Oslabená imunita

Vplyv výživy na imunitu

obrázok so súhlasom marin / FreeDigitalPhotos.net

Ľudské telo sa neustále chráni pred vplyvmi z vonkajšieho prostredia. Do ochrany sa zapájajú jednotlivé orgány, tkanivá, bunky a zložité biochemické procesy. Komplex interakcií jednotlivých systémov vytvára imunitu. Jednou z výnimočných vlastností imunitného systému je schopnosť prispôsobiť reakciu vplyvu prostredia. Ak je zaznamenaná potenciálna hrozba vonkajšieho vplyvu imunitný systém vytvára reakciu s cieľom neutralizovať škodlivý vplyv. Schopnosť eliminácie vonkajších vplyvov sa typicky prejavuje interakciou antigénu a protilátky. Antigény sú látky identifikované imunitným systémom schopné vytvárať imunitnú odpoveď. Funkčný imunitný systém zabezpečuje správne rozlíšenie telu vlastných látok a cudzích, škodlivých antigénov, ktoré vytvára predpoklad pre elimináciu cudzorodých organizmov. Porucha akéjkoľvek súčasti imunitného systému oslabuje schopnosť rozpoznať a neutralizovať cudzí organizmus a zvyšuje náchylnosť na vznik ochorenia.

Ako je možné udržať imunitný systém pracujúci v plnej sile?

Dôležitý kľúč k silnej imunite objavil už pred takmer 70 rokmi (1939) lekár, nutricionista Dr. Weston A. Price, keď zistil že pri viacerých jednoduchých kultúrach ľudí po celom svete sa nevyskytovali ochorenia tuberkulózy, rakovina, zubný kaz, artritída. Skupinu kultúr týchto ľudí spájali spoločné znaky, konzumácia neupravenej stravy a fyzická aktivita. Po presťahovaní ľudí z týchto kultúr do oblastí kde sa používa upravená strava a rafinované potraviny nastali problémy s výskytom infekčných a degeneratívnych ochorení.
Súčasné moderné výskumy len potvrdzujú Priceho pozorovania. Mnoho štúdií ukazuje závislosť funkčnosti imunitného systému od nutrientov príjmaných vcelku z neupravenej potravy. Zdravá výživa a životný štýl sú základnými kameňmi silného imunitného systému.

Nutrienty pre podporu imunity

Poznáme široké spektrum výživových látok – nutrientov pochádzajúcich z rastlinných a živočíšnych zdrojov vhodných na podporu funkcie imunitného systému pri oslabenej imunite. V nasledovných kapitolách nájdete jednotlivé látky s významným vplyvom na moduláciu imunitnej odpovede.

Vitamín D posiľňuje funkciu vrodenej imunity

Vitamín D zohráva spolu s mikroflórou tráviaceho traktu a probiotickými baktériami pravdepodobne jednu z najdôležitejších úlohu v zabezpečení správnej funkcie imunitného systému. Vitamín D sa v tele mení na najúčinnejší steroidný hormón a priamo riadi slizničnú a vnútrobunkovú imunitu.

Poznatky z posledných rokov poukazujú na kľúčovú úlohu vitamínu D v podpore takzvanej vrodenej imunity proti vírusom a mikróbom, kým vakcíny a vakcinácia pôsobia odlišným mechanizmom vytvárania takzvanej získanej (adaptívnej) imunity po kontakte s antigénmi baktérií a vírusov.

Kľúčová úloha D vitamínu pre funkciu vrodenej imunity bola objavená len nedávno. Makrofágy a epitelové bunky dokážu počas infekcie zvýšiť tvorbu antimikróbnej látky bielkovinovej povahy nazývanej katelicidín. Práve tvorba tejto látky je závislá od účasti vitamínu D.

