Nejedzte Pangasiusa! Medzi slovenskou rybožravou časťou obyvateľstva sa stal tento sumec nevídaným kulinárskym a cenovým hitom.

Pangasius bol vyvinutý genetickými inžiniermi, aby čistil rieku Mekong. Po splnení jeho úlohy sa bohužiaľ našiel spôsob, ako ho ešte speňažiť. Predať ho ako rybu na konzumáciu. Je to jeden zo spôsobov, ako nakaziť ľudí exoparazitmi.

Apolonia

obrázok so súhlasom Apolonia / FreeDigitalPhotos.net

Poviem to na rovinu. Miloval som Pangasiusa. Včera sa však náš, asi polročný románik, skončil, keď som sa dozvedel, že ma celý ten čas podvádzal. Pangasius hypophtalmus je sumcovitá ryba, ktorá žije vo veľkých ázijských riekach, najmä v povodí Mekongu. V delte tejto rieky sa aj chová a po spracovaní sa exportuje, okrem iného, aj do Európy. Aj medzi slovenskou rybožravou časťou obyvateľstva sa stal tento sumec nevídaným kulinárskym a cenovým hitom.

Mäso tohto sumca je vynikajúce, šťavnaté, filety sú bez kostí, takže ich môžu bez obáv jesť aj malé deti (z istého webového fóra sa dozvedám, že ich dávajú aj deťom v jasliach).
Nedávno som si spomenul na výrok známeho gastroteroristu MUDr. Bukovského, že ryby, najmä tie morské, sú strašný humus, lebo v svojom tele kumulujú všetko svinstvo z vody. Ryby jesť neodporúča, napriek tomu, že obsahujú zdraviu prospešné omega-3 mastné kyseliny. Existujú však aj ich iné zdroje

Keďže Mekong patrí k najviac zasajrajteným riekam na svete, zmocnil sa ma nepríjemný pocit, že ani mäso Pangasiusa teda nebude asi bohviečo. Moje internetové objavy však výrazne predstihli neblahú predtuchu. Zo serióznej odbornej štúdie sa dozvedám, že mäso tohto urasteného sumca obsahuje skutočne nevídané svinstvá: vysoký obsah arzénu, polychlorované bifenyly, DDT a jeho metabolity, ťažké kovy, izomery hexachlórocyklohexánu (no, fuj!) či hexachlórbenzén. Navyše sú ryby zmrazované aj s kontaminovanou vodou, teda akousi „pridanou hodnotou“. Pelety, ktorými sa kŕmia sumce v akvakultúrach sú údajne vyrobené takisto z kontaminovaných a nekvalitných surovín, samice sú dopované hormónmi derivovanými z ženského moču.
V rámci Rýchleho výstražného systému pre potraviny a krmivá, ktoré na webe každoročne publikuje Štátna veterinárna a potravinová správa, som sa dozvedel, že sa vo filetách v tomto roku objavil aj stafylokokový enterotoxín a baktéria Vibrio cholerae a v r. 2005 aj nepovolená látka malachitová zelená (silný karcinogén, ktorý sa používa pri liečbe hubových a parazitárnych ochoreniach rýb v chovoch).
Po zjedení väčšej porcie filiet sa často vyskytujú zdravotné problémy, najmä žalúdočná nevoľnosť, vracanie a hnačky.
Tých, ktorí rozumejú francúzštine, iste zaujme podrobná videoreportáž o spôsobe chovu a odchovu Pangasiusa vo Vietname.

Poznámky: Nový vedecký názov tohto sumca je Pangasianodon hypophtalmus (Sauvage, 1878), na obale filiet sa uvádza staršie synonymum názvu Pangasius hypophtalmus.
P. hypophtalmus je pomerne veľká ryba, dorastá až do dĺžky 130 cm, najvyššia publikovaná váha je 44 kg. Pangasius je všežravec, preferuje kôrovce a rastlinný detrit.

