
a nakoniec štyri látky, ktoré sú považované za vysoko toxické v porovnaní s inými priemyslovými chemikáliami (PFIB, MFA, COF2, HF).

Štúdie ukazujú, že plyny, ktoré sa uvoľňujú z nepriľnavých panvíc, sú komplexné zmesi, ktorých zloženie sa mení s teplotou. Pri akejkoľvek teplote sa plyn skladá z jednej či viac dominantných chemikálií a ďalších látok prítomných v malom množstve. V celé rade testov vedci skúmali úmrtnosť u potkanov a vtákov vystavených chemickým výparom, ale potenciálne dlhodobé účinky teflónu neboli skúmané. Vláda doteraz nevykonala testy teflónového riadu. Taktiež nebolo skúmané hromadenie výparov v jedle a ani účinky vdychovania výparov u ľudí. Napriek tomu sú niektoré zo zložiek výparov považované za vysoko toxické.

Podľa vedcov z DuPontu patrí medzi typické príznaky horúčky z polymerových výparov zvieravý pocit na hrudi, únava, dýchavičnosť, bolesť hlavy, kašeľ, zimnica, vysoká teplota a bolesť v krku. Vyšlo tak najavo zo skúmania sťažností zamestnancov spoločnosti, ktorí touto chorobou trpeli. Z uvedených príznakov je zjavné, že táto choroba môže byť ľahko zamenená s bežnou chrípkou.

V následujúcej časti sú uvedené toxické častice a plyny, ktoré sú označované ako produkty teflónových výparov, spolu s teplotami, pri ktorých sa uvoľňujú. Informácie o ich toxicite sú prevzaté hlavne zo štúdií na zvieratách, ktoré boli vystavené vysokým dávkam týchto chemikálií. U väčšiny látok je to jediný zdroj informácií.

240°C – Ultrajemné častice: Teflón produkuje veľmi malé (ultrajemné) častice, ktoré sú veľmi toxické. Behom desiatich minút vyvolávajú u potkanov vážne poškodenie pľúc. Dlhšie pôsobenie týchto látok spôsobuje smrť. I pri vyšších teplotách teflón uvoľňuje toxické plyny. Niektorí vedci zistili, že toxicita teflónu je výsledkom spoločného pôsobenia častíc a plynov, a to zrejme preto, že plyny sa vstrebávajú do častíc, ktoré sa vzhľadom k svojej nepatrnej veľkosti usadzujú hlboko v dolnej časti dýchacích ciest.

360°C – Tetrafluóretylén (TFE): Národní toxikologický program v USA považuje TFE za veľmi pravdepodobný ľudský karcinogén, pretože dokázateľne vyvoláva rakovinu u laboratórnych zvierat. Jeho účinok na ľudí však doteraz nebol dostatočne skúmaný. U potkanov vdychovanie TFE spôsobuje nádory na ľadvinách, pečeni, pečeňových cievach a jednu formu leukémie (mononukleárnu).

360°C – Hexafluórpropén (HFP): U ľudí môže kontakt s fluórouhlíkmi ako HFP viesť k podráždeniu očí, nosa a krku, búšenie srdca, nepravidelnému tepu, bolesti hlavy, mdlobám, hromadeniu vody v pľúcach a v extrémnom prípade i smrti. U pracovníkov, ktorí boli látke vystavení dlhodobo, sa prejavovala spomalená motorika, poruchy pamäti a učenia. U myší a potkanov vyvoláva vdychovanie HFP lézie na ľadvinách, znížené hladiny lymfocytov a zvýšené močenie. HFP taktiež zvyšuje abnormality chromozómov vo vaječníkoch škrečkov. HFP sa používa ako „inertní“ prísada do pesticídov, čo však neznamená, že ne je toxický, iba to nie je aktívna zložka pesticídu.

360°C – Kyselina trifluóroctová (TFA): Toxicitou tejto kyseliny sa zaoberá iba minimum štúdií, avšak tie, ktoré existujú, zistili v potkaních embryách spomalený rast buniek majúcich na starosti tvorbu kostí (osteoblastov) a chrupavky (chondrocytov), a taktiež i defekty nervovej trubice. Iné štúdie ukazujú, že HCFC-123, hydrofluórouhlík (freón) rozkladajúci sa na TFA, spôsobuje u dospelých ľudí a zvierat zväčšenie pečene a zníženie hodnoty glukózy, triglyceridov a cholesterolu. Ne je však známe, či za tieto poruchy môže HCFC-123 alebo nejaký metabolit. Pokus na opiciach zistil, že po podávaní HCFC-123 bola hodnota TFA u nenarodeného mláďaťa šesťkrát vyššia než v krvi matky. Dlhodobý dopad TFA na životné prostredie nie je známy, avšak tato látka je veľmi odolná a toxická pre rastliny. TFA je tiež produktom rozkladu celej rady hydrochlorofluórouhlíkov (HCFC) a hydrofluórouhlíkov (HFC), používaných ako náhrada chlorofluórouhlíkov (CFC), ktoré sú silnými požieračmi ozónu používanými v chladiacich zariadeniach, aerosóloch a iných produktoch. Vedci nedávno vyslovili domnienku, že vysoké hladiny TFA v životnom prostredí môžu byť čiastočne zapríčinené zahrievaným teflónom a inými fluóropolymérmi, pretože hodnoty namerané v životnom prostredí sú vyššie, než sa predpokladalo.