Probiotiká posiľňujú získanú – adaptívnu imunitu

70% imunity sa vytvára práve v tráviacom trakte. Prítomnosť probiotických mikroorganizmov, laktobacilov a bifidobaktérií sú dôležité pre funkčnosť imunity. Kolonizácia probiotickými kmeňmi formuje rovnováhu tolerancie a imunity voči cudzorodým vplyvom. Probiotiká zvyšujú počet cirkulujúcich lymfocytov, stimulujú fagocytózu bielych krviniek, zvyšujú tvorbu protilátok a imunomodulátora gama-interferónu. Stimulačné pôsobenie laktobacilov podporujú prebiotiká, fruktooligosacharidy. Molekuly fruktooligosacharidov sa viažu na patogénne mikróby a tým zabraňujú ich prichyteniu na hostiteľské bunky. Pre podporu imunity sa odporúčajú probiotické produkty s počtom 3 až 4 bilióny baktérií v dávke 1 gram niekoľko krát týždenne až jeden krát denne. Pre podporné liečebné účely sa odporúča 1 gram probiotík nielkoľko krát denne. Probiotiká sa používajú na rekolonizáciu črevnej mikroflóry a úpravu imunity po antibiotickej liečbe. Z potravinových zdrojov probiotík sú najúčinnejšie nepasterizovaná bryndza, žinčica, živé tepelne neupravené jogurty a kyslé mlieka, zrejúce syry.

Aké probiotiká si vybrať a ako dlho užívať?

Z pohľadu výsledkov viacerých klinických štúdií sú najúčinnejšie probiotické zmesi obsahujúce 3 a viac rôznych probiotických kmeňov. Prípravky obsahujúce jeden probiotický kmeň aj napriek vyššej jednotlivej dávke mikroorganizmov nedosahovali účinnosť probiotických zmesí. Vyššia stimulácia imunitnej odpovede pri probiotických zmesiach je daná širším spektrom antigénov vyvolávajúcich imunitnú odpoveď. Veľmi dôležité je dlhodobé užívanie probiotík, súčasné odporúčania užívania probiotík pri liečbe antibiotikam alebo krátke obdobie po skončení ATB liečby sú prospešné hlavne z hľadiska obnovy narušenej mikroflóry. Pre stimuláciu adaptívnej imunity je dôležité pokračovať v podávaní probiotik niekoľko mesiacov.

Koenzým Q10

Funkcia koenzýmu Q10 pri podpore imunity je často prehliadaná. Imunitné bunky sa delia rýchlejšie ako väčšina buniek a preto vyžadujú neustálu potrebu ochrany a obnovy. Funkcie ochrany a obnovy vyžadujú zdroje energie. Co-Q10 je kritickým faktorom v mechanizmoch tvorby energie. Štúdie na zvieratách a ľuďoch dokázali schopnosť Co-Q10 kompenzovať imunitnú nedostatočnosť zapríčinenú stárnutím alebo ochoreniami. V istej klinickej štúdii dávka 20 až 200 mg denne znížila prejavy ochorenia na AIDS. Odporúčaná preventívna dávka Co-Q10 je okolo 10mg 2-krát denne, pri infekciách zvýšená na 20 až 200mg.

Vitamín C

Vitamín C patrí medzi najznámejšie stimulátory imunity. Množstvo klinických štúdií potvrdilo podporný účinok na imunitu na viacerých úrovniach. Navyše vitamín C pôsobí ako kofaktor tvorby kolagénu – základného proteínu nachádzajúceho sa vo všetkých spojivových tkanivách. Posilnením pevnosti a celistvosti spojivového tkaniva zabraňuje rozširovaniu infekcií v tele. Imunita a jej stav je výsledkom dlhodobého vytvárania komplexných mechanizmov, preto je dôležitý pravidelný a dlhodobý príjem vitamínu C. Vitamín C má schopnosť zvyšovať celulárnu – vrodenú zlozku imunity.

Vitamín A

Vitamín A alebo beta-karotén je uznávaným nutrientom v podpore imunity. Hlavným mechanizmom podpory imunity je zachovávanie celistvosti – integrity povrchov slizníc. Mukózne membrány akými sú sliznice dýchacích ciest a tráviaceho traktu vytvárajú prirodzenú prekážku pre patogény. Vitamín A tiež zlepšuje tvorbu protilátok a zvyšuje delenie bielych krviniek. Suplementácia 10,000 – 15,000 IU vitamínu A denne, alebo 25,000 IU zmesi karotenoidov pomáha zvýšiť imunitnú odpoveď. Na suplementáciu výživy je vhodnejšívo forme karotenoidov, alebo potravín s prirodzeným obsahom tohto vitamínu, napríklad čistý rybí olej, kde nehrozí riziko predávkovania. Vitamín A vo forme retinolu môže pri zvýšenom dávkovaní pôsobiť toxicky na pečeň. Tehotné ženy by mali vždy konzultovať užívanie vitamínu A s lekárom, nadmerný príjem môže spôsobiť vrodené defekty.