Tomáš Čejka – zdroj: blog.sme.sk

Vyjádření ke zprávě od společnosti Nowaco

Jak víte, pangasius je nyní jednou z nejpopulárnějších ryb na českém trhu. Je to, kromě jeho relativně přijatelné ceny, dáno i tím, že filety z této ryby jsou bílé, nemají žádné kosti a nejsou cítit po rybině.

Vzhledem k tomu, že se jedná o rybu sladkovodní, je logické, že se nevyznačuje typickými atributy mořských ryb – tedy vysokým obsahem jódu, omega 3 mastných kyselin, a dalších zdraví prospěšných látek.

Dalším důležitým faktorem je i fakt, že se jedná o rybu, pocházející zásadně z farmového chovu, nestravuje se tedy tak, jak je tomu u volně lovených druhů. Ryby dorůstají do „prodejní “ velikosti zhruba za 1 rok. Chovají se pouze na farmách z ve Vietnamu, je tedy nasnadě, že se dováží do Evropy pouze v mraženém stavu.

Je logické, že ryby mořské, stravující se planktonem, se vyznačují mnohem lepšími atributy a jejich konzumace je tedy mnohem vhodnější a prospěšnější pro lidský organismus.

Do pangasia se dále za účelem zlevnění zboží přidávají přídatné látky (aditiva), které na rybí svalovinu navazují další vodu. Jedná se především o polyfosfáty (E 452). Zde existuje norma stanovená EU, která činí 0,5% váhy.

Pokud se však tato norma překročí, lze takový výrobek považovat za zdraví škodlivý. V poslední době se mimochodem muselo stáhnout několik výrobků z trhu, neboť bylo zjištěno, že obsahují více polyfosfátů, než je povoleno. Kromě polyfosfátů se nově používají i jiné látky, sloužící k navázání další vody, jako je např. kyselina citronová a jedlá soda, které zajistí i bílou barvu a vytáhnou z filety rybí chuť.

Zde prozatím neexistují žádné limity a lze říci, že oproti polyfosfátům se jedná pro zdraví člověka o mnohem šetrnější způsob, jak zboží zlevnit.

Platí, že spotřebitel by měl být informován o všech látkách, které byly použity a měl by se to dozvědět ve složení výrobku.

Naše stanovisko je tedy zcela jednoznačně upřednostňovat mořské ryby (např. treska tmavá nebo štikozbuec), jak z důvodu jejich nesrovnatelně vyššího prospěchu pro lidský organismus, tak i z důvodu toho, že námi nabízené filety z mořských ryb nemají žádné přídatné látky a pouze tzv. ochrannou glazuru, která zabraňuje vymrzání filet a nikdy nepřekračuje 10%.

Společnost Nowaco se pochopitelně intenzivně zabývá kontrolou kvality a zdravotní nezávadnosti svých výrobků. Suroviny jsou permanentně kontrolovány senzoricky i laboratorně. Naše balírna čerstvých a mražených ryb je plně certifikována (HACCP, BRC, IFS), a je pod neustálým veterinárním dohledem.

Ing. Predrag Bilić – garant nákupu ryb

Ak sa Vám článok páčil, vopred ďakujeme za jeho zdieľanie:
38 074 pozretí

Všetky informácie uvedené na stránkach Znanie sú od nezávislých prispievateľov, alebo len súborom informácii z voľne dostupných domácich a zahraničných zdrojov a za žiadnych okolností nenavádzajú čitateľov nahrádzať bežnú nevyhnutnú lekársku starostlivosť, či urgentnú medicínu, ani k tvrdeniam o liečivých účinkoch produktov, či postupov. Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi tejto stránky, ktorá nenesie zodpovednosť za nesprávne informácie. Znanie.sk dáva priestor na slobodu prejavu a právo na informácie, ktoré zaručuje
Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. čl. 26 Ústavy SR.
...Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu...

Ak kliknete ľavou myšou na ľubovoľné na modro zafarbené slovo, otvorí sa Vám o tom viac informácií. Ak niektorý odkaz nefunguje, budeme radi, ak nám o tom napíšete na [email protected] Ďakujeme