360°C – Kyselina difluóroctová (DFA): O toxicite tejto kyseliny je známe iba veľmi málo, hoci pri potkanoch došlo pri jej pôsobení k toxickému poškodeniu pečene.

360°C – Kyselina monofluóroctová (MFA, fluóroctová kyselina alebo zlúčenina 1080): MFA je extrémne toxická, už dávky od 0.7 do 2.1 mg/kg sú pre človeka smrteľné. Postihnutí sa najprv sťažujú na nevoľnosť, dávenie, otupenosť, brnenie, úzkosť, svalový tik, nízky tlak a rozostrené videnie. Ak je dávka vyššia, dostaví sa nepravidelný tep, infarkt myokardu a silné kŕče vedúce k zastaveniu dýchania. MFA sa rýchle rozkladá na látku nazvanú fluóroacetát. Fluóroacetát sodný sa skôr používal ako veľmi účinný jed na hlodavce. V tele hlodavca sa rozkladá na sodík a fluóroacetát, ktorý má na svedomí jeho toxicitu. Fluóroacetát sodný hubí hlodavce a iné živočíchy tým, že inhibuje cyklus trikarboxylovej kyseliny, ktorý premieňa energiu vyskytujúcu sa v potrave na energii, ktorú spotrebováva telo. Fluóroacetát sodný tiež spôsobuje zlyhanie srdca a dýchania, poruchy centrálnej nervovej sústavy a poškodenie semenníkov, vrátane zníženej tvorby spermy.

360°C – Kyselina perfluóroktanová (PFOA): V poslednej dobe podrobovaná prísnemu skúmaniu spoločností EPA. Podľa Stephena L. Johnsona, zástupcu tamojšieho Úradu pre prevenciu, pesticídy a toxické látky, „pripravuje EPA doteraz najrozsiahlejšie vedecké zhodnotenie tejto látky“. Spoločnosti EPA robí tato látka starosti, lebo sa v životnom prostredí nerozkladá, a tak sa vyskytuje v krvi 92 percent Američanov, a naviac je veľmi toxická u potkanov a opíc. PFOA u potkanov spôsobuje štyri druhy nádorov: pečene, pankreasu, mliečnych žliaz a semenníkov. PFOA tiež znižuje hladinu hormónov produkovaných štítnou žľazou, čo spôsobuje poruchy vývoja mozgu, a u laboratórnych zvierat spomaľuje pohlavné dospievanie. PFOA je špeciálne toxická pre mláďatá, pretože hubí mladé potkany pri dávkach, ktoré ich rodičov nezabíjajú. Priemysloví vedci odhadujú, že človeku trvá celé 4.4 roku, než eliminuje iba polovicu množstva PFOA vo svojom tele. EPA sa látkou PFOA intenzívne zaoberá, pretože jej hodnoty k krvi ľudí sa nebezpečne blíži kritickým hodnotám nameraným u laboratórnych podkanov.

470°C Tetrafluórový silikát (SiF4): Vysoko toxický, korozívny plyn. Vlhké prostredie pľúc spôsobuje, že sa častice silikónu oddeľujú, čím sa uvoľňuje toxická kyselina fluórovodíková a zároveň sa pľúca zanášajú silikónovými časticami. Vdychovanie tejto kyseliny vyvoláva podráždenie očí a krku, kašeľ, ťažké dýchanie, modrastou farbou kože spôsobenou nedostatkom kyslíka, poškodenie pľúc a hromadenie vody v pľúcach. Dlhodobý kontakt môže privodiť stratu hmotnosti, úbytok červených i bielych krviniek, odfarbenie zubov a abnormálne hustnutie kostí (osteoskleróza).

470°C – Perfluóroisobutén (PFIB): Ide o veľmi toxickú látku, ktorej vdychovanie môže spôsobovať hromadenie vody v pľúcach, ktoré môže viesť až k smrti. V Dohode o chemických zbraniach je PFIB klasifikovaný ako zlúčenina 2. stupňa. PFIB je asi desaťkrát jedovatejší ako fosgén, ktorý samotný je veľmi jedovatým korozívnym plynom, zaradeným medzi chemické zbrane. Vo vode sa PFIB rozkladá na fluórovodík, ktorý je taktiež veľmi toxický. Medzi krátkodobé účinky PFIB patrí zvláštna chuť v ústach, nevoľnosť a slabosť. Za jednu až štyri hodiny po kontaktu sa nahromadí voda v pľúcach, čo je stav, ktorý niekedy vedie k úmrtiu, ale väčšinou po zhruba troch dňoch odznie.