Vitamín E

Nachádza sa vo vyšších koncentráciách v imunitných bunkách ako v ostatných bunkách. Biele krvinky často využívajú voľné radikály na ničenie patogénnych organizmov. Vysoká koncentrácia antioxidantov vrátane vitamínu E dovoľuje bielym krvinkám používať ničivú silu voľných radikálov bez poškodenia samých seba. Štúdie ukázali vyššiu náchylnosť k výskytu infekcií pri znížených koncentráciách v sére. Suplementácia vitamínu E pomáha zvyšovať imunitnú odpoveď u chorých aj u zdravých ľudí. Prirodzené formy vitamínu E sú vhodnejšie a účinnejšie z hľadiska obsahu viacerých subtypov tokoferolov. Synteticky pripravený vitamín E obsahuje len alfa-tokoferol. Beta, gama, delta a ďaľšie synergicky pôsobiace formy tokoferolov sa nachádzajú len v prirodzených potravinách.

Zinok

Zinok urýchľuje rast imunitných buniek a zároveň brzdí delenie rinovírusov spôsobujúcich nádchu. Napomáha udržať funkciu tymusu a zlepšiť funkčnosť lymfocytov a fagocytov. V klinickej štúdii porovnávajúcej podávanie zinku vo forme žuvacích tabliet počas dňa každé dve hodiny podstatne znížilo výskyt kašla, bolesti hlavy, opuchu nosovej sliznice a slzenia očí. Príjem zinku je výhodnejši vo forme žuvacích tabliet kedy dochádza ku kontaktu so sliznicou a priamemu pôsobeniu na odolnosť sliznice. Ako pri všetkých nutrientoch, priveľa zinku môže spôsobiť nerovnováhu metabolizmu medi.

Polynenasýtené tuky omega-3 a omega-6

Príjem nenasýtených tukov je veľmi dôležitým faktorom zvyšujúcim funkčnosť imunity. Nenasýtené tuky sú zdrojom pre syntézu mediátorov základnej imunitnej reakcie, zápalu, zároveň sa z týchto tukov vytvárajú pritizápalové látky. Sú zdrojom pre vytváranie riadiacich látok imunity.

V závislosti od typu nenasýtených mastných kyselín (omega-3 alebo omega-6) sa vytvárajú zápalové látky a agresívne tkanivové faktory slúžiace na ničenie cudzorodých organizmov alebo opačne, protizápalové slúžiace na ochranu vlastných tkanív pred škodlivými vplyvmi zápalu.

Omega-6 mastné kyseliny, ktorých bohatým zdrojom sú rastlinné oleje mierneho pásma (slnečnicový, repkový, sójový) slúžia na vytvátranie zápalových látok a agresívnych tkanivových faktorov slúžiacich na ničenie patogénov a neutralizáciu cudzorodých látok. Skupinu týchto mastných kyselín nie je potrebné výživovo suplementovať (posiľňovať), pretože ich je v potrave vysoká prevaha čo spôsobuje vážne zdravotné riziká vyplývajúce z nerovnováhy práce imunity.

Opačne, omega-3 polynenasýtené mastné kyseliny sú v potrave zastúpené minimálne, obvykle vo veľmi nepriaznivom pomere s vysokou prevahou omega-6 (1:10 až 1:20 -slnečnicový, repkový, sójový olej, rastlinné masla). Navyše rastlinné zdroje omega-3 (napr. ľanový olej) sú pre ľudí problematickými zdrojmi, pretože obsahujú kys.alfa linolénovú ktorá je biologicky využiteľná až po metabolickej konverzii (premene). Zistilo sa že u deti sa schopnosť konverzie rozvíja postupne s narastajúcim vekom, čiže u mladších detí može dochádzať k deficitu (nedostatku) aj pri zabezpečení konzumácei rastlinných omega-3. Dospelí dokážu premieňať maximálne 15 % prijatého množstva. Miera konverzie sa vekom znižuje, u ľudí vo veku nad 60 rokov prebieha v rozsahu menej ako 5%.

Ideálny pomer príjmu polynenasýtených tukov zabezpečujúci správnu funciu imunity by mal byť v rozmedzí 1:3 až 1:4 (omega-3: omega-6). Terapeuticky sa odporúča prechodne zvýšiť pomer omega-3 až na 1:1.

Najbohatším zdrojom omega-3 bez nutnosti metabolickej konverzie je prírodný, čistý rybí tuk.