obrázok so súhlasom marin / FreeDigitalPhotos.net
Medvede ukladajúce sa k zimnému spánku alebo dve osoby v jednom tele – tak si pripadajú ľudia, ktorí trpia sezónnou afektívnou poruchou čiže SAD, často tiež prezývanou „zimná depresia„. Kým na jar a v lete sú výkonní, plní energie, spoločenskí, komunikatívni a aktívni, v chladnej polovici roka trpia extrémnou únavou, ospalosťou či poruchami nálad, zhoršuje sa im pamäť, sústredenie aj pracovná výkonnosť, strácajú záujem o sex a akékoľvek kontakty s druhými ľuďmi .
Aj mierna forma ochorenia, tzv. winter blues, dokáže ľuďom výrazne komplikovať život, a plne rozvinutá SAD potom takmer znemožňuje normálne fungovanie – pacienti nezriedka prichádzajú o zamestnanie, pretože na jeseň a v zime prestávajú byt schopní plniť aj jednoduché úlohy, rozpadajú sa im partnerské vzťahy , nezvládajú starať sa o deti i o domácnosť …
Príčinou vzniku SAD je nedostatok prirodzeného svetla v jesenných mesiacoch, ktorý spôsobuje poruchy v tvorbe melatonínu, serotonínu a ďalších dôležitých látok. A práve z tohto faktu vychádza aj najúčinnejšia liečba, tzv. svetelná terapia. Spočíva v každodennom pôsobení jasného plnospektrálneho svetla, je veľmi účinná (viac ako 80%) a navyše úplne bez negatívnych vedľajších účinkov.
Efekt svetelnej terapie.
Svetelná terapia zaberá u viac ako 80 % pacientov trpiacich sezónnou afektívnou poruchou a jej prínos je skutočne mimoriadny. V mnohých prípadoch dôjde k úplnému vymiznutiu nepríjemných príznakov choroby, u tých ostatných aspoň k ich výraznému zmierneniu, ktoré nemocným umožní normálne každodenné fungovanie.
Pri zahájení terapie treba mať trpezlivosť, a keď sa zlepšenie nedostaví v priebehu pár dní, nebrať to ako dôvod k jej ukončeniu. Niektoré prejavy sa totiž môžu zlepšiť behom pár dní, iné však môžu pretrvávať aj niekoľko týždňov po zahájení liečby.
Ako prvé sa obyčajne dostavuje mierne zlepšenie nálady, zmiernenie únavy a príliv energie – väčšina ľudí ju pocíti za 3-5 dní po začiatku terapie. Postupne sa začne skracovať i potrebná doba spánku, zmierni sa chuť na sladké a tučné pokrmy a bežné každodenné činnosti prestanú byť neúnosnou záťažou. O niečo neskôr sa zlepšia tiež kognitívne schopnosti (vrátane pamäti a sústredenia) a vráti sa chuť k vykonávaniu fyzických aktivít a sexu.
Najlepšie na liečbu obvykle reagujú ľudia, ktorí v priebehu jesene a zimy doslova „hladujú“ po svetle, podvedome vyhľadávajú svetlé miesta a radujú sa z každého slnečného dňa. V prípade pacientov, ktorí sú v priebehu depresívneho obdobia precitlivení na svetlo a skôr vyhľadávajú šero, býva efekt slabší, ústup problémov trvá dlhšiu dobu, a niekedy môže dokonca dôjsť k ich zhoršeniu.
Čo by sme mali vedieť o SAD
Autor: Peter Sale
Jeseň je ako deka, ktorú na vás niekto hodí. Kým sivé mraky zakrývajú oblohu, vaše telo márne túži po slnku a život sa stáva bremenom. Už len vstať ráno z postele je nadľudská úloha. Nemáte chuť sa s nikým baviť a najmenší problém znamená neprekonateľnú prekážku. Tak len ticho závidíte medveďom: môcť tak zaliezť a prebudiť sa až na jar … Zažívate počas jesene a zimy podobné pocity? Potom je možné, že aj vy trpíte sezónnou afektívnou poruchou známou aj pod názvom “zimná depresia”.
Naše telo disponuje dômyselným mechanizmom, ktorý mu umožňuje si efektívne oddýchnuť a načerpať sily: Keď mozog zaznamená, že očami nevstupuje do tela žiadne svetlo (teda že je vonku tma), jeho časť s názvom epifýza začne produkovať hormón melatonín, ktorý má výrazne tlmivé účinky na nervovú sústavu, a celé telo sa uvedie do pokoja, čo nám umožní zaspať. Ráno, keď do očí prenikne jasné slnečné svetlo, epifýza produkciu melatonínu ukončí a my sme opäť prebudení a čulí.
Je tu ale háčik: takto bezproblémovo to totiž fungovalo len u našich dávnych prapredkov, ktorí uvideli svetlo sveta v rovníkovej Afrike. Keď ale ľudstvo začalo migrovať ďalej od rovníka, okrem celého radu iných nástrah sa naše prapraprarodičia stretli aj s tým, že počas zimy sú noci dlhé a vo dne svetla poskromne. A my s týmto „temným dedičstvom“ zápasíme dodnes.
Svetlo ktoré vyženie tmu z duše
Keď vedci odhalili hlavnú príčinu SAD, teda zvýšenú produkciu melatonínu vplyvom nedostatku svetla, bol už len krôčik k tomu objaviť ten najlogickejší spôsob liečby – terapiu jasným plnospektrálnym svetlom. Prvé odborné štúdie, ktoré preukázali, že to skutočne funguje, prebehli v 70.rokoch 20. storočia. Od roku 1993 je potom svetelná terapia používaná ako najdôležitejšia súčasť liečby SAD (v ťažších prípadoch sa dopĺňa užívaním antidepresív a psychoterapiou). S úspechom ju však môžu využívať aj tí, ktorí počas temných častí roka trpia len miernejšou formou niektorých príznakov, najmä ospalosťou a úbytkom energie. Na svetelnú terapiu je možné dochádzať do špecializovaných centier, vzhľadom k časovej náročnosti je však vhodné zaobstarať si prístroj vhodný pre domáce použitie.