500°C – Karbonylfluórid (COF2): Hlavným zdrojom kontaktu s COF2 je rozklad teflónu (PTFE) vo vzduchu. Tato látka je fluórovou verziou fosgénu, chlórované látky používané ako chemická zbraň. Výpary COF2 dráždia oči, nos a nos. K závažnejším príznakom kontaktu patrí bolesť na prsiach, problematické dýchanie, hromadenie vody v pľúcach, slabosť, poškodenie pečene a zvýšené hladiny cukru v krvi. Pretože sa COF2 rozkladá na fluórovodík a oxid uhličitý, spôsobuje rad rovnakých problémov ako fluórovodík (pozri nižšie).

500°C – fluórovodík (HF): Toxický korozívny plyn, ktorý môže spôsobiť odumretie akéhokoľvek tkaniva, ktoré s ním príde do styku, pľúca nevynímajúc. Toxicitu HF má na svedomí fluóridový ión, a nie ión vodíka. Vdychovanie HF môže spôsobiť vážne poškodenie pľúc, hlavne hromadenie tekutiny a zápal pľúc. Fluoridový ión (častice s nábojom) je extrémne toxický. Fluoridové ióny inhibujú bunkové dýchanie tým, že znižujú produkciu ATP, hlavnú formu chemickej energie, ktorú telo používa. Fluorid napáda bunkové membrány, a bunky tak odumierajú. Ión fluóridu je nabitý záporne a prirodzene reaguje s kladne nabitými iónmi v tele, napr. vápnikom a horčíkom. Keď sa fluórid a vápnik zlúči, môže dôjsť ku smrteľnej poruche – úbytku vápnika (hypokalcémii). Ak úbytok vápnika nie je liečený, môže vyvolať abnormálny srdcový rytmus, čo vedie k infarktu, svalovým kŕčom a nakoniec i smrti. Podávanie vápnika je hlavným liečebným zákrokom pri otrave HF.

600°C – Trifluoroacetic acid fluoride,(CF3 COF): Látka toxická hlavne preto, že sa rozkladá na veľmi toxický fluórovodík a kyselinu trifluóroctovú.

600°C – Oktafluórcyklobután (OFCB): Plyn s obsahom fluóru, ktorý sa používa pri výrobe polovodičov. Firma DuPont ho predáva ako Zyron 8020. Podľa tejto firmy môže vdychovanie OFCB spôsobiť srdcovú arytmiu, bezvedomie a smrť. Zvlášť náchylní sú ľudia trpiaci srdcovými chorobami. Pre túto látku je k dispozícii iba veľmi málo štúdií. V jednej z nich potkany vystavené jednorázovej dávke OFCB stratili na hmotnosti a mali dýchacie problémy. Psi, ktorí vdýchli vysokú koncentráciu (10-25% vzduchu) a bol im podaný adrenalín, vykazovali srdcové problémy. Testy na genetickom poškodení u hmyzu boli podľa firmy DuPont “nepreukázané”.

600°C – Perfluórobután (PFB, ochranná značka CEA-410): Ako látka vyvolávajúca globálne otepľovanie má v hornej časti atmosféry dlhý polčas rozpadu a ku globálnemu otepľovaniu prispieva 8 000 krát intenzívnejšie ako oxid uhličitý. PFB nie je tak akútne toxický ako iné PTFE plyny, ale na dlhodobé účinky nebol testovaný.

650°C – Tetrafluórid uhlíka (CF4, perfluórmetán): Veľmi odolný fluórovaný výpar teflónu, ktorý je používaný v polovodičovom priemysle. Je to chladiaca a pohonná látka, vznikajúca ako vedľajší produkt výroby hliníka. Vláda USA nabáda k zníženiu emisií tejto látky, pretože je jednou z potenciálnych príčin skleníkového efektu (až 6 000 krát nebezpečnejší ako oxid uhličitý) a v životnom prostredí môže prežívať až 50 000 rokov. V minulých rokoch sa CF4 pridával do pesticídov ako inertná zložka. Vdychovanie fluórovaných uhľovodíkov ako je CF4 môže vyvolávať podráždenie očí, uší a dýchacích ciest, búšenie srdca, nepravidelný tep, bolesti hlavy, zmätenosť, podráždenie pľúc, trasenie a príležitostne i kómu.

Preložené z amerického originálu zo stránky www.tuberose.com (medzičasom zmazané)